Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Opaj
Lokalita
obec Opoj, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1775. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený. Opravili ho v roku 1945. Je to jednopriestorová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je do dvoch tretín zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Posledná časť priestoru má rovný strop a bola upravená v roku 1945. Exteriér prebudovali v roku 1945 v duchu pôvodného stavu s lizénovým členením. [1] Veža je zakončená ihlanom.
 

Oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice je neobarokový z rokov 1875 – 1880. Lavice a krstiteľnica sú neskorobarokové z konca 18. storočia. [2]
 

V roku 1752 bola na cintoríne postavená kaplnka zasvätená Najsvätejšej Trojici pod ochranou Bolestnej Panny Márie. Pod kaplnkou sa nachádza krypta rodiny Szásyovej. A to preto, lebo fundátorom – zakladateľom kostola sa 17. mája 1755 stal František Szás z Opoja, ktorý bol synom Pavla a ten bol zase synom Jána; a jeho matkou bola Helena, dcéra Tomáša Nagya de Réthe. Spoluzakladateľkou sa stala Katarína Draveczká z Majcichova. Zakladaciu listinu František Szás doplnil 24. júla 1755 a v Trnave ju potvrdil 23. 5. 1755 biskup Jozef Szentillonay, o čom hovorí jednak Kanonická vizitácia majcichovskej fary zo 7. júla 1756: „Majcichovský farár Ján Novoszad prvýkrát požehnal 29. mája 1752 opojskú kaplnku“, ale spomína to aj kanonická vizitácia opojskej farnosti z 22. mája 1847. Kópia fundačnej listiny, overená 14. júna 1813 pečaťou a podpisom Jána Jánošku, kancelára Metropolitnej kúrie v Trnave, je uložená v archíve opojskej farnosti, ale v odpise je aj vo „Visitatio Ecclesiae Majthényiensis Anno 1756. 7. July per Illustrissimum ac Rmum. Dnum Joannem Galgoczy. Eppum. Traguriensem peracta.“ [3]
 

Majcichovský farár Ján Novoszad opäť a na základe zvláštneho splnomocnenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho požehnal opojskú kaplnku 6. júla 1755 – a od tohto dátumu sa odvíja história kaplnky. [4]
 

Fundátor František Szás v roku 1754 daroval pre kaplnku dva omšové kalichy s paténami, ktoré sa stále používajú v kostole. Majcichovská kanonická vizitácia z 25. marca 1781 konštatuje, že tieto kalichy požehnal biskup Pavol Révay. V roku 1773 požehnal biskup Anton Révay zvony pre kaplnku. [5]
 

Kostol v Opoji postavili v roku 1752, pôvodne ako pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce. Pôvodne baroková, neskôr klasicisticky upravená jednoloďová kaplnka mala delené štítové priečelie, uprostred s naznačenou vežou akoby vkomponovanou do celkovej výšky strechy. Tento typický prvok klasicistických a empírových stavieb dopĺňali dve niky umiestnené po stranách hlavného vchodu a okrúhle okno nad vstupom. Kaplnka mala pôvodne obdĺžnikový pôdorys s rovným uzáverom. V interiéri bola prekrytá valenou klenbou. [6]
 

Začiatkom 20. storočia bola kaplnka rozšírená o polygonálne presbytérium s krížovou klenbou. Strop v tomto čase dostal aj výzdobu v podobe výjavov z biblie a obrazov sv. Mareka a sv. Lukáša. [7]
 

Dnešný vzhľad exteriéru kostola je výsledkom povojnových prestavieb súvisiacich s narušením veže a krovu, počas oslobodzovania obce v roku 1945. Výzdoba priečelia bola odstránená a nahradená hladkou úpravou vnútorných polí so zvýraznenými okrajmi. Ponad strechu bola nadstavená veža. Valenú klenbu v najstaršej časti kostola nahradili rovným stropom. [8]
 

Súčasťou pohrebnej kaplnky z roku 1752 bola aj podzemná krypta s valenou klenbou, so vstupom situovaným z vonkajšej pravej strany kostola. Nad kryptou sa nachádza mramorová tabuľa s erbom rodiny Szásy. Erb tvorí kráčajúci dvojchvostý lev so šabľou v pravej ruke. Klenotom je ruka so šabľou a nastoknutou hlavou Turka. [9]
 

