Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ
Lokalita
obec Súľov-Hradná, okres Bytča, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Renesančný kaštieľ postavili okolo roku 1600. Upravený bol v 20. storočí. Táto úprava objekt veľmi poznačila. Kaštieľ je jednopodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne štvorcová, s dvoma nárožnými kruhovými vežami. Dnes je zachovaný severozápadný trakt a časť východného traktu, ktorá stojí voľne. Ide o voziareň. Na niektorých oknách sú zvyšky profilovaných šambrán. Okná okrúhlej veže a portál západnej fasády mali štukové orámovanie s abstraktnou ornamentikou z 18. storočia. V strede západnej fasády pred portálom bolo kamenné predstavané schodište. Stavba je zakončená novšou rímsou, pod oknami bolo esovité sgrafitó. V miestnostiach sú rovné stropy, iba v suteréne je valená klenba s lunetami. [1] Objekt bol stavaný podľa vzoru Bytčianskeho kaštieľa. Sídlo vlastnili Akajovci, ktorí ho neobývali stále. V roku 1851 vtedajší vlastník Jozef Akaj prenajal kaštieľ pánovi Kelerovi. Veľký rozkvet kaštieľ zažil v čase, keď patril Márii Madočániovej, manželke Pavla Madočániho, hlavného župana Trenčianskej stolice. V tom období sa v kaštieli konali veľké hostiny a hostia prichádzali až z Budapešti. Hudobníci z Viedne hrávali v záhrade plnej vzácnych okrasných rastlín a kvetov. Akajovci mali veľký zmysel pre estetiku nielen výberom miesta stavby, ale aj úpravy okolia. Pred kaštieľom bol udržiavaný rybník s fontánou, rybami a vodnými rastlinami. V roku 1931 rybník zahádzali, zostal tu len močiar. Pani Madočániová zomrela v roku 1894 vo veku 76 rokov na vodnatieľku. Miesto, v ktorom žila, milovala. Priala si, aby ju pochvali do krypty za kaštieľom medzi smrečiny a lipy. O kryptu sa nikto nestaral, po čase sa rozpadla. Pozostatky pani Madočániovej boli prenesené na obecný cintorín. Majetok mal rovnaký osud ako hornodvorský kaštieľ, majiteľom bol vtedy Dr. Pavol Andaházy, synovec pani Močániovej. Okrem kaštieľa vlastnil v Hradnej okrem iného aj dve krčmy a pálenicu, v ktorej pálil tzv. kvit zo zemiakov. Andaházy dal zlikvidovať okrasnú záhradu, z neznámych dôvodov. [2] V tom čase bývala v Hradnej jedna rómska rodina Juraja Rácza, ktorý bol kočišom pána Andaházyho. Ráczova rodina bývala blízko kaštieľa, neskôr im obec postavila domček v priestoroch, kde neskôr bolo JRD. Preto toto miesto dodnes volajú Cigáň. [3] Panstvo po Andaházym patrilo Karolovi Alexandrovi, Deziderovi Súľovskému a Tatrabanke. Od nej ho zakúpil Vincent Mičura. Nový vlastník sa “vyznamenal” tým, že dal vyťať stáročné lipy okolo kaštieľa. Kaštieľ opravil, niektoré múry boli zbúrané. V rokoch 1928 – 1930 sa v kaštieli až do postavenia štátnej školy v Hradnej, vyučovalo. Hradňanci si v roku 1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili. K rozdeleniu došlo v roku 1944. Niektorí z nových majiteľov potom v kaštieli bývali. Istý čas bol v ňom obchod, potom sa tu konali zábavy. [4]
Pamiatková ochrana
Bez zásahu.
Stav
Stav historického sídla je veľmi zlý. Kaštieľ je v dezolátnom stave. Má zničenú strechu. Jedna časť je viac zachovaná a slúži na bývanie. Pozostatky kaštieľa sú obstavané rodinnými domami, kaštieľ sa medzi nimi stráca. [5]
Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972Súľov-Hradná - renesančný kaštieľ foto © Jiří Fiedler 7/1972
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 219.
[2 - 5] www.sulov-hradna.sk (3.2.2014)