Podolínec - zvonica - pamiatkynaslovensku.com - (podolinec-zvonica)









Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Podolínec - zvonica
Lokalita
obec Podolínec, okres Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Renesančná zvonica z roku 1659. Nízka hranolová veža na štvorcovom pôdoryse s výraznou dvojitou atikou so slepou arkatúrou, vykrojenými štítmi a hranolmi. V arkatúre boli fragmenty sgrafít. Dvojité a trojité zvukové okná majú polkruhové zakončenie. [1]
 

Štvorpodlažná zvonica mala tri samostané vstupy – severný do polozapusteného suterénu, ktorý slúžil ako mestský sklad. Točité schodisko na východnej strane viedlo k zvonom a hlavný vstup bol na západnej strane. Tento vstup so širokým kamenným portálom mal v hornej časti svetlík s mrežami, ktorý bol jediným zdrojom osvetlenia vyvýšeného prízemia. Z temného priestoru na severnej strane vedie úzke schodisko v hrúbke muriva. Ústi do miestnosti pre strážnika, ktorú chránili pevné kované dvere zachované dodnes. Strážnikovi zabezpečovalo výhľad malé zamrežované okienko na západnej starne nad hlavným vstupom. Priestranná miestnosť mala dokonca toaletu – prevét. V úzkom výklenku v múre južne od okna sa nachádzala odpadová šachta v hrúbke múra, ktorá ústila asi do malej žumpy. Prevéty boli v tom čase súčasťou najmä panských a meštianskych sídiel, bežnému obyvateľstvu postačovala latrína. [2]
 

Na prvých troch podlažiach zvonice sú ťažké valené klenby s dvojicami širokých luniet a po bokoch odkladacie výklenky. Najvyššie podlažie ukrýva pod strechou zvony. Vedie k nim úzke drevené točité schodisko. Priestor je otvorený do všetkých svetových strán vysokými zvukovými otvormi a má zachované už len dva zvony. [3]
 

Veľký zvon je z roku 1883, podľa nápisu je zrejmé, že zvon ulial v roku 1883 zvonolejár F. Walser v Budapešti. Menší zvon má datovanie 1392 a pochádza z kostolnej veže. Ešte koncom 19. storočia existovali štyri zvony, nezachoval sa tzv. umieračik z roku 1649 a zvon z roku 1625. [4]
 

Krátko po postavení zvonice vznikla jej západná podpivničená prístavba s valenou lunetovou klenbou, ktorá chránila hlavný vstup. Vďaka nej sa pôvodný vstup do suterénu presunul zo západnej strany na severnú stranu. Druhá dvojpodlažná prístavba s trámovým stropom z 19. storočia je na južnej strane zvonice, žiaľ, narušila kompaktnosť celej stavby. [5]
 

Na atike sa opakujú tradičné štíhle stĺpiky ukončené trojuholníkmi a spájané štylizovanými volútami. Pod ňou je slepá arkatúra, v ktorej sa našli pozostatky sgrafita. Zmienka o tom, že sgrafito bolo nedávno zabielené, pochádza z roku 1905. Nárožia veže zdobilo po celej výške maľované tmavosivé kvádrovanie, ktoré pri poslednej obnove v roku 2011 namaľovali. [6]
 

Zvonica v Podolínci je jedna z najmladších spišských renesančných zvoníc. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia v roku 2011.
Súčasný stav a využitie
Stav veže je veľmi dobrý. V súčasnosti slúži ako farská knižnica. [8]
Prístup
Stojí na námestí. Nachádza sa západne od Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 491 - 492.
[2] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2011. s. 52 - 53.
[3 - 4] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 53.
[5 - 8] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 56.
Bibliografia
www.podolinec.eu
GPS
49.257737, 20.534952
49°015'27.9"N 20°032'05.8"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk