Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Markušovce
Lokalita
obec Markušovce, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotická stavba postavená v druhej polovici 13. storočia. Začiatkom 16. storočia bol objekt zväčšený a po požiari v roku 1527 bol v druhej tretine 16. storočia renesančne upravený. V roku 1773 vyhorel a odvtedy je čiastočne v ruinách. [1] V roku 1789 ho čiastočne renovovali. Čoskoro stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod Mariássy sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrii v obci. [2] Pôvodný stav hradu bol zmenený renesančnou prestavbou, ktorá sa zachovala a reprezentuje opevnenú štvorkrídlovú nepravidlenú stavbu s obdĺžnym pôdorysom s dvoma nárožnými okrúhlymi baštami a úzkym nádvorím. Dispozične nadväzuje na starý stav. Nádvorie je prístupné na západnej a východnej strane polkruhovými bránami. Dodnes zachovaná východná časť s dvojpodlažnými objektmi mala v miestnostiach drevené trámové stropy. Fasády sú hladké, na južnej strane sú ranorenesančné združené polkruhové okná s mrežou. [3] Ako pôvodný zemepán rozsiahleho územia medzi Markušovcami a riekou Hnilec sa spomína akýsi Gola (Gala, Gahal), ktorý bol považovaný za predka rodiny Mariássyovcov a mal byť v príbuzenskom vzťahu s Bebekovcami. Jeho syn Marek považovaný niektorými bádateľmi za zakladateľa obce, mal šesť synov – Batyza (Botyza), Mikuláša, Petra, Mareka, Michala a Jána. Najaktívnejším Markovým synom bol Batyz, ktorý sa zdržiaval na dvore kráľa Bela IV. Za zásluhy v boji proti Přemyslovi Otakarovi II. mu kráľ v roku 1264 daroval lesy pod Tatrami, kde založil osadu Batizovce. Vyznamenal sa i v roku 1275 pri dobýjaní Spišského hradu počas Rolandovho povstania, za čo mu kráľ udelil ďalšie majetky. [4] V roku 1284 vymohol Batyz u kráľa Ladislava IV. povolenie na výstavbu hradu v Markušovciach pre svojho mladšieho brata Mikuláša. Mikuláš dal postaviť súkromný feudálny hrad na ľavom brehu Hornádu, na návrší v severozápadnej časti obce, v blízkosti kostola, ktorý sa spomína v roku 1280. Podľa dodnes zachovaných suterénnych priestorov pod palácom sa dá predpokladať, že prvotný hrad mohol pozostávať z obytnej veže so štvorcovým, prípadne mierne obdĺžnikovým pôdorysom a z obvodového opevnenia. Po nevyhnutných úpravách a stavebných zásahoch hrad pretrval v takmer nezmenej podobe až do 15. storočia. V roku 1486 Štefan Mariássy prevzal rodinné majetky. Stal sa významným verejným a politickým činiteľom. V roku 1492 bol kastelánom na hrade Šariš a zároveň šarišským podžupanom. V roku 1500 ho vymenovala Hedviga, vdova po Štefanovi Zápoľskom, za kapitána Spiša a poverila ho správou župy. V roku 1504 získal od Vladislava IV. erb. Štefanov úspech sa odrazil i v rodovom sídle – na hrade v Markušovciach. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia dal hrad prestavať a rozšíriť. Objekt dostal nový pevnostný systém. Prestavba hradu a stavba dvoch kaplniek pri kostole boli hotové ešte pred Štefanovou smrťou v roku 1516. Je pravdepodobné, že práve v tom čase bol hrad rozšírený o nádvorie s rozmermi 25 x 20 m, a to západným smerom. Na západnej strane ho uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol i nový vstup. Staršie opevnenie zvýšili a vbudovali doň nové strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží staršieho opevnenia boli poschodové kruhové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol nielen obytný palác s rozmermi 17 x 10 m, ale i ďalšie objekty. [5] Pomerne rozsiahle práce na hrade, a to predovšetkým zosilnenie jeho opevnenia, vyvolali obavy Levoče, ktorá sa bála konkurencie pri kontrole obchodnej cesty. Vzniknutý spor sa po zainteresovaní kráľa riešil dohodou medzi Štefanom a Levočou. V dohode si Levoča dala podmienku, aby kostol v Markušovciach nebol včlenený do areálu hradu, pretože silným múrom obohnaný kostol by ešte viac posilnil a rozšíril hrad. Nenamietala však proti tomu, aby bol hrad a kostol spojené prechodom. [6] Po Štefanovej smrti pripadli jeho majetky synovi Františkovi. Ten ostal v bojoch o uhorský trón a po nešťastnej bitke pri Moháči v roku 1526 prívržencom Jána Zápoľského. Levočské nemecké meštianstvo sa pridalo k Ferdinadovi Habsburskému. Tieto vzťahy sa neskôr vyhrotili a obyvatelia Levoče posmelení Ferdinadovými vojenskými úspechmi a vedení richtárom zaútočili v novembri v roku 1527 na hrad. Dobyli ho, vyrabovali a podpálili. Škody boli odhadnuté na 15 000 zlatých. Aj Ferdinandova odplata bola tvrdá. V roku 1528 odobral Mariássyovcom gemerské a v nasledujúcom roku i spišské majetky. Tie získal Ján Katzianer, veliteľ cisárskych vojsk, ktorý ich dal do zálohu Levočanom. Neskôr sa vdove po Františkovi Mariássym Žofii podarilo získať stratené majetky v pôvodnom rozsahu. Jej syn Pavol sa pomeril s Levočou, ktorá mu vyplatila odškodné vo výške 2 000 zlatých. Peniaze potom Pavol v roku 1550 použil na obnovu zničeného hradu. V oprave a prestavbe sa už odrážajú prvky nového renesančného umenia a zvýšených nárokov na obytný komfort majiteľov. Po obnove slúžil hrad ešte takmer sto rokov ako rodinné sídlo Mariássyovcov. V roku 1643 dal František Mariássy postaviť pohodlnejší kaštieľ, do ktorého sa rodina neskôr presťahovala. Neobývaný, ale udržiavaný hrad v roku 1773 vyhorel. Do roku 1789 ho však znovu opravili, ako to potvrdzuje nápis na paláci: „Wolfgangus Mariassy de Markusfalva Dessolatus Has Aedes Reparavit Diebus Maii 1789.“ [7] Neskôr začal objekt pustnúť.
Pamiatková ochrana
Hradné objekty boli čiastočne zrekonštruované v roku 1972. [8] Markušovce – hrad (č. ÚZPF 670/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2006. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. [9]
Stav
Stav historického sídla je zlý. Hrad stojí v zajatí rodinných domov. Objekt získali potomkovia rodiny Mariássy.
Prístup
Prístup na hrad je veľmi jednoduchý, pretože sa hrad nachádza na malom vŕšku priamo v obci Markušovce. Cesta vedie popri rodinných domoch ku Domu smútku a kostolu. Hrad stojí hneď vedľa.
Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec Hrad Markušovce foto © Viliam MazanecHrad Markušovce foto © Viliam Mazanec Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec Hrad Markušovce foto © Viliam MazanecHrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010Hrad Markušovce foto © Viliam Mazanec 3/2010
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 296.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 138.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 296 - 297.
[4] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 155.
[5 - 6] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky... s. 155.
[7] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky... s. 155 a 159.
[8] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky... s. 159.
[9] www.pamiatky.sk (31.10.2014)
Literatúra
BÓNA, Martin - ŠIMKOVIC, Michal: Výskum opevneného kaštieľa v Markušovciach. In: Pamiatky a múzeá, 2008, č. 2, 8 - 13.
MÁRIÁSSY, Péter: Máriássy...tisícročná história rodu pokračuje... Košice: Máriássy, 2006. 60 s.
ŽAŽOVÁ, Henrieta: Markušovský kaštieľ v archívnych prameňoch. In: Pamiatky a múzeá, 2008, č. 2, s. 2 - 7.
www.markusovce.sk