Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rajec - Kostol sv. Ladislava
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Rajec, okres Žilina, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Gotický kostol z prvej polovice 14. storočia, ktorý sa spomína v roku 1368. [1]
 

V Rajci stál kostol už dávnejšie pred rokom 1368. Bol to pravdepodobne malý jednoloďový priestor, opatrený len drevenou povalou, ľahko podliehajúcou skaze. Z kostola sa zachoval nartex (podvežie), zaklenutý valenou klenbou a lomeným ranogotickým portálom, nesúmerne nadväzujúcim na strednú os dnešného kostola. Na pôvodné podvežie v nepravom uhle zasadá neskoršie hlavná loď. Nie je teda vylúčené, že na mieste dnešnej stavby stál pôvodne už malý románsky kostol, z ktorého sa zachovala iba spodná časť veže. [2]
 

Kostol bol koncom 15. storočia opravený, v roku 1610 prestavaný, v roku 1622 postavený severný portál a v rokoch 1647 – 1648 bola nadstavaná veža. V 18. storočí bol kostol zbarokizovaný. Väčšie opravy sa uskutočnili niekedy pred rokom 1803 a začiatkom 20. storočia. Z pôvodnej gotickej (románskej?) stavby sa zachovala spodná časť veže a čiastočne aj obvodové murivo so západným a južným neskorogotickým portálom s pretínavými prútmi. V neskorej renesancii (1610) preklenuli trojlodie krížovými klenbami, prestavali polygonálny uzáver presbytéria a zároveň v kratších časových intervaloch prikročili k stavbe južnej predsiene a veže datovanej nápisovou tabuľou s rokom 1647. Z tých čias je aj neskororenesančný maľovaný podstrešný vlys, ktorý badať pod omietkou. Kamenná plastika nasvätejšej trojice v štítovom výklenku je z druhej polovice 17. storočia. [3]
 

Vnútorné zariadenie kostola je neobarokové z druhej polovice 19. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Ladislava od Jozefa Zanussiho z konca 18. storočia. [4]
 

Uprostred kostola visí veľký luster s nápismi. Vnútorný kruh udáva, že luster bol zhotovený v roku 1875. Vo vonkajšom kruhu je nápis: Magistri huius aedificii fuerunt An. J L O, v ktorých do veľkého O je vpísaná malá 2. Z týchto písmen sa usudzuje, že kostol bol postavený v roku 1102 alebo 1120. Rajecká farnosť v 11. storočí už existovala. Kráľ Ladislav I. bol za svätého vyhlásený až v roku 1192, teda tento dátum je najskorším možným termínom pre výstavbu kostola alebo skôr pre jeho vysvätenie. V mestskej zápisnici je správa, že v roku 1486 dal mestský magistrát obnoviť strechu kostola. Vtedy bol pravdepodobne kostol upravený v neskorogotickom slohu. Pozostával asi z bazilikárneho trojlodia, presbytéria a sakristie. Z tejto etapy sa zachoval krásny neskorogotický portál na južnej strane. [5]
 

Dnešný kostol má polygonálne ukončené široké presbytérium dverami do sakristie, ku ktorej vedú kamenné schody do panského oratória šľachtickej rodiny, ktorá izolovaná od prostého ľudu, zo zvláštnej miestnosti cez okno pozorovala cirkevné obrady. Lode majú krížovú klenbu, spočívajúcu na šiestich štvorhranných pilieroch, ktoré sú v miestach zasadnutia klenby zdobené profilovanou rímsou. Hoci v pôdoryse badať ešte náznaky bazilikárneho rozdelenia priestoru, hlavná loď a dve bočné lode, ktorých spoločná šírka sa rovná šírke hlavnej lode, nové zaklenutie zjednotilo celý priestor na štvorcovú sieň s podpornými piliermi. Najkrajším architektonickým článkom je južný portál. Nesie znaky neskorej gotiky, profilovanú šambránu s dvoma prútmi, ktoré sa vo vrchole pretínajú a dolu zasadajú točenými pätkami do kamenného muriva portálu. Prúty, čiže pôvodné rebrá stratili tektoniku a stali sa dekoračným detailom. Vkus rajeckých mešťanov sa prejavil vo vonkajšej úprave chrámu. Kostol bol zdobený červeno-čiernym ornamentálnym pásom sgrafita, ktorý prebiehal po celej dĺžke južnej steny popod ukončujúcou rímsou. Na rohoch bola čiernym grafitom naznačená iluzívna kamenná bosáž, ktorá spolu s rastlinným vlysovým pásom predstavovala dosť vzácny príklad sgrafitovej výzdoby cirkevnej architektúry u nás. Táto výzdoba sa nezachovala. [6]
 

Svetským patrónom kostola bolo panstvo hradu Lietava. Pôvodný rozsah rajeckej farnosti bol veľký, lebo k nej patrila aj Konská, Kamenná Poruba, Frívald a iné. V 16. a 17. storočí sa podľa náboženského vyznania lietavského panstva menili aj cirkevní majitelia a užívatelia kostola. Pri týchto zmenách a náboženských nepokojoch sa zničili všetky vzácne písomnosti a historické doklady. V roku 1556 pánom Lietavského hradu sa stal František Thurzo, ktorý prijal Lutherovu vieru. Tak od roku 1560 do roku 1672 rajecký kostol prevzali do svojho užívania evanjelici. V roku 1610 bola gotická klenba odstránená, gotické okno zamurované a kostol bol preklenutý novou krížovou klenbou. Dostal vzhľad renesančnej halovej budovy. V roku 1647 bola prvý raz zvýšená veža kostola a materiál pre nadstavbu použili z rumovísk Rajeckého hradu. [7]
 

Nad vchodom do chrámovej predsiene z južnej strany je latinský nápis:
 


 

In Honorem ss Trinitatis
 

Turri istamuroavcta
 

tecto NOVO EXORNA
 

TA, ET HAECPORTIC EX
 

TRICTA ANNO
 

M.DCXLVII
 


 

voľný preklad: Na poctu najsvätejšej Trojice bola táto veža roku 1647 znovu vystavená, novou strechou vyzdobená. [8]
 


 

Na južnú stenu veže umiestnili slnečné hodiny s nápisom: Non numero horas, nisi seneras (Keby nebolo slnka, hodiny by neukazovali čísla). Okolo obvodových múrov v lodi kostola boli zhotovené drevené pavlače, ktoré tu boli do roku 1896. Patrili jednotlivým remeselníckym cechom. Na operadlách boli namaľované rôzne biblické výjavy. Zvláštnu pavlač mal richtár a občania z Ďurčiny. V roku 1657 bola postavená polovica starej farskej budovy. [9]
 

V roku 1672 po vymretí Thurzovcov, za Mikuláša Dražkoviča, správcu Lietavského hradu, sa rajecký kostol vrátil do rúk katolíkov. V rokoch 1672 - 1677 bol farárom Ján Kračún, neskôr kanonik a prepošt bratislavskej kapituly. V rokoch 1682 - 1684 kostol sa dostal druhýkrát do rúk evanjelikov. Bolo to za účinkovania farára Juraja Swacha. V roku 1703 farár Martin Ďuračka dal celú vežu obnoviť a guľu pod krížom pozlátiť. V čase povstania Františka II. Rákócziho, od roku 1705 do roku 1709, mali evanjelici tretí a posledný raz v užívaní farský kostol. V tom čase bol farár Martin Ďuračka z fary vyhnaný. Bohoslužby konal v súkromnom dome u Medňanských. V Rajci bol zo všetkých farárov najdlhšie – 37 rokov. Farár Ján Ladislaides (1721-1735) dal nad svätyňou postaviť vežičku s malým zvonom. V roku 1733 nadmuroval vežu kostola o ďalšie podlažie a na vežu dal novú vyššiu strechu. Napokon bol preložený do Nitry. V tom čase v rajeckej farnosti bolo 4003 katolíkov a 382 evanjelikov. Južnú polovicu starej fary postavil Dr. Ján Lukáči, ktorý účinkoval v Rajci v rokoch 1741 - 1746. V roku 1767 z nariadenia biskupa Jána Gusztányiho sa v Rajci konala kanonická vizitácia. V zápise, ktorý sa z nej zachoval, sa píše, že klenba svätyne rajeckého kostola sa v roku 1764 nešťastne zrútila a strhla aj časť klenby lode kostola. Hlavný oltár a tri bočné oltáre boli rozobraté a čo nebolo zničené, bolo uschované. Kanonická vizitácia ďalej uvádzam že aj veža kostola popraskala, má vážne trhliny, takže nemá trvanlivosť. V čase tejto vizitácie mala rajecká farnosť 4698 katolíkov a 177 evanjelikov. Patronátne právo mali dediční páni lietavského panstva. V rokoch 1767 - 1782 bol farárom Ján Pinkam, ktorý opravil klenbu svätyne kostola. Roku 1777 zaobstaral krásnu neskorobarokovú sedemdielnu vyrezávanú skriňu, oltrány obraz – olejomaľbu sv. Ladislava od Jozefa Zanussiho. On pravdepodobne zakúpil barokový inventár (hlavný oltár a dva bočné oltáre), ktoré sa už dnes v kostole nenachádzajú. Za účinkovania farára Jozefa Záhoráka sa opäť konala kanonická vizitácia nariadená biskupom Františkom Fuchsom. V nej sa píše, že interiér svätyne je nanovo zariadený. Na hlavnom oltári sú okrem obrazu sv. Ladislava aj sochy sv. Petra a Pavla, Jozefa a Jána Krstiteľa. Okrem toho sú v svätyni dva bočné oltáre. Aj v tejto správe sa opakuje, že veža kostola má vážne trhliny z južnej strany, lebo medzičasom bola zasiahnutá bleskom. [10]
 

Za farára Ondreja Halásza (1800 – 1825) bolo na námestí postavené súsošie sv. Trojice a opravená strecha kostola. V roku 1831, za biskupa J. Wuruma, je z kanonickej správy jasné, že veža je už veľmi chatrná. Bude ju treba odstrániť a nahradiť nižšou. Nariadili opraviť alebo odstrániť z námestia sochu sv. Jána a vymeniť ohradu kostola. V roku 1831 bolo 5198 katolíkov, 142 evanjelikov a 376 židov. Za účinkovania farára Jána Surového (1836 - 1851), ktorý je pochovaný v krypte rajeckého kostola, Juraj Pažický, rajecký organársky majster vymenil vežové hodiny, ktoré zhotovil sám J. Surový, dal rozobrať kamenný múr okolo kostola a materiál poskytol na výstavbu novej továrne. Farár František Nemček (1891-1898) v túžbe opraviť kostol čo najmodernejšie, urobil niektoré nešetrné kroky, ktoré negatívne zasiahli do interiéru kostola. Prievidzský majster Sziklay zhotovil nový oltár, iba obraz sv. Ladislava bol ponechaný. I bočné oltáre nahradil novými. Na starú dlažbu položil novú z pieskových tabúľ. Tým sa výška kostola zmenšila. Tri krypty dal uzavrieť a zamuroval ich. Vchody do krýpt zakryl dlažbou. Všetky náhrobné tabule vyhodil. Ponechal iba náhrobok Barbory Thurzovej, ktorého torzo je osadené zo severnej strany veže. Staré spráchnivené a životunebezpečné pavlače dal odstrániť. Kostol dal vymaľovať a do celého kostola zakúpil nové lavice. Čiastočne opravil i farskú budovu. V roku 1899 sa farárom stal prvýkrát Rajčan – Ján Blunár. Karol Baroš tu veľmi aktívne pôsobil v rokoch 1899 - 1933. V rokoch 1901 - 1922 dal prikryť kostol novou šindľovou strechou a neskôr plechom. V tom istom roku bol oplotený celý cintorín. Postupne sa renovovali a obielili vonkajšie steny kostola, na veži sa vymenili kostolné hodiny. Na farskú budovu dal nový krov a prikryl ju plechom. Múry na veži zaistil železnými ankrami. V roku 1929 dal okolo kostola prestavať chórus s novou organovou aparatúrou. [11]
 

Dňa 27.3.1935 udrel do veže blesk. Vďaka včasnému zákroku hasičov bol oheň zneškodnený. Za farára Alojza Marsinu (1939-1957) bola zakúpená budova na Kašjakovej ulici (dnes Kostolná ulica č.1), ktorá sa stala novou farskou budovou. Starú farskú budovu prevzala do užívania Strojnotraktorová stanica a neskôr miestna škola. [12]
 

Kostol sa v minulosti preslávil aj umiestnením prvého organu slávnych výrobcov, rodiny Pažických. Zakladateľ rodového remesla, Ondrej Pažický, daroval kostolu organ v roku 1771. Jeho skutočná hodnota bola 3000 zlatých, avšak on, počestný a hlboko veriaci katolík, si dal vyplatiť iba 200. [13]
 

Na severnej strane kostola bola v minulosti umiestnená pamätná tabuľa venovaná významnému rajeckému rodákovi, katolíckemu kňazovi Andrejovi Škrábikovi, ktorý počas svojho života pôsobil v Banskej Bystrici medzi rokmi 1941 - 1950. Ako jediný z rajeckých duchovných sa stal biskupom. [14]
 

V kostole sú tri krypty: Kostkovská, Lengyelovská a Huljakovská. Do krýpt sa stále pochováva. Okolo kostola je preplnený starý cintorín a na svahu pri kostole je nový cintorín. Kostol sv. Ladislava je jednou z najstarších a najvýznamnejších pamiatok Rajca. [15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Správca fary Ľudovít Baláži (1957 – 1959) dal nanovo vymaľovať kostol a dal reštaurovať oltáre. Ďalší správca fary Pavol Krčmárik (1958 – 1961) umiestnil do kostola novú dlažbu. Do novej farskej budovy zaviedol vodovod. Správca fary Anton Miklovič (1961-1966) za veľkých ťažkostí reštauroval fasádu kostola a veže, vtedy bolo odkryté gotické okno a portál. V rokoch 1966 - 1969 správca fary Pavol Vanko inštaloval do kostola nové liturgické zariadenie a rozhlas. Začal renovovať budovu starej fary. Dokončenie opravy starej fary sa uskutočnilo počas účinkovania Štefana Kúseka (1969-1971). Do kostola zakúpil nové lavice. Od roku 1972 do roku 1990 účinkoval v Rajci dekan, neskôr kanonik Teodor Smatana. Veľa sa usiloval o opravu cirkevných. Opravné práce sú viditeľné a sú výsledkom tých, ktorí na ne prispeli brigádnickými prácami alebo finančnými podporami. Nové zariadenie do sakristie kostola zhotovil rajecký podnik Obnova a rezbár Štefan Bača urobil drevené spovedelnice, vo svätyni kostola taktiež obnovil a upravil liturgické zariadenia. Kovové mriežky oddeľujúce svätyňu od lode kostola boli odstránené. Pri novom vnútornom vymaľovaní kostola nebola povolená figurálna maľba, preto bola zhotovená krížová cesta v drevoreze. Na vežu boli inštalované nové vežové hodiny, ktoré sú od roku 1977 poháňané elektrickým prúdom. Konečne v roku 1985 boli do kostola inštalované elektrické akumulačné kachle. V roku 1986 sa uskutočnili ďalšie potrebné práce pre odvodnenie múrov. Celý priestor okolo kostola bol dokonale upravený a starý farský kostol zaskvel sa v novej kráse. Starý organ rajeckých Pažickovcov bol roku 1989 nahradený novým z podniku Organa v Kutnej Hore. Dňa 6.7.1988 sa prehnala víchrica, ktorá strhla z veže kostola kríž. Drevená konštrukcia a debnenie veže boli tak zhnité, že muselo dôjsť k úplnej výmene. Výmenu dreva urobil Pavol Židek, farár vo Vysočanoch a Zoltán Svitek, pokrývač striech, so svojimi skupinami. Vedúcim celej akcie bol RNDr. Ladislav Židek. Na celej veži bola vymenená drevená konštrukcia a debnenie. Pokrývači dokončili potom práce s plechom z medi. Práce sa začali 24.8.1988 a ukončili sa v priebehu mesiaca. Do gule pod kríž vložili pamätné listiny pre nasledujúce generácie. Dňa 1.7.1990 po odchode kanonika Teodora Smatanu do dôchodku bol do Rajca menovaný za farára Michal Keblušek. Ten sa v roku 1992 ujal náročných prác - kompletnej výmeny krovu lode a malej veže, opravy fasády a novej maľby kostola. [16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí excentricky od námestia, v juhovýchodnej najstaršej časti mesta, pod cintorínskym kopcom. [17] Nachádza sa pri hlavnej ceste.
Fotogaléria
Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013Rajec - Kostol sv. Ladislava foto © Vladimír Šušoliak 8/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 13.
[2] Pôvodná stavba sa po prvý raz uvádza v roku 1368 v súvislosti so zakladaním kostola v neďalekom Stránskom. V tomto roku Dominik Balog, syn Otta zo Stránskeho žiadal o povolenie postaviť kostol v Stránskom, lebo jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava. Pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca. Žiadal o povolenie postaviť kostol, ku ktorému patrila Konská a Kamenná Poruba. Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostal jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať. www.farnost-rajec.host.sk (31.3.2014)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 13.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 13. Známy maliar, pôvodom z talianskej rodiny, ktorá sa usadila v Salzburgu. www.rajeckadolina.sk (31.3.2014)
[5 - 8] www.farnost-rajec.host.sk (31.3.2014)
[9] K nej patrila roľa na Lánoch, časť z obecného pasienku, drevo v Porubskej hore, Miškovská zem a dva cenzuálne diely v Rajci a v Zbyňove. www.farnost-rajec.host.sk (31.3.2014)
[10 - 12] www.farnost-rajec.host.sk (31.3.2014)
[13] www.rajeckadolina.sk (31.3.2014)
[14] www.rajeckadolina.sk (31.3.2014)
[15 - 17] www.farnost-rajec.host.sk (31.3.2014)
Bibliografia
www.rajec.info
GPS
49.087265, 18.632563
49°05'14.2"N 18°37'57.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk