Pribylina - Parížovce - pamiatkynaslovensku.com - (pribylina-parizovce)









Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Pribylina - Parížovce
Lokalita
obec Pribylina, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodná obec Parížovce zanikla zatopením. [1] Kaštieľ sa podarilo rozobrať a jeho časti presunúť do skanzenu. [2] Ide o špecifický prípad kaštieľa na Slovensku.
 

Je to goticko-renesančný kaštieľ z rokov 1490 – 1510. Rozšírený a upravený bol v prvej polovici 17. storočia. Kaštieľ je dvojpodlažná bloková stavba, na nádvornej fasáde štvorosová s kamenným neskorogotickým sedlovým portálom s prútmi, malým erbom a štvorcovým vetracím otvorom. Dispozičná schéma so vstupnou sieňou, z ktorej vedú schody do miestností na prvom podlaží a kamenné schodište na druhé podlažie, vpravo bola pôvodne reprezentačná sieň s nástennou maľbou. V miestnostiach sa zachovali valené klenby s lunetami a renesančné trámové stropy. Okná sú neskorogotické. Portikový prístavok na ťažkých pilieroch pred neskorogotickým portálom, pochádza z neskorenesančného rozšírenia kaštieľa. Druhé podlažie bolo zmodernizované v 40-tych rokoch 20. storočia. [3]
 

Historické zmienky o kaštieli v Parížovciach hodnotili objekt v 18. storočí ako elegantnú stavbu. Spomínali sa dobre prosperujúci majitelia Dvornikovichovci, ktorí ako súčasť hospodárstva vlastnili aj mlyn a pílu. Opis kaštieľa z čias po roku 1920 určil vznik vstupnej veže do 17. storočia, staršiu časť architektúry zaradil do obdobia tudorovského slohu. V príspevku k typológii kaštieľov na Slovensku sa dvojtraktový pôdorys kaštieľa hodnotil ako progresívny typ neskorogotického dispozičného členenia z čias okolo roku 1500. [4]
 

Sondážny výskum architektúry v spolupráci s výsledkami archeologického výskumu preukázal, že lokalita bola obývaná už dávno, doložené bolo praveké osídlenie s keramickým materiálom z mladšej doby bronzovej. Stavebný vývoj kaštieľa a jeho okolia mal niekoľko etáp, z nich tri sú základné a dôležité aj z hľadiska feudálnych stavieb na Slovensku. [5]
 


 

I. etapa
 

Najstaršie jadro kaštieľa sa zachovalo v juhozápadnom nároží dispozície a malo charakter jednopriestorovej trojpodlažnej vežovitej blokovej stavby. Obytný reprezentačný priestor bol na zvýšenom prízemí, suterén a posledné podlažie sa využívalo na obranu a sklady. Vnútornú komunikáciu umožňovali drevené schody. V suteréne sa zachovali pôvodné obranné prvky, predovšetkým úzke štrbinové strieľne a nika na osvetlenie, priestor bol ukončený trámovým stropom. Okolo budovy sa nachádzal zemný val, ktorý s priľahlým močiarom zabezpečoval pevnú obranu lokality. Historické správy, archeologický a sondážny historicko-architektonický výskum datovali vznik tejto budovy do prvej tretiny 14. storočia. V správe z roku 1341 sa spomína aj „otcovský“ kaštieľ. Predpokladá sa, že zanikol asi v 18. storočí pri stavbe maštalí, v ktorých sa našiel jediný múr s gotickým kvádrovaním niekdajšej fasády. [6]
 


 

II. etapa
 

Neskorogotická prestavba a rozšírenie kaštieľa, ktorá prebehla približne v 80-tych rokoch 15. storočia. Nové veľké priestory so stropmi na kamenných konzolách, vstupný priestor s veľkým kamenným kozubom a prestavba pôvodného hrádku na slávnostnú sálu s dobovými nástennými maľbami mali za cieľ vybudovať náročnú architektúru s reprezentačnou funkciou, čo sa úplne vymyká z bežnej stavebnej produkcie. Vznikla prízemná trojpriestorová budova s jednotraktovým pôdorysom typu hradných palácov. Zachované kamenné články riešili v neskorogotickom manieristickom prejave na vysokej profesionálnej úrovni, ktoré nemajú na území Liptova paralelu. Okná rytierskej sály, ktorej vysoký priestor dosiahli odstránením horizontálnych konštrukcií a nástenná maľba s akantovým motívom v rastlinných rozvilinách sú už riešené pod vplyvom renesancie. [7]
 

Pre určenie funkcie a datovanie objektu sú dôležité dva detaily. Erb nad vstupným portálom, na ktorom je havran na vetvičke s prsteňom v zobáku, tvorí aj ústredný motív nástennej maľby slávnostnej sály. Ide o erb kráľa Mateja Korvína, ktorý používal na rôznych druhoch svojho osobného majetku. Spôsob a prístup k riešeniu architektúry, najmä architektonické detaily totožné s budínskou rezidenciou a použitie erbov Mateja Korvína, povyšujú Parížovce 15. storočia na kráľovskú poľovnícku stavbu na bohato zalesnenom Liptove. Jej výstavbu realizovali goticky cítiaci kamenári kráľovskej huty. [8]
 


 

III. etapa
 

Tretia stavebná etapa, ktorá dala kaštieľu jeho definitívnu podobu, je z obdobia renesancie, keď sa kaštieľ stal opäť šľachtickým sídlom. Prejavila sa v rozšírení pôdorysu a nadstavbe budovy. V polovici 16. storočia vytvorili vestibul so schodiskom a viaceré priestory sprístupnili renesančnými portálmi. Znovu zastropili priestory rytierskej siene, biele fasády doplnili dobovými kamennými oknami so sivým náterom. V podstrešnej rímse uplatnili pás s motívom listového sgrafita, nad otvormi sa zistili farebné ornamentálne motívy. Neskororenesančná úprava v druhej tretine 17. storočia je posledná, ktorú možno v stavebnom obraze kaštieľa hodnotiť kladne. [9]
 


 

Mladšie historické obdobia využívali historický stav, ale porušili aj niektoré staršie konštrukcie a klenby. V období baroka postavili kanalizáciu, technické zariadenie v suteréne, ktoré úplne vysušilo budovu postavenú pôvodne na okraji močiara. Koncom 18. a v 19. storočí sa stal kaštieľ a jeho areál centrom hospodárskeho dvora s pálenicou a nevhodne sa využíval až do svojho zániku na pôvodnom mieste. [10]
 

Dnes je kaštieľ v Parížovciach súčasťou Múzea liptovskej dediny v Pribyline. V jeho konštrukciách sú osadené všetky historicky vzácne detaily, nástenné maľby, stropy, klenby, štuky a dlažby. [11] Je jedným z najcennejších historických objektov zátopového územia Liptova.

Pamiatková ochrana
Transfer a rekonštrukcia.
 

Historicko-architektonický a archeologický výskum kaštieľa bol realizovaný v rokoch 1972 – 1973. Autori výskumov: E. Križanová – umeleckohistorický, Š. Tóthová - archeologický, K. Fabini – architektonický, J, Janíček – reštaurátorský, Ľ. Kubasák – archívny. Spolupráca: D. Tóth, V. Bilčík. Výskum zásadne prispel k poznaniu stredovekej šľachtickej architektúry na Slovensku. Nálezy sa podrobne dokumentovali, neskôr sa transferovali a znovuosadili do kópie kaštieľa na inom mieste. [12]
 

Vďaka deštrukčnej metóde výskumu (až po úplne rozobratie historického sídla) bolo možné vyhodnotiť všetky konštrukcie od čias vzniku stavby a spresniť premeny, prestavby a zmeny dispozície kaštieľa. Výskum sa stal prvým príkladom a potvrdením dovtedy neznámej existencie zachovaného stredovekého opevneného hrádku zo 14. storočia. Teda prvou a doteraz aj jedinou stojacou ranogotickou zemianskou stavbou, dovtedy doloženou len archeologickým výskumom. [13]
 

Analýza historického vývoja, architektonické a výtvarné nálezy, riešenie dispozície, interiérov a fasád v jednotlivých slohových obdobiach a storočiach, existencia nástenných malieb a detailov, situovanie objektu a jeho obrana – to všetko sa stalo vzorníkom pri zisťovaní historického pôvodu a vzhľadu mnohých ďalších kaštieľov, ktorých, ako sa neskôr ukázalo, stredoveké jadrá prekryli nové dispozície, prístavby, architektonické koncepcie a úpravy. [14]
 

Parížovce boli prvým hmatateľným potvrdením, že na Slovensku existoval veľký počet stredovekých hrádkov. [15] Stáli na nížinách ako centrá hospodárskych usadlostí, ktoré využívali prírodné danosti na svoju prirodzenú obranu. Zachovali sa vo všetkých kútoch Slovenska (Turiec, Liptov, Spiš, Šariš) ako opevnené hospodársko-obytné centrá v podobe blokových vežových stavieb stojacich na miernej vyvýšenine. [16]
 

Stavba vodného diela Liptovská Mara znamenala pre pamiatkarov mimoriadnu situáciu. Skutočnosť, že objekty mali byť zničené a len niektoré z nich mali byť určené na prezentáciu na novom mieste, si vyžiadala podrobnú znalosť histórie, archívnych správ, slohového vývoja objektov a obnaženie stáročiami prekrytých detailov. Išlo o odkrývanie stavebných konštrukcií, predovšetkým architektonických článkov, nástenných malieb a výtvarného riešenia omietok. Tento násilný spôsob prístupu priniesol nečakané výsledky z hľadiska kultúrnej histórie, kontinuálneho osídlenia krajiny a datovania. Prispel k zberu a hodnoteniu historických techník a technológií. Nálezy sa stali základom porovnávacej dokumentácie a tabuliek. [17]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Je súčasťou múzea a využíva sa ako jedna expozícia.
 

Expozícia je ukážkou bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev obyvateľstva v minulosti. Okrem slávnostnej rytierskej sály v najstaršej gotickej časti objektu sú tu spálne, jedáleň, salóny - hudobný, žltý, zelený, ružový a poľovnícky salón.

Prístup
Stojí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline (skanzen).
Fotogaléria
Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Viliam Mazanec 8/2000Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Martina DzurušováKaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Martina DzurušováKaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016Kaštieľ Pribylina - Parížovce foto © Hana Farkašová 10/2016
Poznámky
[1] Výstavba vodného diela Liptovská Mara začala začiatkom roku 1965 na základe uznesenia vlády č. 288 z 27. mája 1964 a bola rozdelená na dve etapy. V prvej etape (do roku 1970) sa vykonávala príprava územia, ako preloženia cestných komunikácií a železnice, budovanie inžinierskych sietí, cestných a železničných mostov. V druhej etape (po roku 1970) sa realizovala vlastná výstavba priehrady so všetkými náležitosťami. Výstavbou boli úplne alebo čiastočne zatopené viaceré obce: Liptovská Mara, Parížovce, Sokolče, Ráztoky, Dechtáre, Paludza, Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica, Bobrovník, Čemice, Prosiek-Zádiel, Vlachy, Vlašky a Liptovská Ondrašová. Vodné dielo dostalo názov podľa obce Liptovská Mara, v priestore ktorej bolo situované priehradové teleso. Priehradové teleso s plochou približne 32 km2 malo pojať asi 360 miliónov m3 vody, čím sa stalo najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Jeho vybudovaním sa zmenil celý centrálny Liptov na nepoznanie, lebo od Liptovského Mikuláša na východe až po obce Vlachy a Vlašky na západe a od Gôtovan na juhu až po Liptovskú Sielnicu na severe sa rozlialo obrovské priehradové jazero. Z juhu je lemované lesnatými svahmi Nízkych Tatier a zo severu končiarmi Liptovských Tatier. PUŠKÁR, Imrich: Záchrana kultúrnych pamiatok v oblasti vodného diela Liptovská Mara. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 12.
[2] Pôvodná dispozícia i vybavenie kaštieľa z Parížoviec nemá na Slovensku obdobu a patrí k unikátnym objektom tohto druhu. Prevádzková hladina priehradového jazera na mieste kaštieľa dosahuje 29 metrov nad pôvodným terénom. Ako rozumný kompromis medzi niekoľkými spôsobmi záchrany (prenesenie celku, vyzdvihnutie objektu panelizáciou či vyhotovenie kópie objektu a jeho postavenie na inom mieste) sa zvolila varianta vedecky presnej kópie objektu, doplnenej všetkými originálnymi architektonickými detailami a umeleckou výzdobou (podobene ako pri kostole Panny Márie z Liptovskej Mary) PUŠKÁR, Imrich: Záchrana kultúrnych pamiatok v oblasti vodného diela Liptovská Mara. In: Pamiatky a múzeá. s. 13.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 448.
[4] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a stredoveké hrádky na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 8.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 8 - 9.
[6 - 7] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 9.
[8 - 9] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 10.
[10] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 10 - 11.
[11] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 11.
[12] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 7 a 11.
[13] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 7 - 8.
[14] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 8.
[15] Pri návšteve niektorých havarijných objektov koncom 80. rokov, ktoré pamiatkari obhliadali, boli voľným okom zistené stredoveké jadrá kaštieľov, ako napríklad vežová stavba s pôvodným schodiskom kaštieľa v Sokolovciach, Záblatí, Nemšovej-Kľúčovciach, Súľove, Nedeci, Šalgovciach, Laskári, Tepličke nad Váhom, Abramovej-Laclavej, Kočovciach, kamenný hrádok asi z prvej tretiny 15. storočia v Žemberovciach, suterén zaniknutého kaštieľa v Čachticiach a mnohé iné. Vďaka zisteniam a skúsenostiam z Parížoviec sa ako súčasť obnovy pamiatok vyžadoval aj archeologický výskum. Pozoruhodné nálezy priniesli výskumy v Topoľčiankach a v Partizánskom-Šimonovanoch. KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 11.
[16 - 17] KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a ... s. 8.
Bibliografia
KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 11. Bratislava: Obzor, 1984. s. 41 – 77.
KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštiele v zátopovej oblasti. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 12. Bratislava: Obzor, 1987, s. 220 – 252.
KRIŽANOVÁ, Eva: Kaštieľ v Parížovciach a stredoveké hrádky na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 7 - 11.
PUŠKÁR, Imrich: Záchrana kultúrnych pamiatok v oblasti vodného diela Liptovská Mara. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 12 – 14.
www.pribylina.sk
GPS
49.107494, 19.803583
49°0 6' 26.98", 19°0 48' 12.90"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk