Pamiatky volajúce o pomoc Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice - pamiatkynaslovensku.com - (pamiatky-volajuce-o-pomoc-brezova-pod-bradlom-kostol-najsvatejsej-trojice)









Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice
Lokalita
obec Brezová pod Bradlom, okres Myjava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Kostol sa spomína prvýkrát pri súpise objektov Ostrihomskej arcidiecézy ako „eclezia anticqa“. Najstaršia správa o existencii cirkevnej obce hovorí, že kostol vznikol na mieste dreveného kostola, neskôr prestavaného z pevného materiálu. Vždy bol zasvätený Najsvätejšej Trojici a v roku 1590 bol konsekrovaný biskupom Hyacintom Mikripodarim. Kostol bol striedavo v rukách protestantov a katolíkov. V roku 1603 sa Brezová stala dedičným majetkom protestantských Nádasdyovcov. [1] Kostol bol postavený v roku 1590 ako protestantský (evanjelický) s opevnením. Po opätovnom odňatí kostola (v roku 1658 a 1671) ostal v roku 1733 v rukách katolíkov, ktorí ho upravili a v roku 1773 vyzdobili rokokovými oltármi, kazateľnicou, spovedelnicou a lavicami. Reštaurovaný bol v 20 rokoch 20. storočia, keď opravili aj hodnotné rokokové zaradenie kostola. [2] Jednoloďový priestor kostola vznikol z pozdĺžneho sieňového priestoru, pristavaním presbytéria. Nový priestor preklenuli pruské klenby a medziklenbové pásy, ktoré dosadajú na rímsové hlavice združených pilastrov. Vonkajšia architektúra je veľmi nesúrodá, nápadne štíhla veža má cez celú výšku vedené nárožné nečlenené pilastre, z druhej strany je objekt zakončený torzom starej vežovitej stavby s malými renesančnými oknami. [3] Objekt má ešte zvyšky obranného múru a vstupné schody s portálom, ktorý nesie letopočet 1678. Po bokoch portálu sú situované renesančné bašty, zvyšky po okrúhlych obranných vežiach, ktoré boli v roku 2003 zrekonštruované. Nad vchodom do exteriéru kostola sa nachádza maľba, ktorú venovala rímskokatolíckemu zboru rodina Lednická. [4] Hlavný oltár je rokokový, baldachýnového typu s ústredným obrazom sv. Augustína meditujúceho pri mori o najsvätejšej Trojici a s postrannými sochami sv. Urbana a Hieronyma, nad ktorými sa vznášajú postavy anjelov držiacich baldachýn (1773). Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový s obrazom svätca a s postrannými sochami sv. Floriána a sv. Vendelína zo 70. rokov 18. storočia. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na prehýbanom parapete má rokokové kartuše s reliéfmi a na volútach postavy Mojžiša a sv. Pavla. Zvuková strieška s lambrekénom je zakončená sochou Dobrého pastiera a vedľajšími kľačiacimi postavami sv. Mateja a Márie Magdalény. Spovedelnice sú rokokové (z oboch strán hlavného oltára) s plastickou skupinou Márie Magdalény na jednej a súsoším sv. Petra s kohútom na druhej strane, na konvexných dverách je reliéf Umývania nôh. Patronátna dvojsedadlová lavica je rokoková, na zadnej stene s reliéfom obetovania Ježiša a na parapete s reliéfom Slávnostného príchodu do Jeruzalema, reliéfy a plastiky sú pravdepodobne z dielne Ľ. Godeho. Kamenná krstiteľnica je klasicistická, na veku vrchnáka súsošie Kristu Krista. Rokokové tepané mreže s voľnými úponkami a motívom orla sú z čias prestavby kostola (1773 – 1775). Voľný obraz Krista pred Pilátom je z druhej polovice 18. storočia od Jozefa Zanussiho z Trnavy z roku 1784. [5] Dňa 1. júna 1667 bol za farára do Brezovej pod Bradlom menovaný Mikuláš Végh. Narodil sa v roku 1630 v Hlohovci. Študoval na Trnavskej univerzite, kde v roku 1662 získal titul Bc. a v nasledujúcom roku 1663 titul magistra filozofie. Dňa 18. 9. 1665 bol vysvätený za kňaza. Šíril pokoj a lásku, hoci mal okolo seba len malé stádo veriaceho ľudu. Po sedem ročnom pôsobení, ktorého ťažkosti sú neopísateľné, v noci 31. 10. 1674 ho na fare prepadli, odvliekli ho do farského chrámu a tam ho kruto mučili a nútili zaprieť katolícku vieru a katolícke kňazstvo. Počas mučenia sa modlil a v modlitbách našiel silu znášať kruté mučenie a nakoniec smrť. Verní veriaci pochovali svojho milovaného duchovného otca v krypte farského kostola, v ktorom bol zavraždený. Jeho telo tam odpočíva, je v celosti a vidieť na ňom aj stopy krutého mučenia. Po Mikulášovi Véghovi boli na Brezovej farármi: Juraj Klenovič, Ján Gabrieli a Andrej Dubovský. Do roku 1733 kostol a farnosť spravovali evanjelickí pastori. Dňa 6. januára 1733 prichádza na Brezovú Martin Liška, ktorý bol tiež študentom Trnavskej univerzity. Dňa 8. augusta 1743 sa stal bratislavským kanonikom. Ako brezovský farár začal proces blahorečenia Mikuláša Végha. Pre nepriaznivé podmienky sa proces neukončil. Ďalšími farármi boli: Ján Gogolák, Jozef Urbanovský, Ján Nebling, Anton Nikovéni, Hlohovčan Sardik Gratián, Juraj Jedlička, Juraj Klokner, Jozef Muhay, Juraj Kurucár, Pavol Špánik, Alexius Hulíni, Juraj Mitošinka, Štefan Pitroff, Rudolf Lehotay, Štefan Gorelovič a ďalší. [6] Súčasná podoba Kostola Najsvätejšej Trojice v Brezovej pod Bradlom je výsledkom viacerých stavebných etáp v pomerne krátkych časových odstupoch. V hmote kostola nebola počas výskumu identifikovaná žiadna stredoveká stavebná aktivita, avšak nie je vylúčené, že v stredoveku v Brezovej kostol existoval. [7] Predpokladáme, že výstavba brezovského kostola sa mohla realizovať na prelome 16./17. storočia. Kostol bol jednoloďový, bezvežový, v dnešnej šírke, bez zachovanej východnej steny. Nárožia zdobilo kvádrovanie sivej farby s okrovými pásikmi, dodnes zachované a viditeľné na SZ, JZ nároží a sondážou odkryté na pôvodnom JV nároží. Východný uzáver kostola nie je známy, odhaliť by ho mohol jedine archeologický výskum. Keďže dnešná východná časť kostola je postavená do vyvýšeného terénu, ktorý bol pri stavbe odkopaný, pôvodný kostol musel byť oveľa kratší. Interiér bol zaklenutý, výskumom sa po klenbách odkryli na severnej i južnej stene odtlačky. V každom poli bolo okno v polohe dnešných, parapet bol nižšie a otvory o niečo užšie ako súčasné. Vstupy do kostola sú dodnes zachované – západný aj južný, nemali pravdepodobne kamenné portály, pretože dnešné sú mladšie. Z exteriéru mal kostol dnešné lizény, ktoré dnes v hornej časti uskakujú do rovnej plochy, ktorá je už nadstavaná. [8] V roku 1650 osadili západný portál s letopočtom 1650 a pristavali západnú vežu do výšky šiestich podlaží. Ukončenie veže nepoznáme, bola neskôr nadstavaná. Na fasádach mala maľovanú výzdobu – plochy boli biele, lizény a ostenia otvorov bordové. Loď si ponechala pôvodnú omietku s nárožným kvádrovaním. [9] Pred kostolom stoja na JZ strane murované objekty s centrálnou bránou, vsadené boli do múra s malými otvormi, zrejme strieľňami. Objekty neboli predmetom výskumu, ale predpokladáme, že pochádzajú z 2. stavebnej etapy kostola. Jednoduchý kamenný ohradný múr so strieľňami s rozšírenými špaletami a rovnými prekladmi ale nie je na základe fotografie možné presnejšie identifikovať, každopádne výstavba musela súvisieť s hrozbou vojenského napadnutia. Ešte v roku 1667 zajali brezovského katolíckeho farára P. Vinczyho Turci. Je pravdepodobné, že celý tento komplex vznikol teda až v čase výstavby vstupnej brány, ktorú nechal vystavať vtedajší katolícky farár Juraj Klenovics, pôsobiaci v Brezovej v rokoch 1674 – 1679. Murovaná brána má portál s polkruhovým záklenkom a rytým nápisom: ARD GEORGIUS KLENOVICZ P.B.C.I., v klenáku je letopočet 1678. [10] Dendrochronologický výskum dvoch drevených vyrezávaných trámov s polychrómiou datoval ich zoťatie na prelome rokov 1720/1721 a ďalšieho jednoduchého trámu na prelom rokov 1719/1720. Z tvaru vyrezávaných stĺpikov a ich celkovej podoby je zrejmé, že sa jednalo o stĺpy drevenej empory, ktorá bola vložená do lode. V severnom múre lode sa sondou podarilo zachytiť jednu kapsu, ktorá mohla byť lôžkom konštrukcie tejto empory. Po stavbe drevenej empory sa v roku 1724 pristúpilo k prístavbe južnej predsiene, tzv. žobráčne, čo dokladajú okrem letopočtu na portáli aj archívne dokumenty. Vstupný portál má rovnako ako portál do interiéru rovný preklad a obvodovú pásku, dopĺňa ho aj datovanie 1724. [11] K zásadnej prestavbe kostola sa prikročilo v roku 1730. Pôvodný kostol bol zásadne prestavaný asanovaním východnej časti a pristavaním troch východných polí v šírke prispôsobenej pôvodnej. Kvôli predĺženiu kostola museli stavať aj priamo v teréne. K východnej strane postavili aj východnú, pôvodne štvorpodlažnú vežu, ktorej spodné podlažia tvorili dvojpodlažnú sakristiu, horné boli prístupné z fasády rebríkom. Kostol dostal súčasnú podobu. [12] V roku 1748 došlo k nadstavbe západnej veže kvôli potrebe osadenia hodín. V západnom ostení južného zvukového otvoru sa na túto počesť osadila kamenná nápisová tabuľa. Pôvodné zvukové otvory sa zaslepili a do troch vložili menšie s kamennými osteniami s polkruhovými záklenkami. Nadstavalo sa vyššie podlažie, so súčasnými zvukovými otvormi. Veža získala po nadstavbe pásovú výzdobu, ktorá sa nachádzala v spodnej časti veže, horná časť s lizénami mala len biely náter. [13] Katolíci si v priebehu druhej polovice 18. storočia postupne kostol upravovali a dopĺňali mobiliár, čo sa realizovalo vďaka mecenatúre Erdődyovcov. Veža bola po požiari v roku 1872 provizórne zastrešená nízkou ihlanovou strechou, ktorá sa zachovala dodnes. Siedme nadzemné podlažie zaklenuli lomenou krížovou klenbou. [14] V roku 1945 sa plánovala väčšia obnova kostola architektom Dušanom Jurkovičom a pražským reštaurátorom Jiřím Jelínkom. Realizovala sa ale len stavba travertínovej brány pred západnou fasádou veže. V tom čase získal kostol poslednú vrstvu fasádnej brizolitovej omietky. [15]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice (č. ÚZPF 590/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [16]
Stav
Stav kostola nie je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Nachádza sa na Bradlianskej ulici.
Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016
Poznámky
[1] www.farnostbrezova.sk (9.5.2016)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 220.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 220.
[4] www.brezova.sk (9.5.2016)
[5] ZANUSSI, Jozef (8.8.1737 Salzburg, Rakúsko – po 1818 Trnava), maliar. Od roku 1766 trnavský mešťan. Jeho činnosť je doložená až do roku 1804 množstvom oltárnych obrazov v Trnave, najmä v jej okolí. V roku 1788 nakreslil vedutu Trnavy, známu v rytine A. Zengera. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 220.
[6] www.farnostbrezova.sk (9.5.2016)
[7 - 15] Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice (č. ÚZPF 590/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. Výsledky výskumu uverejňujeme s láskavým dovolením autorov. Ďakujeme.
[16] www.pamiatky.sk (2.5.2018)
Literatúra
www.brezova.sk