Na prikostolnom cintoríne sa nachádzajú najstaršie hroby z polovice 19. storočia a to konkrétne dva pieskovcové pomníky s krížom a vloženou mramorovou nápisovou tabuľkou, umiestnené na ľavej strane medzi novými hrobmi. V areáli cintorína stojí pieskovcová socha Ukrižovania Ježiša Krista z roku 1796 a v zadnej časti pri dome smútku pomníky drobných opojských zemanov a bohatších sedliakov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Prvá známa generálna oprava kostola sa uskutočnila v čase pôsobenia farára Mons. Alexandra Pavla Buznu, kedy sa pristúpilo aj k rozšíreniu kostola v roku 1929 pristavaním prednej časti, ktorá bola ukončená klenbou. Asi v roku 1932 bol novoprestavaný kostol vymaľovaný obrazmi a ornamentmi, ktoré boli poškodené pri páde veže v auguste 1945. Pri následnej oprave kostola sa maľby zatreli. [11]
 

Ďalšia generálna oprava kostola, na ktorej sa aktívne podieľali mnohí súčasníci, sa uskutočnila v čase administrovania opojskej farnosti Jánom Bujnom, farárom zo Zavara v roku 1982, kedy sa pristavili schody, zväčšil sa chór, opravila sa strecha, postavila sa veža, urobila sa nová elektroinštalácia a osvetlenie. Celý kostol bol nanovo vymaľovaný a opatrený krížovou cestou a novým liturgickým zariadením v zmysle Druhého vatikánskeho koncilu – svätostánkom, oltárom a ambonou, ktoré zhotovil Ľ. Chmelár z Piešťan. Po dokončení všetkých prác bol nad vchodom kostola umiestnený nápis zo známeho francúzskeho ekumenického centra Taizé: „Vy, ktorí sem vstupujete, zmierte sa: otec so synom, manžel so ženou a veriaci s tým, ktorí veriť nechce!“ Do kostola sa zakúpil aj nový píšťalový pneumatický organ z Brna. Kostol počas vysluhovania sv. birmovania požehnal trnavský apoštolský administrátor a titulárny biskup, Mons. Dr. Július Gábriš, 17. apríla 1983. V čase administrovania opojskej farnosti Mgr. Jánom Hudecom, farárom z Majcichova sa náterom zabezpečila strecha a veža kostola, inštalovali sa elektronické zvony, vykonala sa plynofikácia kúrenia, zaviedla sa voda, zakúpil sa nový Betlehem a socha Fatimskej Panny Márie. [12]
 

V prvej polovici roka 2001 sa uskutočnila opäť generálna oprava vonkajšej fasády ako i celého interiéru kostola, pri úprave svätyne sa osadili oltárne kamene s relikviami sv. mučeníkov do podlahy na miesto, kde je oltár, ambona a kňazský sedes. Opravila sa elektroinštalácia; namontovali sa nové svietidlá a vykurovacie telesá do lavíc; osadili sa medené žľaby na veži a zateplilo sa schodisko. Napokon bola oprava dovŕšená vymaľovaním kostola obrazmi a ornamentmi Dr. Petrom Čambálom zo Zavara, ktorý na víťazný oblúk umiestnil i nápis: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ Kostol 9. júna 2001 požehnal Mons. Dominik Tóth, pomocný biskup a generálny vikár bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. [13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Fotogaléria
Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Ľuboš Repta 9/2015Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice (pamätná tabuľa) foto © Ľuboš Repta 9/2015Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Ľuboš Repta 9/2015Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Ľuboš Repta 9/2015Opoj - Kostol Najsvätejšej Trojice (pamätná tabuľa) foto © Ľuboš Repta 9/2015
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 271.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 271.
[3 - 5] http://opoj.sk/index.php/kostol (13.5.2018)
[6 - 10] http://opoj.sk/index.php/pamiatky (13.5.2018)
[11 - 13] http://opoj.sk/index.php/kostol (13.5.2018)
Bibliografia
www.opoj.sk
GPS
48.303777, 17.641962
48°18'13.6"N 17°38'31.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk