Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Piešťany - Kúpeľný park
Lokalita
obec Piešťany, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Kúpeľný park v Piešťanoch tvorí jednotný komplex s kúpeľnými domami a vytvára ich reprezentatívne prostredie umožňujúce kúpeľným hosťom, ale aj ostatným návštevníkom parku príjemné prechádzky v esteticky hodnotnom prostredí. Jedinečné je situovanie parku na Kúpeľnom ostrove, ktorý tvorí súčasť kúpeľnej časti mesta. Ostrov sa nachádza na ľavom brehu Váhu a je ohraničený jeho obtokovým ramenom. Pešie prepojenie mestského parku (Sad Andreja Kmeťa) nachádzajúceho sa na pravom brehu Váhu s kúpeľným parkom umožňuje Kolonádový most, ktorý je cenným dielom Emila Belluša s výzdobou sklených výplní vytvorenou Martinom Benkom. Ďalším komunikačným prepojením je Krajinský most umožňujúci v obmedzenom režime prístup na Kúpeľný ostrov pre automobilovú dopravu. [1]
 

O rozvoj kúpeľov a dnešného centra mesta sa vo veľkej miere zaslúžili Winterovci, ktorí v rokoch 1889 – 1940 mali kúpele v generálnom prenájme od hlohoveckých grófov Erdöyovcov. S touto rodinou je spätá výstavba mnohých významných objektov mesta a kúpeľov i založenie nového kúpeľného parku v napojení na starý park založený Erdödyovcami. [2]
 

Kúpeľný domy sa budovali s nadväznou parkovou úpravou, vytvárali zázemie jednotlivým budovám a slúžili návštevníkom na spoločenské účely. O tom, aký význam pripisovali poslední nájomcovia Winterovci parku ako významnej súčasti kúpeľov, svedčia zachované plány vypracované renomovanými záhradnými architektmi. Oslovenými architektmi boli budapeštiansky architekt J. Heim a drážďanský architekt W. Rohnick, ktorí v rokoch 1910 – 1911 vypracovali plány na komplexnú úpravu kúpeľného parku vrátane dnešného mestského parku. Zeleň je neodmysliteľnou a prirodzenou súčasťou kúpeľných miest a stredísk. [3]
 

Piešťanské parky rozdeľuje Váh na dve časti. Na pravej strane je mestský park, kým kúpeľný park sa nachádza na protiľahlom brehu rieky a je ohraničený Váhom a jedným z jeho ramien. [4]
 

Rozloha oboch parkov je približne 125 ha. Parky majú spoločný pôvod, vznikli na miestach niekdajších lužných lesov. Aj keď sa ich pôvodný charakter postupne stieral, možno tu dodnes nájsť skupiny drevín typických pre alúvium rieky (topoľ čierny, topoľ biely a podobne). [5]
 

Jedinečné je prepojenie oboch parkov Kolonádovým mostom, významným dielom funkcionalistickej architektúry. O jeho výstavu sa ideovo a finančne postaral nájomca Ľudovít Winter, ktorý prišiel s myšlienkou krytého prepojenia Kúpeľného ostrova cez Váh s mestskou časťou Piešťan. Vrchnú krytú kolonádu s obchodíkmi a drobnou architektúrou projektoval architekt Emil Belluš. Ďalší zaužívaný názov Kolonádového mosta – Sklený most, charakterizuje výtvarnú hodnotu tohto architektonického diela, ktorú tvorí leptané sklo s námetmi Martina Benku. [6]
 

Pri vstupe na Kolonádový most stojí socha „barlolámača“, symbolu kúpeľov, ale aj mesta Piešťany v nadživotnej veľkosti od R. Kűhmayera z roku 1933. V južnej časti Kúpeľného ostrova je situovaný komplex kúpeľných domov Thermia Palace, Irma, Pro Patria a Napoleonských kúpeľov. Hotel Thermia Palace spojený s balneoterapiou v objekte liečebného domu Irma bol obnovený, zaraďuje sa k reprezentantom secesného architektonického slohu. Spolu s komplexom budov zrekonštruovali tiež exteriérové plochy, ktoré tvoria reprezentatívny nástupný priestor. Sadovnícke úpravy zodpovedajú architektonickému výrazu budovy, okrem starostlivo udržiavaného trávnika sa tu nachádzajú tvarované dreviny, živé ploty lemujúce komunikácie a záhony, kobercové výsadby kvetín, ale aj fontána a diela drobnej architektúry (vázy, sochy). [7]
 

Atmosféru kúpeľného parku dotvára sústava troch jazierok s termálnou vodou s výsadbami vodných a močiarnych rastlín. Botanickou zaujímavosťou je lekno viktória kráľovská (Victoria regia), druh pochádzajúci z tropických oblastí. Listy tohto lekna plávajúce na hladine môžu dosiahnuť priemer až 2 m a zvláštnosťou je aj kvet otvárajúci sa v noci. Kvety vydržia rozkvitnuté niekoľko hodín, maximálne však dva dni, pričom sa kvetné lupene postupne sfarbujú zo snehovo bielej farby do tmavoružovej. [8]
 

Park v priestore za Napoleonskými kúpeľmi prechádza nebadane do prírodno-krajinárskej časti s cennou lipovou alejou lemujúcou hlavnú komunikačnú os a so striedajúcimi sa lúčnymi priestormi a skupinami drevín. [9]
 

Do okolitej voľnej krajiny vedie v severnej časti Kúpeľného ostrova topoľová aleja (Populus nigra ´Italica´). V parku sa nachádzajú aj dendrologické zaujímavosti, dreviny dotvárajúce kompozíciu svojím vzhľadom, kvitnutím či tvarom a sfarbením listov. Medzi takéto dreviny patrí ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), rôzne druhy a kultivary magnólií (Magnolia sp.) a ďalšie dreviny. Súčasťou Kúpeľného ostrova je Kúpalisko Eva vybudované v rokoch 1933 – 1934 a novovybudované golfové ihrisko. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 102.
[2] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 103.
[3] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 103 - 104.
[4 - 7] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 104.
[8 - 10] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 105.
Bibliografia
www.piestany.sk
GPS
48.593179, 17.837437
48°35'35.4"N 17°50'14.8"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk