Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Muľa - Kostol sv. Alžbety
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Rárošská Múľad, Rároš Múľadka
Lokalita
obec Muľa, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Secesný kostol postavený v rokoch 1910 – 1918 podľa projektu významného maďarského architekta Istvána Medgyaszayho (1877 – 1959) [1] ako prvá železobetónová konštrukcia v Uhorsku. [2] Architekt navrhol kostol na súkromú objednávku. [3] Na projekte začal pracovať asi ešte v roku 1908, pretože realizáciou ho objednávatelia poverili na základe návrhu s datovaním zo 14. marca 1909, s podmienkou, že stavebné práce treba začať na jar 1910 a kostol musí byť dokončený do 15. septembra 1910. Realizáciu stavby zorganizoval sám Medgyaszay. Architekt v stavbe uplatnil odvážne tektonické riešenia. Vypracoval niekoľko projektov, v ktorých sa zaoberal predovšetkým možnosťami zaklenutia oktogonálneho priestoru a zachovaním pôvodnej dispozície. Rozhodol sa pre železobetónovú kupolu s guľovými výsekmi. Je pravdepodobné, že jednotlivé diely kupoly boli vyrobené skôr a dodatočne zbetónované. Nárožné betónové bloky, dopĺňajúce kupolu, ktoré navzájom prepojil stlačenými oblúkmi, spĺňajú nielen dekoratívnu funkciu, ale slúžia aj ako podnož pre nárožné plastiky a v pomere konštrukčných síl zohrávajú principiálnu úlohu. Rytmus spojovacích oblúkov sleduje hlavná rímsa, vyčnievajúca z hmoty kostola, ktorá je podopretá konzolami a na nárožiach prerušená. [4] Kostol je centrálna polygonálna stavba s oltárnym výklenkom, krytá železobetónovou kupolou. Okná sú združené a majú betónovú kružbu. Sakristia, nadväzujúca na vežu, má rovný strop. Veža má otvorenú arkádu s priehľadom do zvonice. Secesné fasády sú zdobené nárožnými plastikami cherubínov na atike. [5] Nárožné plastiky cherubínov sú dielom maďarského sochára Ferenca Sidlóa (1882 – 1953) a sú inšpirované gotickým umením. [6]
 

Nad hlavným vstupom do kostola, ktorý výrazne vystupuje z polygónu, je stupňový štít s rovnou strieškou, podopretou konzolami. Nad ním sa nachádza obraz s tematikou sv. Alžbety, vyrytý do omietky priečelia (autor nie je známy). Základná kresba je farebne tónovaná, prevládajú odtiene okrovej a tmavočervenej farby, obraz však bol pôvodne jednofarebný. [7]
 

Exteriér kostola dopĺňa štíhla veža s vysokým ihlanom, ktorou Medgyaszay vzdal hold ľudovému staviteľskému umeniu Calaty (oblasť v Rumunsku s významnými ľudovoumeleckými tradíciami). Veža sa pripája k speváckemu chóru, čím sa vytvoril spojovací článok medzi ňou a oktogonálnym priestorom kostola. Pod strechou zvonice sa otvára arkáda, ktorej kamenný parapet zdobia motívy známe zo schodiskového zábradlia veszprémskeho divadla. [8]
 

Mnohé ďalšie architektonické články kostola v Muli korešpondujú s tvaroslovnými prvkami niekoľkých divadelných budov. Analógia medzi nimi a kostolom sa najzreteľnejšie prejavuje v stvárnení okenných detailov, ale aj v ornamentike. Kamenné výplne okien, ktoré svedčia o gotickej inšpirácii, sa na jednotlivých stavbách objavujú v rôznych podobách a v rozmanitých variáciách, ale východisková osnova je vždy zachovaná. V Muli sú zreteľné snahy o zjednodušenie foriem, architekt smeroval k tvarovej a výrazovej štylizácii. [9]
 

Interiér kostola – oktogón a z polygónu vysunutý oltárny výklenok i spevácky chór (tie sú zaklenuté valenou klenbou) – charakterizujú tvary bez hrán. Hladké plochy stien prelamujú len kamenné čipky združených okien. Zdobí ich zo skorších stavieb známa, maľovaná ornamentika s ľudovoumeleckými motívmi, ktorá plní optickú konštrukčnú funkciu. Kazateľnica a zábradlie chóru, stoja na dvoch stĺpoch a sú dôkazom inšpirácie ľudovým drevorezbárskym umením. [10]
 

Vnútorné zariadenie kostola je secesné z rokov 1915 – 1920. Hlavný oltár s obrazom sv. Alžbety. Bočné oltáre Panny Márie a Božského srdca sú od sochára L. Tihanyiho v secesnej neogotike. Socha Panny Márie je secesná, z majoliky. [11]
 

Kostol sv. Alžbety v Muli má gotické prvky, vyváženosť talianskej ranorenesančnej architektúry, čaro orientálneho staviteľského umenia a najmä pôvab transylvánskeho ľudového sakrálneho staviteľstva, ktorému maďarskí architekti na prelome 19. a 20. storočia pripisovali veľký význam. Viaceré umelecké hodnoty skĺbil autor objektu do harmonickej secesnej jednoty. [12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Z modrého na žltý sa zmenil kostol svätej Alžbety v obci Muľa v roku 2010. Farbu novej fasády určili obyvatelia dediny v ankete.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Fotogaléria
Muľa - Kostol sv. Alžbety foto © Imrich Kluka 4/2011
Poznámky
[1] Medgyaszay v roku 1907 pracoval v parížskej projektovej kancelárii F. Hennebiqueq, kde sa oboznamoval s uplatňovaním železobetónových konštrukcií v architektúre. BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 14.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 344.
[3] Stavba sa realizovala pomocou testamentálnej donácie Rudolfa Kőrfyho, ktorý na postavenie kostola určil sumu vo výške 100.000,- korún. Kőrfy bol určitý čas správcom majetku rodiny šľachtického pôvodu Barossovcov, ktorých majetok v Muli časom získal. Stavba mala slúžiť ako kostol obce a ako rodinná hrobka. Vykonávatelia závetu (miestni obyvatelia Littingerovci) poverili Medgyaszaya stavbou kostola v liste písanom v Lučenci v januári 1910. Predpokladá sa, že o súkromnú objednávku kostola už požiadali predchádzajúci majitelia pozemku. Zvyšky tejto nedokončenej stavby sa odstránili a na jej mieste bol postavený nový kostol – secesný. BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. s. 14 a 16.
[4] Zrezané hrany sú charakteristickým prvkom architektových predchádzajúcich prác – budova divadla vo Veszpréme (1907), prestavba divadelnej budovy v Šoprone (1909). BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. s. 14 - 15.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 344.
[6] Podobné chápanie gotického sochárskeho tvaroslovia je možné vidieť na štyroch plastikách hlavného priečelia kostola sv. Leopolda v Steinhofe (Rakúsko, 1907), ktorý projektoval najvýznamnejší predstaviteľ viedenskej secesnej architektúry Otto Wagner (1841 – 1918). Nie je to náhodná súvislosť, lebo od roku 1900 bol Medgyaszay okrem iných škôl aj poslucháčom Špeciálnej školy modernej architektúry na viedenskej Akadémii (Spezialschule für moderne Architektur), vedenej Ottom Wagnerom. BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. s. 15.
[7 - 10] BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. s. 15.
[11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 344.
[12] BÖGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. s. 15.
Bibliografia
BOGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 14 - 16.
www.mula.ocu.sk
GPS
48.192156, 19.522474
48°011'31.8"N 19°031'20.9"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk