Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rožňava - Radnica
Lokalita
obec Rožňava, okres Rožňava, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Stará menšia radnica stála pri zvonici uprostred námestia. V roku 1603 bola už zničená, a tak sa mesto rozhodlo postaviť novú. Tá neskôr pravdepodobne vyhorela. [1]
 

Ďalšia radnica vznikla po roku 1711 spojením a adaptáciou dvoch starších budov na západnej strane námestia. Pôvodne dvojpodlažné barokové stavby dostali pri úprave jednotnú fasádu, ktorú začiatkom 19. storočia nadstavali o ďalšie poschodie a klasicisticky prefasádovali. Šesťosová trojpodlažná stavba má mierny stredný rizalit, zakončený trojhranným štítom, na ktorom je erb mesta. V dispozícii budov sa zachovalo pôvodné radenie izieb ako aj podlažia v rozličných niveletách. Miestnosti na prízemí a v staršej časti aj na poschodí sú zaklenuté barokovými krížovými klenbami, ostatné miestnosti majú rovný strop. [2] V polovici 20. storočia bol k radnici stavebne pričlenený ďalší meštiansky dom na severnej strane, ktorý si však zachoval svoju pôvodnú fasádu. Na druhom poschodí boli reprezentačné miestnosti upravené pre divadelnú sálu. [3]
 

Na pamätnej tabuli na fasáde budovy vedľa vchodu stojí: „Táto budova v rokoch 1706 – 1707 bola sídlom Františka Rákócziho II. Odtiaľ viedol vojvodcovské a vládne záležitosti odboja počas svojho pobytu v Rožňave.“ Tabuľu reštauroval v roku 1972 rožňavský kameňosochár Ferencz. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Rozsiahlou obnovou prešiel objekt radnice v 80. rokoch 20. storočia a po roku 2000. [5]
 

Počas poslednej komplexnej obnovy rožňavskej starej radnice, v interiéri na východnej stene foyeru na druhom podlaží, bol pod vrstvami omietok a náterov objavený kamenný mestský erb vo vysokom reliéfe, dovtedy pokladaný za štukový. Na základe nájdených mikroskopických zvyškov pôvodnej polychrómie bol erb reštaurovaný s rekonštrukciou polychrómie hlavných erbových figúr tvoriacich od stredoveku mestský znak Rožňavy (Á. Mézes, A. Koreň, E. Kušnierová, 2000). [6]

Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý.
Prístup
Stojí v centre mesta na Námestí baníkov.
Fotogaléria
Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012Rožňava - Radnica foto © Viliam Mazanec 9/2012
Poznámky
[1] V zemepanskom meste Rožňava bola mestská samospráva organizovaná podobne ako v slobodných kráľovských mestách. Na čele bol richtár, ktorý vykonával spolu s mestskou radou administratívnu a súdnu právomoc. Richtára volili vždy 1. januára a voľba trvala od včasného rána do neskorej noci. V januári zvolili aj mestskú radu. Po richtárovi mal v mestskej rade a v meste najvýznamnejšie postavenie banský majster, ktorý až do roku 1546 stál súčasne i na čele arcibiskupskej komory. Rožňavská mestská rada mala až 12 prísažných, čo bolo vzhľadom na veľkosť mesta pomerne veľa. Volili sa takmer výhradne z banských ťažiarov, kupcov a remeselníkov. Jej členom sa mohol stať iba občan disponujúci plným mestským právom. To získal zaplatením poplatku do mestskej pokladnice a zložením prísahy. Členovia rady dozerali ma mestské mlyny, boli tu dvaja trhoví richtári, dvaja kostolní otcovia, dvaja poľní richtári, tzv. bierherr, ktorý zaznamenával vyrobené pivo, na starosti mali aj požiarno-policajný dozor v meste. Od roku 1703 bol členom mestskej rady i notár. POTOČNÁ, Eva – NOWAK, Karol: Rožňava, mesto s výhľadom... Rožňava: Mestský úrad Rožňava v spolupráci s vydavateľstvom Region Poprad, s.r.o., 2009. s. 93 - 94.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 49.
[3] POTOČNÁ, Eva – NOWAK, Karol: Rožňava, mesto s výhľadom... Rožňava: Mestský úrad Rožňava v spolupráci s vydavateľstvom Region Poprad, s.r.o., 2009. s. 95.
[4] POTOČNÁ, Eva – NOWAK, Karol: Rožňava, mesto s výhľadom... s. 94.
[5] POTOČNÁ, Eva – NOWAK, Karol: Rožňava, mesto s výhľadom... s. 95.
[6] KUŠNIEROVÁ, Edita: Kultúrne pamiatky Gemera. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 59.
GPS
48.662081, 20.532025
48.662081,20.532025



www.pamiatkynaslovensku.sk