Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Oravský Biely Potok - Kostol sv. Štefana kráľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Oravský Biely Potok, okres Tvrdošín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1797 - 1800. Upravený na začiatku 20. storočia a po druhej svetovej vojne. Jednoloďová stavba s okrúhlym oltárnym uzáverom presbytéria na východe, pristavanou sakristiou na severe a vstavanou vežou na západe. [1]
 

Vnútorná výzdoba chrámu je veľmi bohatá, prevažne v barokovom štýle. Stavbu kostola odhlasovala z náboženského fondu zastupiteľská rada v Budíne 15. novembra 1796. 14. septembra roku 1797 boli požehnané jeho základy a položený prvý kameň. Do základov, ktoré sa začali stavať 16. septembra, bola položená aj cínová soška Panny Márie s Ježiškom. Kostol bol požehnaný 20. augusta na sviatok svojho patróna roku 1799 vtedajším nižnianskym farárom Štefanom Kostkom. V roku 1800 sa uskutočnili na kostole posledné murárske práce. Potom kostol prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenami v interiéri. Najväčšia z nich sa uskutočnila v rokoch 1902 - 1903 po vyhorení pri požiari v roku 1900, kedy bol kostol obnovený. [2]
 

Priestranná svätyňa má oblúkový uzáver. Na jej klenbe je maľba Najsvätejšej Trojice s viacerými anjelmi vo vesmírnom priestore. Svätyňu osvetľuje jedno okno na južnej strane. Na severnej strane k nej prilieha sakristia s rovnou klenbou. Sakristia bola vybudovaná neskôr, v roku 1869, o čom svedčí nápis nad vonkajším vchodom. V sakristii je vzácna klasicistická plastika Bičovaný Kristus, ktorá patrí k pamiatkam kostola. Je to polychrómovaná drevorezba zo začiatku 19. storočia. Do zoznamu pamiatok je zapísaná aj socha Zmŕtvychvstalého Krista (polychrómovaná drevorezba), monštrancia, kalich a dve cibória. [3]
 

V presbytériu kostola sa nachádza hlavný drevený neobarokový oltár, ktorý pochádza z 18. storočia. V jeho strede v spodnej časti je svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf Ježiša s kalichom v ruke. Po stranách svätostánku sú sochy dvoch adorujúcich anjelov. Uprostred päťdielnej stĺpovej architektúry v strednej časti oltára je obraz – nástenná maľba svätého Štefana, kráľa, patróna chrámu. Obraz maľoval známy maliar Jozef Hanula. Po stranách obrazu sú sochy štyroch evanjelistov: sv. Matúša (so znakom človeka), sv. Lukáša (so znakom býka), sv. Jána (so znakom orla), sv. Marka (so znakom leva). V hornej časti oltára nad obrazom sv. Štefana je reliéf sv. Jozefa s Ježiškom. Po jeho stranách sú sochy sv. Joachima a sv. Anny, rodičov Panny Márie. Sú tu tiež sochy slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a sochy dvoch adorujúcich anjelov. [4]
 

Vo svätyni sú vpredu po bokoch oltára samostatne umiestnené na podstavcoch sochy Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie. V prednej časti svätyne je okrem dreveného obetného stola, ambóna a sedesu aj vzácna baroková kazateľnica. Je to drevená rezbárska práca na podstavci so štyrmi reliéfmi svätých. Jedná sa o štyroch veľkých západných cirkevných otcov. Sú to sv. Hieronym (so znakom leva), sv. Augustín (so srdcom v ruke), sv. Gregor Veľký (s pápežskou tiarou) a sv. Ambróz (s úľom a knihou). Baldachýn nad kazateľnicou nesie sochu Ježiša – Dobrého pastiera. Okrem toho je na stene reliéf s dvoma tabuľami Desatora. [5]
 

Vo svätyni je aj drevená krstiteľnica na kamennom podstavci. Na jej príklope je súsošie sv. Jána Krstiteľa, ktorý krstí Ježiša Krista. Táto krstiteľnica i kazateľnica boli zhotovené miestnym rezbárom Jurajom Belopotockým v roku 1800. Svätyňu s loďou prepája oblúk. Loď kostola je krytá dvoma klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré končia na pilieroch. Klenby nesú ornamentálnu výzdobu s portrétmi svätcov v jej cípoch. Sú na nich zobrazení ôsmi apoštoli. V prvej klenbe sú vyobrazení svätí Bartolomej, Filip, Peter a Jakub, v druhej klenbe svätí Tomáš, Andrej, Ján a Šimon. Loď osvetľujú štyri okná. Jedno z nich má farebnú vitráž, znázorňujúcu kňaza pri pozdvihovaní počas svätej omše pred symbolmi Najsvätejšej Trojice. Dlažba kostola bola vykladaná keramikou v roku 1903. Tento rok je vyznačený v dlažbe v predsieni kostola. [6]
 

V lodi kostola sú dva bočné barokové oltáre. V ľavom rohu je bočný oltár, v strede ktorého je v spodnej časti svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf kalicha, hostie a viniča s hroznom. Po jeho bokoch sú dvaja adorujúci anjeli. Nad ním je v strednej časti obraz Svätej rodiny – dieťa Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef. Vedľa tohto obrazu sú sochy dvoch mučeníkov – diakonov: svätého Štefana /s palmou a kameňmi/ a svätého Vavrinca (s palmou a roštom). V hornej časti oltára nad ústredným obrazom je reliéf Narodenia Pána - Ježiš v jasličkách a vedľa neho kľačí Panna Mária a svätý Jozef. Po stranách reliéfu so sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého. [7]
 

V pravom rohu je druhý bočný oltár. Má podobný svätostánok s dvomi adorujúcimi anjelmi. Nad svätostánkom je obraz Korunovania Panny Márie z roku 1904. Je na ňom výjav - Pannu Máriu korunuje Svätá Trojica. Po jeho stranách sú sochy sv. Petra (s kľúčmi) a sv. Pavla (s mečom). V hornej časti nad obrazom je reliéf zobrazujúci Ružencovú Pannu Máriu a pred ňou sv. Dominika a sv. Kláru. Po jeho stranách sú sochy sv. Kataríny Sienskej (s knihou) a sv. Kataríny Alexandrijskej (s kolesom). Oba bočné oltáre boli zhotovené v Tirolsku (Rakúsko). [8]
 

Lavice v lodi sú z roku 1987, v roku 2004 boli všetky očalúnené. Prenosné lavičky pre miništrantov i ľudí boli zhotovené v roku 2003. Po stranách lode sú na podstavcoch umiestnené sochy sv. Antona, sv. Alojza, sv. Terézie z Lisieux a Panny Márie – Kráľovnej. Po stranách kostolnej lode je umiestnená drevená krížová cesta z roku 1989. Je to umelecká práca od rezbára Baču. V zadnej časti lode je drevená spovednica. [9]
 

Pri vstupe do kostola je predsieň s oblúkom. Z nej sa vystupuje po kamenných schodoch na chór, prístavba ktorého stojí na dvoch pilieroch. Chór bol pristavaný a rozšírený roku 1952. Na chóre je umiestnený organ od majstra Jána Tučeka z Kutnej Hory zo začiatku 20. storočia. Bol generálne zrekonštruovaný v roku 1996. [10]
 

Z druhej strany predsiene je kaplnka Božieho hrobu. Je v nej jednoduchý drevený oltár v barokovom štýle so sochou mŕtveho Ježiša z dielne Juraja Belopotockého a štyrmi soškami anjelov. V roku 2003 bol do nej zhotovený aj nový drevený kríž. [11]
 

Kované dvere v predsieni kostola a v kaplnke Božieho hrobu sú z roku 1949. Nový vchod so vstupnou časťou do kostola s novými hlavnými dverami bol vybudovaný v roku 2001. Na vstupnom kamennom portáli je preto vyrytý rok ukončenia stavby - 1800 a rok renovácie - 2001. [12]
 

V priečelí kostola je vstavaná veža, ktorá zo štítu prechádza do hranolu a vyššie do ihlanu. Zakončuje ju na vrchole guľa s dvojkrížom. Veža má v štvorhrannej časti štyri zvukové okná. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Veľký zvon „Michal“ a malý zvon „Svätý Jozef“ sú z roku 1932. Stredný zvon „Preblahoslavená Panna Mária“ bol roku 1969 preliaty zo starého zvona, ktorý pukol. Všetky tri zvony boli elektrifikované v roku 2003. Pri tej príležitosti bola zhotovená aj nová drevená nosná konštrukcia. Veža kostola je pokrytá medeným plechom a strecha lode i sakristie je pokrytá plechom hliníkovým. [13]
 

Odpustová slávnosť sa slávila v pôvodnom kalendári 20. augusta. Po zmene, ktorá neskôr nastala v liturgickom kalendári, sa sviatok patróna chrámu, svätého Štefana, kráľa, slávi 16. augusta. [14]
 

Farská budova bola vystavená v rokoch 1976 – 1978. Stará fara, ktorá slúžila svojmu účelu 120 rokov, bola zbúraná v roku 1986. [15]
 

Cintorín, ktorý sa nachádza na Vŕšku nad kostolom, zriadili v obci až po ustanovení farnosti v roku 1787. Z pôvodného ohradenia múrom, ktorý spomína kanonická vizitácia z roku 1833, sa zachovala len vstupná časť pokrytá šindľom. Na cintoríne sú pozoruhodné stĺpové náhrobníky z 19. storočia a pieskovcové kríže od bielopotockých kamenárov. [16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 2003 bol upravený celý areál okolo kostola. Pred vchodom sa vybudovala nová strieška umiestnená na dvoch stĺpoch. Nový vstup so schodišťom, most a chodníky sa vyložili miestnym pieskovcom. [17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 430.
[2 - 17] www.oravskybielypotok.sk (2.10.2016)
GPS
49.285181, 19.550854
49°17'06.7"N 19°33'03.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk