Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rišňovce
Lokalita
obec Nitra, okres Nitra, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Obec Rišňovce sa písomne spomína v roku 1274 a 1275 ako majetok rodiny Rišňovskovcov. V 16. storočí boli majiteľmi obce Országovci, Losonczyovci, Thordayovci, neskôr Motešickovci, Šándorovci a Šimonyovci. V roku 1565 sa spomínajú aj malé Rišňovce (Kamocha) ako majetok Récsényovcov z rodu Huntpázmán. Ktorý zo spomínaných majiteľov obce dal postaviť kaštieľ nie je známe. V spojitosti s vlastníctvom kaštieľa sa v písomných prameňoch uvádza až koncom 19. a začiatkom 20. storočia Pavol Weisz a gróf Kufner zo Sládkovičova, po rozparcelovaní majetkov statkár Němec, ktorému kaštieľ patril až do druhej svetovej vojny. [1]
 

Kaštieľ bol postavený na rovine uprostred obce, neďaleko kostola. Ochranu mu zabezpečovalo opevnenie s baštami, ktorého posledné zvyšky boli odstránené v 20. storočí. V dvojpodlažnej, čiastočne podpivničenej blokovej stavbe s dvojtraktovou dispozíciou, postavenej na obdĺžnikovom pôdoryse, sa pri pamiatkovom výskume zachytili štyri podstatné vývojové etapy. [2]
 

V období vzniku, pravdepodobne v polovici 16. storočia, mal objekt podobu trojpriestorovej prízemnej jednotraktovej a podpivničenej stavby. Stavba bola obnovená a zväčšená začiatkom 17. storočia. Dispozične bola rozšírená severným smerom o ďalší trojpriestorový trakt a súčasne zvýšená o druhé nadzemné podlažie. Pristavaná časť už nebola podpivničená. V tejto druhej a prevládajúcej stavebnej etape boli suterén pôvodného jadra a priestory nadzemnej časti objektu zaklenuté valenými klenbami s hrebienkovými lunetami. Do centra dispozície bolo vložené schodisko, prístupné zo vstupnej siene, situovanej v pristavanom severnom trakte. Dispozične rozšírený a zvýšený kaštieľ bol v exteriéri upravený hladkými fasádami s rytým striedavým kvádrovaním na nárožiach. Okná a vstup boli zvýraznené hladkými kamennými lištovými šambránami. [3]
 

V nasledujúcej vývojovej etape objektu, datovanej do začiatku 18. storočia, boli fasády nanovo omietnuté a upravené geometrickou maľovanou výzdobou tehlovočervenej a šedomodrej farby, ktorej nepatrné fragmenty sa zistili v úrovni rozmedzia podlaží. Nepravidelný rytmus okenných osí, daný predchádzajúcou stavebnou etapou, bol v tomto období eliminovaný osadením slepých okien s lištovými omietkovými šambránami. Všetky architektonické detaily boli v súlade s maľovanou výzdobou fasád vybavené šedomodrým vápenným náterom. Asi počas ranobarokovej úpravy exteriéru bola do miesta pivničného vetracieho otvoru osadená a na otvor upravená nápisová tabuľa s datovaním rokom 1679. Nie je vylúčené, že pochádza z brány zaniknutého opevnenia areálu kaštieľa. [4]
 

V interiéri sa tretia stavebná etapa prejavila úpravami strednej miestnosti južného traktu – čiernej kuchyne s otvoreným komínom a priestoru na poschodí s vyústením schodiska v dôsledku vybudovania centrálnych komínových prieduchov. V tom čase postavili krb v strednej miestnosti severného traktu na poschodí so sekundárnym použitím renesančných a jedného neskorogotického kamenného architektonického článku so skosenou hranou na orámovanie jeho pravouhlého otvoru. [5]
 

Ranobaroková stavebná etapa bola štvrtou etapou, ktorá rešpektovala renesančný objekt v jeho dispozičnej štruktúre, priestorových vzťahoch a charakterizovala ju snaha o výtvarno-estetické dotvorenie objektu. [6]
 

Posledná výraznejšia vývojová etapa v polovici 19. storočia zasiahla predovšetkým do interiéru kaštieľa, a to stavebnými zmenami, podmienenými utilitárnymi potrebami, realizovanými prevažne na prvom poschodí. Novými priečkami a komínovými prieduchmi výrazne znehodnotila priestorový účinok vstupnej haly, k nej patriacich bočných priestorov južného traktu a porušila celistvosť ich klenieb. [7]
 

So zmenou vlastníka a využitia kaštieľa okolo polovice 20. storočia súviseli opravy a úpravy výlučne funkčného charakteru. Do tohto storočia spadá výmena okenných rámov, dverí, zamurovky a úpravy otvorov, prístavba schodiska do suterénu k bočnej fasáde a nevhodná zmena zastrešenia nízkou valbovou strechou. Pamiatková podstata objektu, pôvodne prízemnej trojpriestorovej zemianskej kúrie z polovice 16. storočia, dispozične rozšírenej a nadstavanej začiatkom 17. storočia, zostala napriek stavebným úpravám z 20. storočia dodnes zachovaná. Prevláda renesančná stavebná etapa. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1993 bol kaštieľ v Rišňovciach rozhodnutím Ministerstva kultúry SR vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový výskum bol urobený v roku 1994.

Súčasný stav a využitie
Výborný. Kaštieľ je po rekonštrukcii.
Prístup
Stojí na rovine uprostred obce, neďaleko kostola.
Fotogaléria
Kaštieľ Rišňovce foto © Imrich Kluka 8/2012Kaštieľ Rišňovce foto © Imrich Kluka 8/2012Kaštieľ Rišňovce foto © Imrich Kluka 8/2012
Poznámky
[1] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. Výsledky pamiatkového výskumu. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 13. Bratislava: Národné pamiatkové a krajinárske centrum a Slovenský pamiatkový ústav, 1996. s. 126.
[2] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. s. 126.
[3] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. s. 126 - 127.
[4] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. s. 127.
[5] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. s. 127 - 128.
[6 - 8] ZRUBCOVÁ. Soňa: Kaštieľ v Rišňovciach. s. 128.
GPS
48.368766, 17.898663
48°22'07.6"N 17°53'55.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk