Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šarišský Štiavnik – drevený chrám
Lokalita
obec Šarišský Štiavnik, okres Svidník, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Obec Šarišský Štiavnik (15 km južne od Svidníka) vznikla začiatkom 15. storočia na panstve Makovica. Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1414 ("possessio Sawch"), podľa ktorej patrila Cudarovcom. Jej názov bol odvodený od šarišského slova ščavica, čo svedčí o slovenskom pôvode prvých obyvateľov. Koncom 15. storočia bola dedina opustená a koncom 16. storočia dosídlená v rámci valašskej kolonizácie prevažne rusínskym etnikom. Preto tu v roku 1773 bol vybudovaný gréckokatolícky drevený chrám. [1]
 

Kostol stál na južnom úpätí vrchu s dnešným názvom Krúžky, severne od doliny riečky Radomky. Vznikol ako trojpriestorová, trojvežová zrubová stavba s orientáciou východ-západ. Zrubová konštrukcia bola postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke. Kamenný základ vysoký približne 0,5 m vyrovnával sklon terénu, ktorý klesal západným smerom. Najvyššia veža bola na západnej strane, nad babincom. Mala štvorcový základ a po stranách sa nachádzali bočné obdĺžnikové priestory zakryté pultovými strechami. Tie sa tiahli aj popri lodi a slúžili prevažne ako sklad. Vežu ukončovala stanová strecha s mohutnou cibuľou, nad ktorou bola osemboká laterna s makovicou a kovovým zdobeným jednoramenným krížom. Loď so štvorcovým pôdorysom bola krytá kupolou. Strechu mala stanovú, ktorej jednotlivé časti spolu s pultami bočných miestností vytvárala pyramidálne usporiadanie. Strechu lode ukončovala rovnaká cibuľa s laternou, makovicou a krížom, akurát bola umiestnená o 1 m nižšie. A rovnaká bola aj strecha svätyne, položená nižšie ako strecha lode, vytvárajúc tak vzostupnú úroveň stavby v smere východ-západ. Chrám usporiadaním veží a tvarmi pôdorysov svätyne, lode a podvežia jednoznačne dokazoval, že bol vybudovaný v rámci tzv. lemkovského architektonického typu. [2]
 

Vstup do objektu viedol zo západnej strany, cez podvežie. Interiér bol presvetlený malými pravouhlým okennými otvormi, orámovanými doskami. V južnej stene lode sa nachádzali podľa staviteľskej tradície dve malé okná tesne pri sebe a v svätyni bolo v každej stene po jednom takomto okne. Zaujímavosťou je, že nielen všetky úrovne striech, ale aj zvislé steny, boli pokryté šindľami. Chrám nebol od konca 18. storočia prestavovaný, iba opravovaný. Do začiatku 20. storočia sa preto zachoval objekt v pôvodnom stave. Zrejme pre poškodenie (možno v prvej svetovej vojne) alebo zlý stavebno-technický stav ho v roku 1928 zbúrali. Ešte predtým sa začalo so stavbou nového chrámu, ktorého dokončenie je datované na rok 1928. Preto až po tomto roku sa rozhodli starý kostol zbúrať. Ostala z neho len malá zvonica, vyskladaná z rozobratého materiálu a zakrytá cibuľovou strechou, pôvodne zo svätyne. [3]
 

Ikonostas, prestol, bočné oltáre, cibórium, drevený a kovový rokový svietnik, všetko z 18. storočia, preniesli do nového chrámu., ktorý stojí dodnes v blízkosti miesta drevenej cerkvi. [4]

Poznámky
[1 - 4] SABOL, Dominik: Zaniknutý drevený chrám v Šarišskom Štiavniku. www.korzar.sme.sk, 23. júl 2010 (26.9.2017)



www.pamiatkynaslovensku.sk