Kúrie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Grinava (Pezinok) - Smylovsko-Pálffyovská kúria
Iný názov
Grinfeld (Majer), Myslenice [1]
Lokalita
obec Pezinok, okres Pezinok, Bratislavský kraj
Poznámky
[1] V roku 1948 spojila s Pezinkom osudy Cajla a od júla 1975 aj Grinava (vtedajšie Myslenice), ktorá ako samostatná obec zanikla. Obec je zaiste prastará. Prvá historická správa o nej je z roku 1208, keď sa spomína ako villa Mhyr, čiže Mir. Je to slovanské slovo, znamenajúce dnes dedina, či ves. Maďari si tento názov prispôsobili na Nyr a keď sem došli v druhej polovici 14. storočia Nemci, dali miestu názov Grűnau, poslovenčený na Grinava. Keď sa v roku 1947 poslovenčovali názvy obcí, došlo aj na Grinavu. Odborná komisia na vtedajšom Povereníctve vnútra premenovala Grinavu na Myslenice. Hlavný podiel na tom má nebohý univerzitný profesor Ján Stanislav. V historickej gramatike slovenčiny bol prvotriednym odborníkom. Dal sa však zviesť tvrdeniami historika, univerzitného profesora Václava Chaloupeckého a ten historikom P. Križkom, ktorí nepresne interpretovali listinu z roku 1521, v ktorej sa vypočítavajú majetky grófov Šebuša a Alexandra – vedľa Pezinka uvádza obec Myzlen. No poradie obcí v listine nezodpovedá topografii, je nepresné. Mysle (Mhysle, Myzlen) možno skoro s istotou stotožniť s Pernekom na druhej strane hôr. Niektorí historici sú opatrnejší a píšu, že Mysle ležali v chotári Perneka. Jedno je však isté. Nemožno stotožniť Mir, či Grinavu s obcou Mysle, vzkriesenou po dlhých stáročiach zabudnutia jazykovedcami a historikmi v podobe Myslenice. Keď v máji 1947 došiel do Grinavy dekrét o zmene názvu obce, občania boli roztrpčení a nespokojní, ba sa aj búrili. Kronikár zaznamenal túto udalosť slovami: „Pomenovanie prišlo zhora, t. j. z úradnej moci“. Nepomohli ani deputácie, vyslané obcou k vrchnosti. Zrodili sa posmešky okolitých obcí: Myslenice – Vymyslenice. Ale čo bolo napísané, zostalo napísané. Na 10. výročie tohto premenovania chopil sa príležitosti vtedajší obecný kronikár Dušan Ježík, preštudoval všetok dostupný historický materiál, ponavštevoval odborníkov a dospel aj ako historik k názoru, že Myslenice sú naozaj vymyslené. Svedčí o tom jeho štúdia v obecnej kronike na stranách 138 -143. Zaujímavá je jeho poznámka, že profesor Ján Stanislav ešte v roku 1957 obhajoval svoj názor, ba že sa cítil dotknutý tvrdením, že nemal v roku 1947 pravdu. Podstatne neskôr poslucháčom histórie na prednáške priznal, že sa zmýlil. Neskoro, ale predsa čo však z toho. Myslenice šli svojou cestou. No už v roku 1957 bolo obecnému kronikárovi jasné, že Myslenice čoskoro budú tvoriť súčasť Pezinka. Neváhal to zapísať ani do kroniky. A stalo sa tak, ako spomínal, v roku 1975. Azda sa kronikár utešoval, že so zánikom obce zanikne i jej nevlastný názov. Nezanikol. Ako je zvykom, pomenovala sa ním hlavná ulica – Myslenická. Aby sme nezabudli! Prišla nová generácia, zvykla si na Myslenice. A ako dlho trvalo, kým niektorí zmúdreli a ponechali na kraji bývalých Mysleníc tabuľku s označením Pezinok! Časom si vymohli novú tabuľu: Pezinok, miestna časť Myslenice. Čas robí zázračné premeny. Cajla žije dodnes aj bez označenia. A bude tak aj s Myslenicami, hlavne keď sa včlenia do urbanizovanej zóny mesta. Po politickom prevrate v roku 1989 boli snahy osamostatniť obec a vrátiť jej názov Grinava. Neuspeli. Obec zostala časťou Pezinka, no ako jeho miestna časť sa opäť nazýva Grinava. www.grinava.com (29.11.2018)
Bibliografia
www.pezinok.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk