Rakúsko / Schloss Hof - zámok - pamiatkynaslovensku.com - (rakusko-schloss-hof-zamok)









Pamiatky v okolí Slovenska   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rakúsko / Schloss Hof - zámok
História a stavebný vývoj
Na ploche vyše 50 hektárov sa vo východnej časti Dolného Rakúska rozprestiera areál zámku Schloss Hof. Nádherný komplex z obytného kniežacieho paláca, umelecky tvarovaných terasových záhrad a idylického statku bol založený koncom 20. rokov 18. storočia ako reprezentatívne vidiecke a lovecké sídlo pre princa Eugena Savojského. Architekt Johann Lucas von Hildebrandt dostal pri jeho koncipovaní voľnú ruku – objednávateľom projektu bol koniec koncov nielen jeden z najúspešnejších vojvodcov, ale aj jeden z najbohatších mužov svojej doby. Stovky robotníkov, nádenníkov, remeselníkov a záhradníkov pracovali v dlhoročnom nasadení na realizácii Hildebrandtovych plánov. Keď boli okolo roku 1730 práce viac-menej skončené, nadobudol konkrétnu podobu jeden z najpôsobivejších architektonických komplexov európskeho baroka. [1]
 

Jedinečná krása zámku Schloss Hof silno zapôsobila aj na Máriu Teréziu. V roku 1755 cisárovná získala usadlosť od dedičov princa Eugena a darovala ju svojmu manželovi. Nový majiteľ vedel ušľachtilý dar náležito oceniť. Cisár František Štefan každoročne od jari do neskorej jesene až do svojej smrti roku 1765 strávil na zámku Schloss Hof mnohé týždne. Chodieval tu na osamelé prechádzky, alebo v úzkom rodinnom kruhu spolu s Máriou Teréziou a veľkým kŕdľom detí „uľahčil duši od ťažoby vládnutia“, ako je to napísané na záhradnej strane zámockej fasády. Problémy sa však vyskytli pri ubytovaní dvorskej suity, pretože podľa prísnych pravidiel viedenského dvorského ceremoniálu sa aj pri celkom súkromných pobytoch na vidieckom sídle muselo o regentský pár starať takmer 200 sluhov. V záujme riešenia problému s nedostatkom miesta sa medzičasom ovdovená cisárovná okolo roku 1770 rozhodla, že budovu zámku dá nadstaviť ešte jedným poschodím. Počas týchto prác vyzdobil cisársky dvorský architekt Franz Anton Hillebrandt fasádu a interiéry v duchu dobového vkusu bohatým klasicistickým dekorom. Tým vtlačil zámku Schloss Hof jeho dnešnú podobu. [2]
 

Nasledujúce generácie habsburských cisárov a arcivojvodov už o letnú rezidenciu na Moravskom poli nejavili veľký záujem a viac-menej ju čoraz väčšmi prenechávali vplyvom prírody. Keď koncom 19. storočia cisár František Jozef z tohto komplexu urobil výcvikové miesto pre svoju armádu, žiarivý imperiálny lesk, už aj tak dosť narušený, takmer celkom zhasol. Barokový umelecký architektonický komplex bol tak vystavený už nielen vplyvom počasia a bujnejúcej buriny, ale tiež necitlivému zaobchádzaniu zo strany cisárskeho vojska, ktoré sa sem nasťahovalo so svojimi koňmi. Cisár bol však predsa dostatočne opatrný – alebo šetrný – a celé zariadenie dal odviezť. 200 vozov naložených nábytkom a umeleckými predmetmi smerovalo do cisárskeho skladu vo Viedni, ktorý vďaka tomu v nasledujúcich dvoch desaťročiach tvoril bohatý fundus pre vybavenie iných cisárskych zámkov. [3]
 

Po skončení Rakúsko-uhorskej monarchie využila aj Rakúska republika vzácny mobiliár zo zámku na reprezentatívne vybavenie vládnych budov a veľvyslanectiev doma a v zahraničí. Pre zámok Schloss Hof však ani rozsiahle politické zvraty veľa nezmenili. Zámok ostal pod správou armády, zmenili sa akurát uniformy vojakov. Po cisársko-kráľovskej kavalérii sa do areálu nasťahovalo spolkové vojsko, potom armáda nemeckého Wehrmachtu a napokon v roku 1945 vojaci Červenej armády, ktorí zámok obsadili na desať rokov. Rozsiahle rany, ktoré zámockému areálu spôsobil nezáujem, neúčelné využitie a v neposlednom rade dve svetové vojny, sa po roku 1955 najskôr len nedostatočne zahojili. Pre komplexnú rekonštrukciu bolo síce dostatok dobrých nápadov a dobrej vôle, ale chýbali finančné prostriedky. Všetky tri komponenty sa produktívne stretli až roku 2002, keď bola založená osobitná spoločnosť s cieľom a úlohou revitalizovať toto vzácne kultúrne dedičstvo. [4]
 

V máji 2005 boli rekonštrukčné práce dokončené do takej miery, že bolo možné otvoriť zámocký areál pre verejnosť. Najväčší vidiecky zámocký komplex v Rakúsku znovu získal svoj niekdajší lesk, svoju bývalú dôstojnosť a svoje niekdajšie určenie ako miesto nádherne inscenovaných slávností. Ako autentické miesto kniežacieho barokového životného štýlu je zámok Schloss Hof dnes otvorený pre všetkých návštevníkov, ktorí sa chcú vydať na cestu časom a nielen zažiť svet princa Eugena a cisárovnej Márie Terézie, ale aj spoznať jeho mnohotvárne bohatstvo príjemným nemuzeálnym spôsobom. [5]
 

Zásluhu na tom, že komnaty zámku Schloss Hof sú dnes znova zariadené originálnym nábytkom a umeleckými predmetmi svojich niekdajších kniežacích majiteľov, majú predovšetkým svedomití pisári z 19. storočia. To oni zostavili dôkladný inventár, kde opísali každý jeden z niekoľkých tisícov kusov zariadenia, ktoré roku 1898 boli z Moravského poľa odvezené do cisárskeho skladu dvorského nábytku (Hofmobiliendepot) do Viedne. [6]
 

Takmer presne o 100 rokov neskôr poskytli tieto záznamy dôležité záchytné body pre obnovu autentického zariadenia zámku. Pomocou záznamov bolo možné až do súčasnosti sledovať stopy asi 1.500 predmetov, medzi nimi sedacieho nábytku, stolov, komod, kozubových krytov, sklených lustrov a olejomalieb. Tieto neraz zamotané cestičky viedli v mnohých prípadoch do veľkých rakúskych múzeí, no niekedy ďaleko za hranice niekdajšej Rakúsko-uhorskej monarchie, napríklad do Švédska alebo do Vatikánu. [7]
 

Početné kultúrnohistorické vzácnosti sa po starostlivom reštaurovaní znova vrátili na miesta, pre ktoré ich kedysi vytvorili najlepší umelci a manufaktúrni remeselníci. A keďže v zoznamoch je zaznamenané dokonca pôvodné usporiadanie interiérov, každý kus nábytku dnes stojí a každý obraz dnes visí znovu presne na tom istom mieste, ako za čias princa Eugena či cisárovnej Márie Terézie. [8]
 


 

ZÁMOCKÁ ZÁHRADA
 

Po honosných dňoch obdobia princa Eugena a Márie Terézie nasledovali storočia, kedy sa zámku Schloss Hof nevenovala takmer nijaká pozornosť a celý areál upadal a chátral – až kým sa nezačal rozpad budovy a kým úplne nezmizla niekdajšia nádhera záhradného parku. [9]
 

Výnimočnú veľkoleposť zámku Schloss Hof v nemalej miere určuje zámocká záhrada, ktorá vo svojej úžasnej rozľahlosti klesá v siedmich terasách až k rieke Morave. Len máloktoré barokové parky v Európe sa môžu svojou veľkoleposťou a eleganciou merať so záhradným parkom, ktorý pre princa Eugena založili na zámku Schloss Hof. Tvorivá sila prírody a virtuózna ľudská vôľa k forme sa tu spojili v dielo dokonalej krásy a harmónie. [10]
 

Za pomoci historických plánov, starých malieb a expertíz najskúsenejších krajinných archeológov bolo možné v plnej nádhere obnoviť veľkoleposť, ktorá sa stratila v priebehu storočí: Umelecky prepracované ornamentálne kvetinové brodérie s veľkorysými obrubami sa znovu prezentujú vo svojej pôvodnej bohatosti farieb a foriem; mohutné fontány a pôsobivé sochy žiaria znovu vo svojom starom barokovom lesku; kríky a stromčeky tvoria tak ako pred storočiami znovu čarovné zákutia a listnaté aleje. [11]
 

Baroková záhrada zámku Schloss Hof sa s každou zmenou ročného obdobia ukazuje neustále v nových farbách a nových formách rastlín. Návštevníci sa na svojich prechádzkach po siedmich terasách môžu do sýtosti pokochať pohľadom na brodérie, aleje a nádherné zákutia s fontánami. Na jar návštevníkov okúzlia ornamentálne stvárnené hriadky s tulipánmi, narcismi, fialkami a korunkami kráľovskými. Podobne sugestívne pôsobí aj prízemná časť oranžérie. Hyacinty, anemóny, krokusy a korunky kráľovské tu tvoria impozantný živý koberec, ktorý návštevníkov privíta v žiarivých mnohostranných odtieňoch ružovej, modrej a fialovej. V lete tu žiaria ružové ibiše, kleomy, aksamietnice, papuľky, petúnie, slnečnice a napokon na jeseň dálie v odtieňoch červenej, ružovej a oranžovej. [12]
 

Rozsiahly projekt revitalizácie je už takmer ukončený. K posledným reštaurovaným novinkám patrí fontána na siedmej terase a malá kaskáda, ako aj umelecky kované železné brány. Bránu pri jaskynnej fontáne a Moravskú bránu, ktoré určite patria medzi najvzácnejšie železné brány zachované z obdobia baroka, zhotovil mimoriadne náročným spôsobom umelecký kováč Oegg priamo pre zámok Schloss Hof. Súčasní reštaurátori venovali ich detailnému čisteniu a konzervovaniu viac ako tisíc hodín. [13]
 

Rastlinné bohatstvo princa Eugena Savojského tvorí viacero exotických a zriedkavých rastlín. Princ Eugen môže vykvitnúť aj vo Vašej záhrade! A síce vo forme po ňom pomenovanej fuchsie, krovitej ruže marhuľovej farby alebo pivonky, ktoré sa dajú zakúpiť v obchode Kontor na statku. [14]
 


 

ORANŽÉRIA
 

Oranžéria na zámku Schloss Hof predstavuje technickú a kultúrnohistorickú raritu osobitého významu, pretože skleník, ktorý bol zriadený pre princa Eugena a ktorý je teraz do najvyššej miery revitalizovaný, je jednou z najväčších a najpôsobivejších barokových stavieb svojho druhu. Vášnivý záujem princa Eugena o svet cudzokrajných rastlín sa prejavil vo fascinujúcej oranžérii zámku Schloss Hof. Oranžériou vytvoril jej architekt Johann Lucas von Hildebrandt dôstojný rámec pre botanické vzácnosti, ktoré dal veľký vojvodca princ Eugen priniesť na svoj zámok prevažne z oblasti Stredomoria a východnej Indie. V lete boli exotické rastliny dekoratívne vystavené na obdiv v dvoch zrkadlových rajských záhradách. Presídlili ich do dvoch skleníkov, ktoré už ich súčasníci obdivovali ako majstrovské diela architektúry a techniky. Novinky priamo revolučnej odvahy predstavovali predovšetkým prvky ako veľkoplošné presklenie južnej fasády a novovyvinutý podzemný systém vykurovania. [15]
 

Zámocký komplex, hoci bol postavený s takým prepychom a víziou do budúcnosti, po smrti princa Eugena (1736) rýchlo stratil lesk. Dedička vojvodcu Eugena bola imúnna voči tomuto druhu veľkolepej nádhery a výdaje na pestovanie a udržiavanie skleníka natoľko zredukovala, že prežili len najrobustnejšie rastliny. Keď v roku 1755 zámocký komplex prebrala cisárska rodina, život exotických rastlín na zámku Schloss Hof upadol. Cisár František Štefan dal ešte rastliny, ktoré prežili, previezť do svojho novozriadeného botanického centra na viedenskom zámku Schönbrunn a skleníky na zámku Schloss Hof dal prestavať na ubytovacie zariadenia pre služobníctvo. [16]
 

Princ Eugen spolu so zámkom Schloss Hof získal celý rad poľnohospodárskych úžitkových plôch, stajní, obytných domov a remeselníckych dielní. Prestavbu hospodárskych budov, ako aj riešenie objektu zámku, zveril do rúk slávneho architekta Johanna Lucasa von Hildebrandta. V období baroka bolo zvykom, že zriadenie a adaptáciu takýchto účelových objektov mali na starosti renomované osobnosti. Celý zámocký areál, rozprestierajúci sa na ploche viac ako 5 hektárov, obsahuje okrem vlastného zámku tiež hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodársku úžitkovú plochu a patrí tak k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe. [17]
 

Na veľmi pôsobivé prieskumné výpravy po vidieckej idyle sú od štvrtka do nedele k dispozícii konské záprahy s kočmi. [18]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Revitalizácia zámku Schloss Hof bola obrovským podujatím, ktoré sa začalo roku 2003 a do roku 2005 sa do veľkej miery dokončilo vďaka nadšeniu, nasadeniu a spolupráci niekoľkých stovák odborníkov a talentovaných remeselníkov. [19]
 

Prvoradým cieľom pritom bola čo najvyššia miera autenticity – a to nielen v zmysle vernej rekonštrukcie vonkajšieho zjavu v každom detaile. Všade, kde sa to len dalo a kde to bolo účelné, boli pri rekonštrukcii nasadené výlučne také materiály a remeselnícke techniky, aké sa používali a aplikovali v období baroka. Fasády sa napríklad nepokrývali modernou omietkou, ale roztokom bahenného vápna, ktorý sa v 18. storočí bežne používal pri budovách tohto typu. Farba opticky a hapticky napodobila originálny stav baroka, ako ho bolo možné doložiť z niekoľkých zachovaných farebných zvyškov podobnou akríbiou sa postupovalo pri rekonštrukcii cestičiek a chodníkov. Asfalt, ktorým v neskorších obdobiach pokrývala zem, bol odvezený a nahradený typicky barokovými krytinami, viazanými vodou. [20]
 

Napokon bol pokiaľ možno čo najvernejšie revitalizovaný záhradný park, a to na báze archeologických vykopávok, starých obrazov a záznamov, ako aj s pomocou kompetentných záhradných archeológov. Najnovším zrekonštruovaným a do užívania odovzdaným objektom je veľká fontána na siedmej terase barokovej záhrady – takto sa umelecké dielo záhradnej architektúry po storočiach prezentuje návštevníkom v plnej nádhere a dimenziách. [21]
 

Napriek ďalekosiahlym prestavbám, nevhodným zásahom a smutnej skutočnosti, že originálne stavebné plány sa zrejme nenávratne stratili, podarilo sa v priebehu revitalizácie zámockého komplexu Schloss Hof zašlú veľkolepú nádheru autenticky zrekonštruovať. Stavebnotechnické a záhradnoarcheologické výskumy poskytli odborníkom také ostré kontúry obrazu o originálnej podobe barokových skleníkov, že bola možná verná a detailná rekonštrukcia. Od farby náteru na drevených nosných konštrukciách, cez fasádu z olovnatého skla až po vykurovacie zariadenie sa dnes východný skleník so svojou predsadenou záhradou prezentuje do značnej miery v takej veľkoleposti ako za čias princa Eugena. A vďaka rozsiahlym historickým rešeršom a rozšíreným výskumným výpravám po Taliansku sa medzičasom na zámok Schloss Hof znovu vrátili aj vzácne subtropické rastliny. [22]

Súčasný stav a využitie
Stav zámockého areálu je výborný.
Prístup
Nachádza sa veľmi blízko rakúsko-slovenských hraníc.
Fotogaléria
Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015Rakúsko / Schloss Hof - zámok foto © Jana Lacková 6/2015
Poznámky
[1 - 22] www.schlosshof.at (20.2.2016)
Bibliografia
www.schlosshof.at
GPS
48.213917, 16.936139
48°12'50.1"N 16°56'10.1"E



www.pamiatkynaslovensku.sk