Pamiatky volajúce o pomoc Dúbravica - pamiatkynaslovensku.com - (pamiatky-volajuce-o-pomoc-dubravica)









Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Dúbravica
Lokalita
obec Dúbravica, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Hrad pozostával z dvoch častí. Staršia, gotická časť z polovice 15. storočia je dvojpodlažná bloková, s masívnymi valenými klenbami, na nároží a okolo okien so zvyškami renesančného sgrafita. Uprostred fasády bol arkier. Na severnej strane tejto budovy pribudovali v 18. storočí prízemnú obdĺžnikovú blokovú stavbu, ktorá tvorí druhú časť hradu. [1] Rod Dúbravický vlastnil objekt až do konca 18. storočia. Rod je chorvátskeho pôvodu a jeho pôvod sa predpokladá v obci Hotnja (Hotyna) v Záhrebskej stolici. [2] V polovici 19. storočia (rok 1859) bol už jeho jediným majiteľom Karol Strakonický (Sztrakoniczky). Získal celý objekt aj spolu s viacerými hospodárskymi budovami a rozsiahlym intravilánom. Zdá sa, že v tomto storočí už staršia gotická časť objektu nebola obývaná, mladšie krídlo malo s najväčšou pravdepodobnosťou drevenú (šindľovú) krytinu. Hospodárske budovy patriace k objektu, ktoré ho obklopovali, boli rozmiestnené nepravidelne a vymedzovali jeho areál. Vzhľadom na ich usporiadanie sa nevylučuje, že kopírujú opevnenie. V 40-tych. rokoch 20. storočia bol už intravilán patriaci k objektu rozparcelovaný a vo vlastníctve viacerých súkromných majiteľov. V tomto období v okolí hradu vzniklo na základoch hospodárskych budov a v ich blízkosti niekoľko súkromných obytných domov. [3]
Pamiatková ochrana
Bez zásahu.
Stav
Stav historického sídla je veľmi zlý. Objekt je v dezolátnom stave, bez zachovaných strešných konštrukcií, mladšia stavba má recentnú plechovú krytinu. [4] Ruina.
Prístup
Hrad je umiestnený na miernom skalnatom návrší. Stojí v juhozápadnej časti obce.
Hrad Dúbravica foto © Imrich Kluka 4/2009
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 349.
[2] Problémom pri skúmaní objektu je to, že i keď rod prežil až do 20. storočia, neskôr v 19. storočí sa zo Zvolenskej stolice postupne vytratil a jeho rodový archív, ktorý v intaktnej podobe existoval ešte v roku 1912, je v súčasnosti nezvestný. BENKÓ, I.: A Dubraviczai Dubraviczky család XVI. században. In: Turul, roč. XXX, 1912, s. 146.
[3 - 4] RAGAČ, Radoslav: Stredoveký hrádok v Dúbravici. (internet 20.7.2013)
Literatúra
www.dubravica.sk