Myjava - Múzeum Slovenských národných rád - pamiatkynaslovensku.com - (myjava-muzeum-slovenskych-narodnych-rad)









Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Myjava - Múzeum Slovenských národných rád
Lokalita
obec Myjava, okres Myjava, Trenčiansky kraj
História
Múzeum Slovenských národných rád v Myjave bolo postavené v rokoch 1966 - 1968 podľa architektonických návrhov Ing. arch. M. Kusého. Slávnostne otvorenie prebehlo v roku 1968 pri príležitosti 120. výročia vzniku prvej SNR. Od svojho vzniku je súčasťou Slovenského národného múzea. Celý komplex je symbiózou novej a starej architektúry. Nový expozičný pavilón zo železa a liateho betónu je prepojený malou spojovacou pergolou s domom pani Kolényovej, ktorý pochádza z 30. rokov 19. storočia a v ktorom 19. septembra 1848 prvýkrát na území Slovenska zasadala I. SNR. Spojovacou pergolou boli pripojené i ďalšie dva objekty, stavby z 20. - 40. rokov 20. storočia, domy J. Bradáča a Kubovčiaka. Pôvodne tvorili ochrannú zónu pamiatky, neskôr sa stali integrálnou súčasťou komplexu pamiatky, kde je od roku 1988 výstavná sieň múzea. [1]
 

Pri príležitosti 150. výročia vzniku I. SNR bola v septembri 1998 verejnosti predstavená nová, scénicky stvárnená expozícia inštalovaná v novej budove múzea. V septembri roku 2008, pri príležitosti 160. výročia vzniku I. SNR, bola v dome pani Kolényovej slávnostne otvorená expozícia Jar národov. [2]
 

Múzeum Slovenských národných rád v Myjave je špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea v Bratislave. Zameriava sa na dokumentáciu histórie jednotlivých Slovenských národných rád. Mapuje ich činnosti, predstaviteľov a ďalšie osobnosti slovenského národa až po súčasnú NR SR ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko-podjavorinského regiónu. K problematike dejín SNR sa viaže aj zbierkový fond múzea a hlavná expozícia múzea. Je umiestnená v dostavanom pavilóne pri dome Anny Koléniovej, kde 19. septembra 1848 po prvý raz zasadala I. Slovenská národná rada. Okrem stálej expozície, ku ktorej patrí aj expozične stvárnený pôvodný dom Anny Koléniovej, sa múzeum prezentuje aj príťažlivými krátkodobými výstavami. [3]
 

Múzeum má od roku 1990 vysunuté pracovisko, ktorým je expozícia Múzeum M.R.Štefánika v Košariskách prezentujúca život a dielo generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. [4]

Expozície
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ RADY V SLOVENSKÝCH DEJINÁCH
 

V úvode expozície je prezentované obdobie revolučných rokov 1848/49 – veľká dobová mapa časti Európy a na nej i Slovensko, vstupujúce na scénu európskych dejín. Oblúková brána s kópiou historickej zástavy a nad ňou symbolický zvon, ktorý evokuje Hurbanove verše „Bije zvon slobody“... Nasledujú dokumenty z rokov 1848/49. Žiadosti slovenského národa sú nainštalované na pozadí veľkej maľby ľudového zhromaždenia podľa Emila Bohúňa. Rovnako pôsobivý je aj obraz dobrovoľníkov so skutočným povozom a výstrojom. Uprostred stojaca slovenská lipa svojou výškou prerastá priestor, rovnako ako národ, čo sa hlási o svoje práva. Nasledujú portréty predstaviteľov prvej SNR, pečatidlá, vyhlášky, zatykače, centrá ďalších dobrovoľníckych výprav. Prechodom okolo strážnych búdok s legionármi sa návštevník dostáva do 20. storočia, konkrétne do obdobia prvej svetovej vojny. Na jej pozadí sa rozohráva dej Clevelandskej deklarácie, Pittsburskej dohody, Manifestu Česko-Slovenskej národnej rady, česko-slovenských légií, Martinskej deklarácie, z ktorého sa rodí mapa inej Európy i nového štátu Česko-Slovenska. Symbolická tehlová stavba na poschodí sa rozvíja v oblúkových zvratoch tak, ako rástol národ a dospieval k vlastnej štátnosti. V línii tu nasleduje vznik druhej SNR a jej osudy ako celku, ale aj osudy jej dejateľov. Hoci štátoprávne otázky vtedy zostali nedoriešené, národná myšlienka stále žila – zástavy národných spolkov vejúce na žrdiach, oslavy 10. výročia Pittsburskej dohody, Pribinove oslavy, snahy o autonómiu, vznik Snemu Slovenskej krajiny. Začína sa druhá svetová vojna, vzniká Slovenský štát (Slovenská republika). Slovenský národ v týchto ťažkých rokoch dozrieva a prostredníctvom tretej SNR a Slovenského národného povstania dokazuje svetu, že Slováci sú moderný demokratický národ. Pred očami nám ožívajú roky 1944 – 1948, 1948 – 1965, obrodný rok 1968, Zákon o československej federácii, normalizačný proces a napokon zvonenie v novembri 1989, kedy sa na program dostalo aj riešenie štátoprávneho usporiadania. Nasledujú roky 1990 – 1991, prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky v roku 1992, prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 a vznik nového štátu na mape Európy – Slovenskej republiky – 1. januára 1993. Toto všetko dopĺňa audiovizuálna a multimediálna technika, ktorá návštevníkom umožňuje doplniť si vedomosti z danej oblasti. [5]
 


 

JAR NÁRODOV – REVOLUČNÉ ROKY 1848/49
 

Národná kultúrna pamiatka dom Anny Koléniovej má na fasáde osadenú pamätnú tabuľu s citátom z Histórie povstania slovenskieho 1848 od Mikuláša Dohnányho (1850): „V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stannárodných bojovníkov na Slovensku, tu bývaly prvé hlavy a vodcovia povstania slov. Tu sa prijímaly vyslanstvá okolitých obcí, vydávaly sa rozkazy pod pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady. Ztadiaľto sa rozosiely príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slov. Pamätný zostane dom tento ako i rodina v ňom bývajúca vernému synovi a dcére Slovenska.“ Myjava bola v rokoch 1848/1849 centrom slovenského národného pohybu. Práve tu dosiahli architekti národného programu Slovákov Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža zenit svojej činnosti. V dome pani Koléniovej po prvý raz na území Slovenska zasadala prvá Slovenská národná rada. Dňa 19. septembra 1848 sa tu konalo prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami Ľudovíta Štúra vyhlásená nezávislosť národa slovenského, ako i prvé slovenské povstanie. Hoci povstanie nedosiahlo svoj veľký cieľ, v mene ktorého boli pozdvihnuté zbrane, jeho program sa stal trvalým a inšpirujúcim zdrojom pre celé nasledujúce generácie. Dom pani Koléniovej sa stal symbolom spätosti s odkazom predkov. Hlavným stanom SNR sa nestal náhodou. Osudy rodiny pani Koléniovej splynuli s celonárodnými udalosťami. S Koléničkami sa stretávame pri pamätnom divadle brezovskom 25. apríla 1848 a v nasledujúcich dňoch skutočne nezaháľali: šili kokardy, zástavy. Jednu z nich vyvesili 26. apríla na svoj dom, o čom sa dozvedáme z nadšeného listu J. M. Hurbana manželke. Úlohy, ktoré vyplývali z Hurbanovej výzvy „Bratia Slováci“, sa podujala plniť aj jedna žena – vdova Anna Koléniová. V jej dome začalo byť rušno. Na ručne vyrezávanom stole z dubového dreva s podstolinami vo veľkej sviatočnej izbe, susediacej s kuchyňou a dievčenskou izbou, skoncipoval Hurban z 26. na 27. apríla 1848 návrh „Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej“. Pri tom istom stole národovci rokovali o ďalšom postupe, keď boli vyslanci Lajko Šulek a Daniel Bórik so Žiadosťami v Nitre uväznení. (Lajko Šulek zomrel na choleru v komárňanskom väzení 16. júna 1849. Jeho brat bol ako spojka SNR na jeseň odsúdený štatariálnym súdom v Hlohovci a popravený. Zaujímavosťou je, že ich sestrou bola neskoršia stará matka generála M. R. Štefánika.) Po neúspechu Slovanského zjazdu bolo rozhodnuté zorganizovať povstanie proti Maďarom. Jeho centrom mala byť Myjava, odkiaľ sa malo rozšíriť do horných stolíc Slovenska. Za hlavný stan bol vybraný dom pani Koléniovej. Tu zasadala 18. – 28. septembra 1848 aj prvá Slovenská národná rada, ktorá sa sformovala vo Viedni. Pani Koléniová sa prejavila ako výborná organizátorka: nechala vybrať mreže z niektorých okien, aby členovia SNR mohli v prípade nebezpečenstva rýchlo uniknúť, a v pivnici pod pitvorom zriadila tajný úkryt pre ranených. Po porážke u Klasovitých sa snažila zachrániť dokumenty SNR – dala ich zakopať vo dvore blízko studne, ale boli objavené. Jej dom bol vyrabovaný a pôvodne mal byť na výstrahu vypálený. Podobne ako mnoho ďalších rodín, i pani Koléniová sa musela ukrývať pred maďarskou perzekúciou za hranicami, v moravskej obci Javorník. Po šiestich týždňoch dostali dobrovoľníci milosť a mohli sa vrátiť domov. SNR vtedy už hľadala naplnenie svojich požiadaviek cestou vernosti cisárovi. Pani Koléniová však nezatrpkla. Dvere jej domu ostali otvorené aj počas druhej dobrovoľníckej výpravy... [6]
 


 

GALÉRIA ŠTEFANA BEDNÁRA
 

Expozícia prezentuje dielo maliara, grafika, publicistu, organizátora a priameho účastníka Slovenského národného povstania, akademického maliara a myjavského rodáka Štefana Bednára. V Galérií Štefana Bednára sa nachádzajú diela zo zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád, Záhorskej galérie a Nitrianskej galérie. [7]
 


 

KULTÚRNE TRADÍCIE MYJAVY – ĽUDOVÉ BÝVANIE
 

Historicko - etnografická expozícia podáva komplexný obraz o tradičnom spôsobe života ľudu na Myjave. Umiestnená je v autentickom interiéry domov z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Expozícia spája históriu regiónu a mesta s duchovnou kultúrov myjavského obyvateľstva. [8]
 


 

Expozícia prezentuje problematiku prostredníctvom 4 atribútov. A to:
 

• história a osobnosti regiónu
 

• pôda a poľnohospodárstvo ako základný zdroj obživy
 

• remeslá a cechy, ktoré pozdvihli Myjavu
 

• ľudové tradície prezentované prostredníctvom ľudového odevu a interiéru ľudového domu
 


 

Bez práce nebola obživa, bez obživy rodina, bez rodiny sa ťažko robilo remeslo, bez remesla peniaze a bez peňazí nebolo bývanie. Preto je dôležité poukázať na ľudové tradície Myjavy ako na celok, ktorý tak charakterizuje tunajší región. [9]
 


 

MÚZEUM MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA
 

www.pamiatkynaslovensku.sk/kosariska-muzeum-milana-rastislava-stefanika

Kontakt
SNM - Múzeum SNR
Štúrova 2
907 01 Myjava

Návštevné hodiny:
september – máj:
pondelok – piatok 8.00 - 16.00 h.
jún – august:
pondelok – sobota 8.00 - 16.00 h.
Poznámky
[1 - 9] www.snm.sk (25.9.2015)



www.pamiatkynaslovensku.sk