Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Opiná - Kostol sv. Barbory
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Opiná, okres Košice-okolie, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol, postavený Keczerovcami [1] začiatkom 16. storočia. Od polovice 16. storočia do roku 1716 bol v rukách protestantov. V roku 1733 ho opravili a v rokoch 1872 a 1899 ho obnovili. Kostol je jednoloďová sakrálna stavba s polygonálne uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. V presbytériu je renesančná sieťová klenba s lunetovým uzáverom, v južnej stene sú dvojité sedílie so segmentovým oblúkom. Sakristia má hrebienkovú krížovú klenbu, v lodi krížové klenby so štukovými profilovanými rebrami a rozetou. Loď v roku 1733 predĺžili vstavanou organovou emporou, ktorá je v priestore pod vežou. Posledné pole klenieb má lunety. Bočné fasády kostola majú podstrešnú rímsu, ktorá pokračuje na veži ako kordónová. Veža mala horizontálnu pásovú rustiku a v hornej časti je členená lizénovým rámom, na ktorý dosadá podstrešná rímsa, tvoriaca základ pre ihlancovú strechu. Na vonkajšej stene presbytéria sú oporné piliere. [2]
 

Vnútorné zariadenie kostola je v pseudohistorickom štýle. Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého je ľudová maľba zo začiatku 19. storočia. V kostole sa nachádza epitaf Judity Keczerovej z roku 1614. [3]
 

Vedľa kostola je umiestnený náhrobný kameň Andreja II. Keczera z roku 1635. Na náhrobku bola v roku 1966 objavená aj medená náhrobná tabuľa Anny Marie Keczerovej. [4]
 

Kostol je zasvätený sv. Barbore – patrónke baníkov. Už v 14. storočí začína rozvoj baníctva v oblasti Dubníka – Červenice prisťahovaním nemeckých baníkov. V roku 1603 spravoval Štefan Keczer opálové bane na Dubníku. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Generálna oprava exteriéru sa uskutočnila v rokoch 1982, pod vedením vtedajšieho miestneho farára, terajšieho arcibiskupa – metropolitu, Mons. Bernarda Bobera. Interiér prechádza zmenami od roku 2000. V roku 2006 daroval kostolu nový zvon sv. Heleny dnes už nebohý Rudolf Cicman. Kostol slúži pre obce Opiná a Kecerovský Lipovec, ktorý ho spoločne zveľaďujú. Obraz sv. Barbory, bol niekoľko raz premaľovaný a nedávno reštaurovaný. [6]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strede obce.
Fotogaléria
Opiná - Kostol sv. Barbory foto © Viliam Mazanec 9/2012Opiná - Kostol sv. Barbory foto © Viliam Mazanec 9/2012Opiná - Kostol sv. Barbory foto © Viliam Mazanec 9/2012
Poznámky
[1] Pôvod Keczerovcov sa odvodzuje od starobylého rodu Aba. Ich rodovým sídlom bol už od 13. storočia Kecerovský Lipovec (okres Košice-okolie). V okolitých obciach sa zachovalo niekoľko zaujímavých funerálnych artefaktov, ktoré tento rod dodnes pripomínajú, hoci aj tu treba poznamenať, že ich významná pramenná hodnota zostávala až doteraz našimi bádateľmi prakticky nevyužitá. V neďalekej obci Kecerovce v Kostole sv. Ladislava sa nachádza náhrobný kameň významného predstaviteľa rodu v 16. storočí Ambróza Keczera a jeho manželky Kataríny Bocskaiovej z Rasinje. Mramor s jedinečne zachovanou polychrómiou je sekundárne zamurovaný v pilieri južnej steny lode. Ambróz zomrel násilnou smrťou v roku 1543, keď ho zavraždil akýsi Ján Zadarla. Jeho manželka ho prežila o päť rokov a skonala na Veľký piatok roku 1548. Samotná pamiatka však nevznikla v týchto rokoch. Vyhotoviť ju dal svojim rodičom Andreas Keczer až v roku 1579. Podľa armálesu z roku 1631 – polepšujúceho erb rodu – Ambróza, kastelána hradu Lipovec stojaceho na strane Ferdinanda I., obkľúčili a zabili prívrženci Jána Zápoľského. Juraj Martinuzzi, Zápoľského kancelár, napísal po tejto udalosti ospravedlnenie Šarišskej stolici, v ktorom tvrdil, že sa stala bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Nariadil, aby hrad vrátili Ambrózovmu synovi Andrejovi. Syn Ambróza Andrej svojou činnosťou výrazne preslávil meno rodu. Zúčastnil sa na niekoľkých vojenských výpravách. V čase pätnásťročnej vojny pri znovudobýjaní Fiľakova bol hlavným kapitánom celej uhorskej pechoty. Od roku 1581 celých deväť rokov zastával úrad šarišského podžupana. Istý čas bol tiež hlavným vojenským sudcom Horného Uhorska a až do smrti ostal verný rakúskemu dvoru. V prípade keczerovského náhrobku máme do činenia s heraldickou pamiatkou veľkého významu. Ide o najstaršiu podobu erbu Keczerovcov - v červenom štíte čierny orol s roztiahnutými krídlami, so zlatým prsteňom v zobáku a so zlatou korunkou na ľavom krídle. Práve tento erb Keczerovcov by mal naj viac zodpovedať pôvodnému erbu Abovcov. V neďalekej dedine Opiná sa zachovala pamiatka aj na syna Andreja Keczera. Náhrobný kameň Andreja II. Keczera je o to vzácnejší, že sa nachádza v exteriéri (pri severnej stene kostola). Omnoho ľahšie je tak vystavený skaze vyplývajúcej z možného vandalizmu a zlých poveternostných podmienok. Andrej II. Keczer bol podobne významným príslušníkom rodu ako jeho otec. Slúžil u grófa Juraja Thurzu, hlavného kapitána banských miest, ako správca arzenálu. Po návrate z Viedne, kam ho Thurzo poslal kvôli štúdiu nemeckého jazyka, sa po boku svojho pána zúčastnil na znovudobytí Pešti (1602) a Budína (1603). V čase Bocskaiovho útoku v roku 1604 ho Thurzo vyslal do Košíc a medzi tým sa angažoval aj v obrane Tokaja a Váradu. Rovnako ako otec, aj on vykonával úrad podžupana Šarišskej stolice a bol tiež kapitánom Jazygov a Kumánov. Práve jeho osobe panovník Ferdinand II. adresoval v roku 1631 armáles, ktorým rod Keczerovcov nadobudol nový, polepšený erb. Ten je na náhrobnom kameni v Opinej lemovaný nápisovou páskou. Náhrobný kameň mu dala vyhotoviť manželka Andreja II. Fiora Kamperová zo Scharffenecku, príslušníčka pôvodom dolnorakúskeho rodu, ktorý sa usídlil v 16. storočí v Bratislave. Nápis teda informuje nielen o presnom dátume úmrtia Andreja II. Keczera (10. 12. 1635), jeho veku (52 rokov), ale aj o konkrétnom dni jeho pohrebu – 30. decembri 1635. FEDERMAYER, Frederik a kol.: Magnátske rody v našich dejinách 1526 – 1948. Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2012. s. 301 – 303.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 428.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 428.
[4] www.opina.sk (23.12.2014)
[5 - 6] www.rkc-kecerovce.sk (23.12.2014)

Bibliografia
www.opina.sk
GPS
48.853179, 21.427078
48.853179,21.427078
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk