Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rišňovce - Kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Nitra, okres Nitra, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1766 (1770) – 1775. Renovovaný bol v roku 1906 a letopočet je uvedený na tabuli nad vchodom. Jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a čiastočne predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté českou plackou, loď pruskou klenbou so zdvojenými medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Fasády sú členené lizénovým rámovaním, priečelie je konkávne prehýbané. Na strednú os priečelia je situovaná veža zakončená cibuľovitou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. [1]
 

Hlavný oltár je luisézny z druhej polovice 18. storočia. Do konkávy komponovaná stĺpová architektúra s plastikami Najsvätejšej Trojice uprostred a plastikami sv. Petra (s kľúčmi) a sv. Pavla (s mečom) po stranách. V nadstavci sú festóny, vázy a plastiky dvoch kľačiacich anjelov a Sedembolestnej Panny Márie, rokokové z čias stavby kostola. Tento motív sa opakuje aj na vrchole stĺpov. Bočné oltáre sú rokokové, baldachýnového typu, s drapériou a plastickými skupinami nad volútovou tabernákulovou časťou. U oboch je rovnaké riešenie v tradíciách podonnerovskej plastiky, na jednom skupina Kalvárie s ukrižovaným Kristom, sv. Máriou Magdalénou a dvomi anjelmi, na druhom sediaca postava Sedembolestnej Panny Márie s dvoma anjelmi. Na drapérii sú hlavičky anjelikov. Spolu s kazateľnicou sú prácami z dielne nadväzujúcej na donnerovskú tradíciu bratislavského okruhu. [2] Tretí bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyhotovil v 70. rokoch 20. storočia miestny rodák Koloman Javor, otec kňazov Ferdinanda (zomrel v roku 2013) a Mariána. [3]
 

Kazateľnica je rokoková, na konkávno-konvexne riešenom parapete sa nachádza reliéf Dobrého pastiera a po stranách sochy dvoch evanjelistov. Nad baldachýnom stojí plastika evanjelistu s krížom a kotvou, spojovacia zvuková doska má reliéf Dobrého pastiera. [4]
 

Klasicistická krstiteľnica z červeného mramoru s kovaným vrchnákom, na ktorom je tepaný dekor pletenca, pochádza z konca 18. storočia. Obraz Panny Márie Kráľovnej, obklopenej anjelmi, držiacimi nápisové stuhy s modlitbou Salve Regina, obraz Mater misericordiae sú barokové z 18. storočia. Lavice s bohatou drevorezbou sú barokové z čias stavby kostola. [5]
 

Prvý záznam o existencii farského kostola sv. Mikuláša je listina z roku 1323, v ktorej sú uvedené hranice usadlostí Rišňovce a Alekšince (Lukačka 1996, s. 13). Stál na mieste vtedajšieho cintorína v Dolných Rišňovciach. Kostrové pozostatky zo starého cintorína sa našli približne v mieste domu rodiny Kumeryovej a Strhanovej. Ďalší autor uvádza, že miestny gotický kostol je v historických dokumentoch spomínaný aj v roku 1429 (Hudák 1984, s. 276) [6]
 

Neskorobarokový kostol bol vysvätený 5. júna 1775. Na bočných stenách kostola sú inštalované reliéfy Krížovej cesty. Organ na chóre je dielom významného staviteľa organov Gustáva Adolfa Molnára z Brezovej pod Bradlom. [7]
 

Raritou medzi zvonmi na kostolnej veži je malý zvon sv. Cyrila a Metoda z roku 1747, ktorý bol náhodne nájdený na povale fary. [8] Do veže bol inštalovaný v roku 2005 pri 230. výročí postavenia kostola. [9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Koncom mája 2012 boli partiou nadšencov opravené hodiny na kostolnej veži a počas Noci kostolov 1. júna 2012 bol zvon, pomenovaný „najstarší Rišňovan“, vysvätený a uvedený do činnosti. Hodiny spolu zo zvonom odbíjajú presný čas každú polhodinu (jeden úder) a celú hodinu (podľa počtu hodín). [10]
 

Interiér chrámu bol vymaľovaný v roku 1989, kedy bolo obnovené pozlátenie obetného stola, kazateľnice a oltárov. Ďalšie opravy nasledovali v roku 1997 (vonkajšia omietka) a vymaľovanie interiéru v dvoch etapách, a to koncom roku 2009 a začiatkom roku 2010. Duchovnosť sakrálnej stavby je umocnená nielen nádhernou výzdobou, ale aj maľovanými vitrážami s biblickými motívmi. V apríli 2014 bola osadená nová vitráž nad hlavným oltárom. Kostol je v noci osvetlený svietidlami, ktoré z neho robia dominantu viditeľnú zo všetkých strán. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Sakrálny objekt stojí v parku v centrálnej časti obce.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 37 - 38.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 38.
[3] www.risnovce.sk/pamiatky/rímsko-katolícky-kostol.html (8.5.2018)
[4 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 38.
[6 - 7] www.risnovce.sk/pamiatky/rímsko-katolícky-kostol.html (8.5.2018)
[8] Sídlo farského úradu pre veriacich Rišňoviec, Kľačian a Sasinkova. Fara bola postavená v rokoch 1938 - 1939. Správcovia fary venovali veľkú pozornosť kostolu aj údržbe fary, čo je vidno na jej zachovalom stave. Na čelnej stene je kamenný reliéf predstavujúci zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má po pravej strane anjela a vľavo vojaka s kopijou. Ide o 15. zastavenie z tzv. novej krížovej cesty, ktoré kvôli symetrii nebolo inštalované v kostole, ale zopár rokov bolo uložené na fare. Za pôsobenia pána dekana Vdp. Jozefa Loziňáka bolo primurované na farskú budovu. V areáli fary je od roku 2004 z bývalej hospodárskej budovy zriadené Pastoračné centrum blahoslavenej Zdenky Schellingovej. Na priečelie fary bol v decembri 2012 umiestnený erb farnosti. www.risnovce.sk/pamiatky/rímsko-katolícky-kostol.html (8.5.2018)
[9 - 11] www.risnovce.sk/pamiatky/rímsko-katolícky-kostol.html (8.5.2018)
GPS
48.368882, 17.896868
48°22'08.0"N 17°53'48.7"E



www.pamiatkynaslovensku.sk