Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rovné - drevený kostol
Lokalita
obec Rovné, okres Svidník, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
V obci Rovné stál do 70. rokov 20. storočia ukážkový drevený kostol. V dedine založenej v 14. storočí (pred rokom 1414) sa chrám z dreva spomína už koncom 15. storočia. Snáď práve tento kostol je opisovaný v kanonickej vizitácii z roku 1746., keď za pôsobenia farára Simeona Rojkovicsa mal drevený chrám biednu strechu. Zrejme zlý stavebno-technický stav spôsobil, že sa obyvatelia rozhodli vybudovať nový kostol, ktorý je už opisovaný v ďalšej vizitácii z roku 1814. V nej sa píše, že bol gréckokatolícky, filiálny, vo zvonici mal dva zvony a patronátne právo patrilo grófovi Františkovi Dessewffymu. Objekt vznikol v priebehu druhej polovice 18. storočia, keďže po jeho dokončení bola postavená ohrada so vstupnou bránou, datovanou nápisom s rokom 1782 a menom majstra Štefan Tulka. Chrám stál v centre obce, v závere doliny riečky Radomky, na miernej vyvýšenine jej ľavobrežnej terasy, približne 330 m n.m. Vladimir Sičynśkyj, azda najvýznamnejší odborník na drevenú architektúru v prvej polovici 20. storočia, uvádza vznik sakrálneho objektu v roku 1673. Vzhľadom na architektonické prvky kostola je to však málo pravdepodobné. [1]
 

Význam chrámu si všimol už začiatkom 20. storočia známy nadšenec pre pamiatky Kornel Divald. Podľa neho chrám predstavoval trojvežovú zrubovú stavbu s orientáciou východ – západ, s najvyššou vežou na západe a svätyňou na východe. Značne široká hlavná trojpodlažná veža stĺpikovej konštrukcie vyrastala z pultových striech predsiene a babinca na prízemí. Do lode so štvorcovým pôdorysom sa otvárala širokým vstupom na šírku lode. Loď prekrývala nepravá drevená dvojstupňová klenba v tvare zrezaného ihlana, napodobňujúca zrkadlovú klenbu. So svätyňou bola loď prepojená cárskymi a diakonskými dverami v stene ikonostasu. Práve svätyňa bola na stavbe veľmi výnimočná. Nielenže mala na obdobie 18. storočia nezvyklý – polygonálny (trojboký) záver, a tým i zaujímavý typ nepravej klenby na šesťuholníkovom pôdoryse, ale bola umiestnená aj mierne mimo pozdĺžnej osi stavby. [2]
 

Interiér presvetľovali malé pravouhlé okná vo svätyni, lodi a babinci, ktoré zo strany exteriéru kryli pultové striešky a po stranách vyzdobovali zvislé vyrezávané lišty. Okná chránili ozdobné kované mreže. Strecha objektu pozostávala z viacerých stanových striech s vysokými nadstavcami – cibuľami, zdobeným laternami, makovičkami a trojramennými krížmi. Strešnou krytinou bol štiepaný šindeľ. Rovnaké oplášťovanie pokrývalo aj všetky steny chrámu okrem najvyššieho podlažia hlavnej veže, ktoré pokrývali vyrezávané dosky a zvislo popribíjané lišty, prepojené pod strechou oblúkmi. Sakrálny objekt svojím usporiadaním a charakteristickými vežami a trojdielnosťou naznačuje pôvod v rámci tzv. lemkovského architektonického typu so špecifickou polygonálnou svätyňou. [3]
 

Bezprostredné priestranstvo pri kostole v tvare oválu ohradzoval múr so vstupom na západe. Architektonicky riešená brána mala šindľovú stanovú strechu s cibuľou, makovicou a krížom. Vo vnútri areálu stál vysoký drevený kríž. [4]
 

Chrám s areálom bol poškodený počas druhej svetovej vojny, pričom od roku 1942 stál v obci nový murovaný kostol. Drevený sa nepoužíval, postupne chátral, až bol kompletne rozobraný. Pamiatkový fond tak prišiel o unikátny sakrálny objekt. Zachovaná ostala aspoň časť mobiliáru – žertveník, uložený v súčasnom rovnianskom chráme. [5]

Poznámky
[1] SABOL, Dominik: Zaniknuté drevené chrámy na severovýchode Slovenska. In: Monument revue, VI, 2018, č. 1, s. 46.
[2 - 5] SABOL, Dominik: Zaniknuté drevené chrámy na severovýchode Slovenska. s. 46.
Bibliografia
www.rovne.ocu.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk