Oravský hrad - pamiatkynaslovensku.com - (oravsky-hrad)









Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Oravský hrad
Lokalita
obec Oravský Podzámok, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
O počiatkoch hradu sa vie veľmi málo. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Roku 1800 hrad postihla veľká katastrofa, niekoľkodňový požiar, ktorý zničil všetky drevené časti. Pre svojich majiteľov sa hrad stal nepotrebným.
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1896 – 1906 zabezpečili staticky budovy okolo tretej brány a terasy tunela, opravili neskorogotický palác v strednom hrade a zabezpečili prístup k poškodeným a ohrozeným častiam. Statické poruchy riešili spájaním múrov železnými tiahlami s mohutnými skrutkami, ktoré možno vidieť aj dnes. Všetky ďalšie práce zastavila prvá svetová vojna.
 

Rozsiahla pamiatková obnova sa realizovala až v rokoch 1953 – 1970. Snažila sa docieliť renesančný vzhľad hradných stavieb zo 17. storočia, pri rešpektovaní a zachovaní starších stavebných detailov. Projektová dokumentácia: Stavoprojekt Bratislava, Ing. arch. Karol Chudomelka a Ing. arch. Katarína Chudomelková. Stavebné práce: Pamiatkostav Žilina. Architektonický výskum: Pavol Čaplovič. [1]
 

Reštaurátorské práce:
 

Konzervovanie a reštaurovanie priečelí citadely: P. Mendel, J. Kalina, F. Sysel, 1954. Rekonštrukcia fasády tzv. archívnej veže na dolnom hrade: J. Kalina, 1960. Reštaurovanie bosáže a kvádrovania stredného hradu: Andrej Kuc, 1964. Konzervovanie a reštaurovanie renesančných kazetových stropov zo 17. storočia: P. Mendel, J. Beňušík, J. Kalina, 1957. Reštaurovanie renesančnej maľby sakristie: odkryl akademický maliar Mikuláš Štalmach, 1962, reštauroval Andrej Kuc, 1965. Interiéry na strednom hrade, iluzívne maľby na priečelí: Andrej Kuc a Ľudovít Štrompach, 1965 – 1966. Reštaurovanie kamenných ostení E. Staník, 1965. [2]
 

V roku 2004 sa na hrade uskutočnilo niekoľko pamiatkových výskumov: [3]
 

- administratívna budova, architektonicko-historický výskum. Autori: Ing. arch. M. Marček, Mgr. K. Zvedelová, PhD.,
 

- oporný múr druhej terasy dolného hradu, architektonicko-historický výskum. Autori: AG Ateliér Banská Bystrica, Ing. arch. J. Gonda, Mgr. Michal Čajka,
 

- II. terasa Hlavného nádvoria (č. ÚZPF 237/13), archeologický výskum. Autor: Mgr. Michal Čajka,
 

- druhá terasa nádvoria, archeologický výskum. Autori: Mgr. Michal Čajka, Mgr. J. Zachar.
 

Oravský hrad – hradba na III. hradnom nádvorí (č. ÚZPF 237/9) – architektonicko-historický výskum - rok 2009. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [4]
 

Oravský Podzámok – Oravský hrad – 1. podlažie Thurzovho paláca (č. ÚZPF 237/19) – architektonicko-historický výskum - rok 2011. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Michal Čajka. [5]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Na hrade je umiestnené múzeum, ktoré je venované dejinám hradu a dejinám Oravy.
 

Historická expozícia
 

Oravský hrad ako národná kultúrna pamiatka je historický komplex, ktorý dokumentuje architektonické slohy jednotlivých historických etáp, jeho pôvodné využitie a prestavby v duchu doby. Expozície sú zamerané na dokumentáciu štýlu stredovekého a novovekého bývania, historických typov a druhov vojenskej techniky, umeleckého cítenia jednotlivých storočí, pretvoreného do umeleckých a úžitkových doplnkov interiérov a výtvarného umenia. [6]
 


 

Kaplnka sv. Michala
 

Kaplnka je situovaná v dolnej časti hradného areálu na Hlavnom nádvorí. Ako protestantskú modlitebňu ju dal postaviť Juraj Thurzo v rokoch 1610 - 1611. V kaplnke je dvojica krýpt: Thurzovská a Henkelovská, obidve zo 17. storočia, prístenný epitaf na oslavu osobnosti Juraja Thurzu, posmrtné portréty Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej, posmrtné štíty, krstiteľnica, kazateľnica, reprodukciu pôvodného protestantského oltára, drevená empora. V polovici 18. storočia bol interiér kaplnky barokizovaný, katolizovaný a kaplnka bola zasvätená sv. Michalovi archanjelovi. V roku 1993 bola kaplnka vymiestnená a začali prvé výskumné práce, ďalšie výskumné práce pokračovali v rokoch 2001 - 2002 a v rokoch 2003 - 2005 prebehla samotná rekonštrukcia kaplnky sv. Michala. Pri rekonštrukcii bola preinvestovaná čiastka cca 10 000 000,- Sk. Slávnostne bola kaplnka otvorená 22. apríla 2006. Pre návštevníkov je prístupná od 29. apríla 2006. Kaplnka sv. Michala sa stala 21. 8. 2006 víťazom súťaže „KULTÚRNA PAMIATKA ROKA“ v kategórii reštaurovanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. [7]
 


 

Etnografická expozícia
 

„Tradície oravskej ľudovej kultúry“
 

Oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. Túto mnohorakosť tradičných hodnôt, s dôrazom na vizuálne vnímanie, ponúka návštevníkom Oravského múzea časť novej etnografickej expozície, inštalovaná v priestoroch Dubovského paláca Oravského hradu. Prostredníctvom výberových etnografických exponátov, s výraznou výpovednou hodnotou a špecifickými znakmi oravskej ľudovej kultúry, prezentuje individualitu tvorcu podľa miestnych špecifík, pôsobivo zvýraznených symbolikou a dekoratívnymi motívmi. Duchovnú kultúru Oravy približujú najvýznamnejšie výročné zvyky, v značnej miere dodnes pretrvávajúce v regióne, doplnené foto dokumentačným materiálom. [8]
 

Exkluzívna časť etnografickej expozície "Oravské zemianstvo" prostredníctvom vybratých exponátov prezentuje status, kultúru a tradície oravských zemanov s dôrazom na ich novú spoločenskú akceptáciu a aktivity. Zemianstvo ako súčasť vládnucej triedy sa v minulosti na Orave uplatnilo predovšetkým vo verejnom živote a vedení Oravskej stolice. Preto si oravskí zemania nepochybne aj v súčasnosti zaslúžia svoje reprezentačné sídlo v priestoroch Oravského hradu. Nová expozícia každoročne poskytuje priestor na prezentáciu podujatí, spojených so staronovými aktivitami nielen oravskej šľachty. Potomkovia starých oravských rodov ju zároveň dopĺňajú o cenné artefakty, ktoré ich spájajú so slávnou minulosťou. [9]
 

Tretia, voľná časť expozície, je navrhnutá ako variabilná a cyklicky sa striedajúca, uspôsobená pre praktické a jednoduché zmeny v danom inštalačnom systéme. V navrhnutej koncepcii poskytuje priestor pre vybrané tematické okruhy z tradičnej ľudovej kultúry Oravy, ktoré sa obmieňajú a aktualizujú. Ako polyfunkčný priestor so samostatným ozvučením slúži na realizáciu „expositions vivum“ - živých expozícií, spájajúcich minulosť so súčasnosťou. [10]
 


 

Prírodovedná expozícia
 

Prírodné hodnoty územia predstavujú rovnocennú zložku s kultúrnymi a historickými hodnotami. Prírodovedná expozícia je jednou z možností predstaviť región z pohľadu prírodných pomerov. K vybudovaniu novej expozície pristúpilo Oravské múzeum koncom roku 2006 a návštevníkom bola sprístupnená 21.6.2007 a slávnostne otvorená 13.7.2007. [11]
 

Expozícia je umiestnená v priestoroch tzv. Dubovského paláca na dvoch poschodiach prepojených schodiskom a chodbami. Je zameraná na prezentáciu charakteristických prvkov a osobitostí prírodného prostredia Oravy prostredníctvom zbierkových predmetov, obrazovej dokumentácie a textov. [12]
 

Pri vstupe do expozície je krátka história vzniku múzea na Oravskom hrade, vrátane pripomenutia významných osobností, ktoré sa na založení múzea podieľali (Edmund Zichy – riaditeľ Oravského komposesorátu, William Rowland – vrchný lesmajster, lesníci Anton Kocyan a Jozef Guber). V tejto časti je vo vitrínkach ukážka najstarších exponátov, ako napr. preparát orlice, kajky, dvojhlavého teľaťa (abnormalita), supa, vzorky pôdy, najstarší súpis zoologických preparátov, a podobne. Inštalácii dominuje rozmerný výrez 400-ročnej jedle z čias pôsobenia W. Rowlanda na Orave. [13]
 

V prvej z priestrannejších miestností je úvodná časť samotnej prírodovednej expozície, v ktorej je podaný náčrt súčasných prírodných pomerov Oravy. K tomu slúži základná zemepisná mapa, zaujímavý je však exponát plastickej tzv. Kogutowiczovej mapy z roku 1904, ktorá návštevníkovi umožňuje porovnať zmeny v regióne po administratívnom odčlenení časti územia do Poľska a po vybudovaní Oravskej priehrady, keď niektoré obce boli zatopené. Ťažiskom je podrobnejší opis polohy a rozlohy regiónu, geologických, geomorfologických, klimatických a hydrologických pomerov doplnený bohatou fotodokumentáciou. Návštevník tu nájde aj niektoré zaujímavosti o ťažbe nerastných surovín (rašelina, lignit, železná ruda) a vzorku paleontologických nálezov. Už v prvej miestnosti návštevníka upútajú veľkorozmerné vitríny kombinované s panelmi, v ktorých prostredníctvom diorám inštalovaných na fotografickom pozadí s dôrazom na charakteristické druhy živočíchov a rastlín sú prezentované typické a plošne najviac zastúpené biotopy. Prvá časť expozície predstavuje prvky kultúrnej krajiny, vody a brehy vôd, lúky a pasienky a rašeliniská. Druhá časť expozície pokračuje na poschodí predstavením ďalších charakteristických biotopov, ktoré sú rozčlenené na listnaté a ihličnaté lesy a pásmo kosodreviny. [14]
 

Prechodné priestory sú vyplnené presvietenými stenami, kde sú umiestnené farebné fotografie vzácnych a ohrozených druhov rastlín, živočíchov a húb. Osobitosťou expozície je jej využitie v rámci tzv. nočných prehliadok Oravského hradu, čo umožňuje špecifické alternatívne osvetlenie priestorov a exponátov. [15]
 


 

Archeologická expozícia
 

HORNÝ HRAD
 

Ide o najstaršiu a najvyššie položenú časť hradu. Pochádza z 13. storočia, keď vznikol románsky hrad. Horný hrad slúžil ako kasárne pre vojsko, sklad núdzových zásob pre prípad obliehania a tiež ako obytný priestor. Pôvodne ho tvoril komplex rôznorodých budov. Zo stavebných prvkov pôvodného Horného hradu sa do súčasnosti zachovalo málo. V druhej polovici 16. storočia ho František Thurzo architektonicky zjednotil a prestaval v renesančnom slohu. Drevené časti nahradil kameň a múry boli zosilnené. Po požiari došlo k úprave Horného hradu a súčasnú podobu získal v rokoch 1953 až 1969 počas generálnej opravy. Vstupná miestnosť: Stredom miestnosti je cisterna (tzv. dažďová studňa), hlavný zdroj vody v tomto priestore. Na stene sa nachádzajú informačné panely, znázorňujúce pôvodný výzor cisterny a spôsob získavania dažďovej vody zo striech, ale i jej komplexná rekonštrukcia. [16]
 


 

Archeologický výskum Oravského hradu a jeho výsledky
 

Na Oravskom hrade a v jeho bezprostrednom okolí pôsobil v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia Mikuláš Kubínyi. Vykonal archeologický výskum pod Oravským hradom, kde začal skúmať pohrebisko lužickej kultúry. Nie je známe, že by spomínaný bádateľ viedol archeologický výskum aj priamo na hrade. Za jeho života sa vykonávala romantická rekonštrukcia časti stredného hradu, pri ktorej boli zrejme objavené mnohé zaujímavé artefakty, avšak tieto aktivity nesúviseli s cieľavedomou výskumnou činnosťou. V 50. a 70. rokoch 20. storočia sa uskutočnila rozsiahla generálna obnova Oravského hradu. Jej súčasťou boli stavebné aktivity, rekonštrukčné práce na objektoch stredného a horného hradu, ale aj vybudovanie inžinierskych sietí a ďalšie činnosti. V tom čase pôsobil vo funkcii riaditeľa Oravského múzea, v správe ktorého hrad sa nachádzal, archeológ Pavol Čaplovič. Napriek niekedy veľmi zložitej situácii snažil sa zachraňovať archeologický materiál, a pokiaľ mu to okolnosti dovolili mapovať nálezové kontexty. Za takýchto podmienok boli na Oravskom hrade v 50. rokoch 20. storočia vykonané prvé archeologické výskumné aktivity. Čaplovič vo svojich štúdiách píše, že množstvo nálezov pochádzalo z územia hlavného nádvoria. Ďalšie nálezy pochádzajú z prístupovej komunikácie smerujúcej od prvej hradnej brány k hlavnému nádvoriu. Archeologický materiál bol však objavený aj na ďalších miestach hradu a jeho bezprostredného okolia. Výskum v týchto časoch sa sústreďoval takmer výlučne na praveké a včasnodejinné obdobie. Od roku 1968, keď bol hrad slávnostne otvorený, sa archeologický výskum na veľmi dlhé obdobie prerušil. Nová etapa archeologického výskumu na Oravskom hrade nastala na začiatku nového milénia. V roku 2003 sa uskutočnil záchranný výskum na druhej terase hlavného nádvoria. Výskum potvrdil predpoklady o opodstatnenosti systematického skúmania hradného areálu, o jeho prínose pre objasnenie dejín Oravského hradu. Ďalší rozsiahly archeologický výskum hlavného nádvoria ako aj nádvoria stredného hradu sa vykonal v rokoch 2008 - 2010. Výskumné aktivity priniesli množstvo cenných poznatkov o architektonickom vývoji hradného areálu. Objavili sa stavebné časti neznámych zaniknutých objektov, zdokumentovali sa praveké, stredoveké a novoveké nálezové situácie. Výskumnými aktivitami získalo Oravské múzeum množstvo archeologického materiálu, ktorý nielen rozmnožil zbierkový fond múzea, ale niektoré exempláre obohatili archeologickú expozíciu. [17]
 


 

Osídlenie hradného brala od praveku po novovek
 

Súčasná podoba hradného areálu je výsledkom dlhodobého architektonického vývoja, ktorého počiatky spadajú do 13. storočia a posledné slohové úpravy sa vykonali v minulom storočí. Strategická poloha hradného brala nad dôležitou dopravnou komunikáciou vedúcou údolím Oravy však priťahovala pozornosť podstatne skôr, ako vznikol rozsahom neveľký, ale významom dôležitý románsky murovaný hrad. Osudy hradnej vyvýšeniny sú úzko prepojené s blízkym okolím. Najstaršie nálezy z katastrálneho územia Oravského Podzámku pochádzajú zo staršej a neskorej doby kamennej. Ide však o ojedinelé a pomerne sporné nálezy, ktoré zatiaľ neumožňujú konkrétnejšie závery o tejto dejinnej epoche. Počiatky súvislejšieho osídlenia tohto územia spadajú do mladšej doby bronzovej, z ktorej pochádza preskúmané pohrebisko lužickej kultúry v obci. Podľa Pavla Čaploviča najstaršie doklady osídlenia samotného hradného návršia pochádzajú z doby halštatskej, keď tu vzniklo opevnené sídlisko. Hradné bralo bolo v neskorej dobe laténskej a v staršej dobe rímskej (2. stor. pred Kr. – 2. stor. po Kr.) osídlené ľudom púchovskej kultúry. Stavebné aktivity v 50. rokoch 20. storočia zachytili zvyšky pravekého valu, ktorý chránil sídlisko na hradnom brale. Obranný val bol objavený v priestore Archívnej bašty a druhej hradnej brány. Nálezy púchovskej kultúry pochádzajú tiež z hlavného nádvoria, ako aj zo svahov pod hradnými múrmi na obidvoch brehoch potoka Račová. Krátke využitie hradného areálu v mladšej dobe rímske, resp. v dobe sťahovania národov (koniec 4. stor. po Kr. – 5. stor. po Kr.) dokladajú fragmenty keramiky. Na hlavnom nádvorí boli objavené aj zlomky slovanskej keramiky z 9. storočia, ktoré sú jednoznačným dôkazom o osídlení priestoru súčasného hradu Slovanmi. Je pravdepodobné, že Slovania využili na tejto lokalite zvyšky starších fortifikácií, dôkazy zatiaľ nie sú k dispozícii. V sekundárnej polohe boli objavené fragmenty keramiky z mladšieho obdobia, datované rámcovo do 13. - 15. storočia. To už je však obdobie, v ktorom tu stál kamenný hrad, a z ktorého máme písomné pramene. Najstaršia známa písomná zmienka o už existujúcom hrade pochádza z roku 1267. [18]

Fotogaléria
Oravský hrad rytina zo 16. storočiaOravský hrad rytina zo začiatku 19. storočiaOravský hrad rytina Ludwiga Rohbocka z roku 1856Oravský hrad oceľorytina zo začiatku 19. storočiaOravský hrad oceľorytina z polovice 19. storočiaOravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi  foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad - po daždi foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Viliam Mazanec 8/2002Oravský hrad foto © Ľubomír PoláčekOravský hrad foto © Ľubomír PoláčekOravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Jana Lacková 6/2010Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Marián Jarina 12/2012Oravský hrad foto © Hana Farkašová 7/2013Oravský hrad foto © Hana Farkašová 7/2013Oravský hrad foto © Hana Farkašová 7/2013Oravský hrad foto © Hana Farkašová 7/2013
Poznámky
[1] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 21.
[2] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. s. 21.
[3] www.pamiatky.sk (28.8.2013)
[4 - 5] www.pamiatky.sk (5.11.2014)
[6 - 18] www.oravskemuzeum.sk (19.9.2015)
Bibliografia
BEŇUŠOVÁ, Elena: Oravské zemianstvo - expozícia na Oravskom hrade. In: Múzeum, 2010, č. 2, s. 39 - 40.
ČESNEK Stanislav: Polzbroj z Oravského múzea. In: Pamiatky a múzeá, 2005, č. 1, s. 10 - 11.
ČAJKA, Michal: Pálffyovská prestavba Oravského hradu. In: Pamiatky a múzeá, 2006, č. 1, s. 25 - 29.
ČAJKA, Michal: Kaplnka sv. Michala na Oravskom hrade. In: Pamiatky a múzeá, 2006, č. 2, s. 45 - 48.
ČAJKA, Michal: Kaplnka sv. Michala na Oravskom hrade. In: Historická revue, XX, 2009, č. 5, s. 19 - 23.
ČAJKA, Michal et al.: Archeologický výskum hlavného nádvoria a nádvoria stredného hradu na Oravskom hrade. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 349 – 362. ISBN 978-80-89175-59-8
ĎURIAN, Karol et al.: Historické krovové konštrukcie objektov Oravského hradu – prieskum a poznatky. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 389 – 400. ISBN 978-80-89175-59-8
FLOREKOVÁ, Iveta: História Oravského hradu. In: Historická revue, XX, 2009, č. 5, s. 10 - 18.
HUBA, Peter: Oravský hrad. Martin: Osveta, 1986. 136 s.
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária et al: Oravský hrad. Martin: Neografia, 2009. 160 s. ISBN 978-80-968880-7-8
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária: Oravský hrad. Nové expozície v pôvodných priestoroch hradu. In: Múzeum, LX, 2014, č. 1. s. 17 – 18.
KORENKOVÁ, Renáta et al.: Aktuálny technický stav provizórneho zastrešenia Oravského hradu z roku 1800. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 375 – 388. ISBN 978-80-89175-59-8
ORSÁG, Jozef: Oravský hrad a jeho obrana podľa inventára z roku 1576. In: Pamiatky a múzeá, 1995, č. 3, s. 20 - 25.
SMOLÁKOVÁ, Mária: Neznáme kazetové stropy na Oravskom hrade (1662). In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 363 – 374. ISBN 978-80-89175-59-8
STEHLÍKOVÁ, Jana - ČAJKA, Michal - HLAVATÁ, Jana: Archeológia na Oravskom hrade. In: Historická revue, XX, 2009, č. 5, s. 24 - 29.
SURAN, Rudolf: Oravský hrad na mapách z roku 1813. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 1, s. 8 - 10.
www.oravskemuzeum.sk
www.oravskypodzamok.sk
GPS
49.261873, 19.358733
49°0 15' 42.74", 19°0 21' 31.44"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk