Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána - pamiatkynaslovensku.com - (sedliacka-dubova-kostol-sv-kozmu-a-damiana)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána
Zrúcanina kostola
Lokalita
obec Sedliacka Dubová, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Zrúcanina barokového kostola. Kostol je z roku 1736 so staršou renesančnou vežou. Opustený bol pred stavbou nového kostola okolo roku 1880. [1]
 

Kedy kostol vznikol, presne nie je známe. [2] V roku 1397 už kostol stál na kopci nad obcou. V tom čase vládol kráľ Žigmund Luxemburský a obec patrila Stiborovi zo Stiboríc. Na mieste dnešného kostola stál vtedy drevený kostolík s farou „Robova”. V roku 1333 dedina patrila pod farský kostolík Oravského hradu. Takže vznik kostola v Sedliackej Dubovej je možné datovať do rozmedzia 1334 – 1397. [3]
 

Všetky vtedajšie fary na Orave boli pod patronátom Oravského hradu. V kanonickej vizitácii z roku 1559 je o kostolíku spomenuté: „V Dubovej patriacej pod Oravský zámok je kostol pekne vystavaný, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.” [4] V kostole sa nachádzal pozlátený kalich, medené cimbórium, strieborný kríž, pacifikál a dva ornáty s príslušenstvom. Dá sa iba predpokladať, že sa nachádzal na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne to bola drevená stavba, ktorej všetky stopy zmizli po neskorších prestavbách. V 16. storočí popri fare vznikla škola, ktorá slúžila žiakom z okolitých dedín. Učiteľ – kňaz vyučoval písanie, čítanie, rátanie, slovenčinu, maďarčinu a cirkevné dejiny z Alváryho šlabikára a Evanjelia. [5]
 

Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, postupne presadzoval protestantizmus na oravských farách. Časom sa tak aj kostolík stal evanjelický. Prvý evanjelický kňaz Johanes Sopucius, prišiel z Bytče po dohode s grófom Jurajom Thurzom v roku 1603. Obec v roku 1625 navštívil superintendant Hodík. Po zhodnotení stavu zaznamenal, že kostol, fara a škola „hrozia zrútením”, zároveň poprosil grófku Alžbetu Czoborovú vdovu po Jurajovi Thurzovi, aby pomohla príspevkami a darmi na výstavbu dubovského kostola. Či grófka na kostol prispela, nie je isté, ale podľa vizitácie Z. Lányiho z roku 1642 sa už v dedine nachádza novopostavený chrám — veža z kameňa „turris lapidea” a samotný kostol z dreva. [6]
 

Presné dispozičné členenie objektu po tejto prestavbe nie je známe, pretože ho zotreli neskoršie prestavby. Kostol mal v pôdoryse asi neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzavretým presbytériom. Táto dispozícia môže byť aj staršia, daná jeho gotickým predchodcom. Voči terajšiemu stavu mala loď približne rovnaký pôdorys, ale bola trochu nižšia, čo svedčí aj odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži. Tradícia hovorí o maľovanom interiéri. V areáli kostola sa spomínajú aj škola a fara, ktoré ešte neboli lokalizované. Najzachovalejšia časť kostola, ktorú postavili počas renesančnej prestavby, je veža. Nahradila funkciu staršej zvonice. Veža bola štvorpodlažná, zakončená šindľovou stanovou strechou. Prízemie bolo zaklenuté valenou klenbou a osvetlené okrúhlym oknom. Ostatné poschodia boli s trámovými stropmi, osvetlené štrbinovými oknami. Na najvyššom poschodí, kde boli umiestnené zvony, sú združené okná, vytesané z pieskovca. Celá veža bola maľovaná, doteraz je ešte viditeľná sgrafitová bosáž na nárožiach. Vstup do veže bol situovaný na prvom poschodí z chórusu lode. V časoch vojen za hradbami areálu dreveného kostola hľadalo ochranu miestne obyvateľstvo. [7]
 

Rastúci útlak miestneho obyvateľstva a kruté prenasledovanie protestantov, v roku 1672 prerástlo do ozbrojeného sedliackeho povstania na Orave a Liptove, známe ako Pikovo. Cisárske vojská ho kruto potlačili a jeho následky si odniesla aj Dubová. To využili dedinčania a vyhnali evanjelického kňaza Juraja Rafanidesa, s ktorým si nerozumeli. Sedliacka rebélia na Orave podnecovaná grófom Tőkőlym stále pokračovala, preto dal cisár rozkaz vojskám poľského kráľa Jána Sobieského na vyplienenie Oravy. [8]
 

Dedina bola celkom zničená v rokoch 1672 cisárskymi a 1683 poľským vojskom. Ešte v roku 1686 je o dedine zaznačené: „Nachádzajú sa tam len dve sedliacke usadlosti, dobytok čiastočne utratili pri ťažení cisárskeho vojska, čiastočne ho zrekvirovali kuruci a Litvania”, ale nespomínajú sa škody na kostole. Na fare sa evanjelici ešte stále zdržali do roku 1685, keď ich odtiaľ nevyhnali prívrženci grófa Mariášiho. Za Rákocziho povstania sa evanjelici ešte raz zmocnili dubovskej fary, ale len nakrátko v rokoch 1705 - 1709. [9]
 

V roku 1735 sa obec podujala na radikálnu prestavbu kostola. Okrem renesančnej veže zbúrali celý pôvodný kostol. V čase prestavby účel kostola suplovala drevená kaplnka v dedine. Nanovo boli postavené - loď, predsieň, presbytérium a sakristia, ktoré rešpektovali pôvodnú dispozíciu kostola. Loď bola osvetlená štyrmi oknami. Vzadu bol situovaný drevený chórus. Spolu s presbytériom bola zaklenutá lunetovou klenbou. V presbytériu osvetľovanom dvoma oknami bol situovaný barokový oltár pochádzajúci pravdepodobne zo 60. rokov 18. storočia. Kostol mal zvonku bielo olemované okná, dvere a nárožia. Prestavbu dokončili v rokoch 1750 - 1754. [10]
 

Zo zachovalých zvyškov je zrejmé, že murovanou hradbou opevnený areál sa nachádza v sedle až za valom oddeľujúcim asi polhektárový vrchol brala halštatského hradiska. V časti opevnenej plochy pri vale je hradbami vymedzený cintorín a v druhej o niečo väčšej časti je areál kostola. Popri jeho južnej stene prechádzala cesta spájajúca dve vežovité brány pre každú z priliehajúcich dedín. Brány sa od seba líšili. Dlžianska bola menšia a jednoduchšia. Dubovianska bola naopak výstavnejšia, väčšia a po jej oboch stranách stáli kaplnky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou boli postavené v rámci barokovej prestavby. V severozápadnej časti hradby stála kostnica (osárium). Datovanie týchto stavieb zatiaľ nemožno určiť. Pravdepodobne po morovej epidémií v rokoch 1739 - 1740 v dôsledku štátnej regulácie sa zriadil nový cintorín pod bralom pri ceste, ale dokedy sa používal starý na Žiari, nie je známe. Fara a škola sa presťahovali dole do dediny a postupne v priebehu 18. storočia z areálu kostola vymizli. [11]
 

V štátnom súpise rímsko-katolíckych kostolov, fár a ich dôchodkov na Orave v roku 1766 v takzvanom dolnom obvode okresu sa o kostole píše: „Kostol je murovaný spred 20 rokov, postavený zbožnosťou veriacich a z peňazí kostola, je vybavený bohoslužobným inventárom. Je tu aj drevená kaplnka v susedstve bývania farárovho, aby sa predišlo námahe, spôsobenej vstupom do kostola nachádzajúceho sa na vyššom návrší, nákladom farníkov roku 1725 postavená.” [12]
 

Význam kostolíka ako dominantného chrámu v svojom okolí upadal. V roku 1787 sa osamostatnili farnosti v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej. Urbanistika Sedliackej Dubovej sa postupne presunula spod Žiaru do údolia Oravy, pozdĺž hlavnej cesty, preto aj samotným Dubovčanom bolo nepohodlné chodiť do kostola na Žiar, a tak radšej používali drevenú kaplnku v dedine, ako sa v listine píše. Túžba po novom životnom štýle zasiahla azda najhodnotnejšiu pamiatku v obci, kostol na Žiari. V roku 1880 - 1886 bol vybudovaný nový neogotický chrám v obci. V starom kostole na znak opustenia kostola demontovali a uskladnili barokový oltár, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy. [13]
 

Vyše sto rokov voda, vietor a mráz ohlodávali múry opusteného kostola. Zdalo sa, že osud má už spečatený, ale v roku 1998 sa tu stretla partia nadšených mladých ľudí, ktorí s láskou v srdci a odhodlaním nezištne vykonať dobrý skutok sa rozhodli oprášiť jeho múry a prinavrátiť mu zašlú slávu. Týmto sa začína písať ďalšia kapitola dejín kostolíka nad Sedliackou Dubovou. [14]

Pamiatková ochrana
Dubova Colonorum [15] – je projekt, ktorý sa snaží formou mládežníckych táborov zachrániť zrúcaniny kostolíka sv. Kozmu a Damiána pred ich ďalším pustnutím a pôsobením zubu času. Záchranu organizuje ZKSM – Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže v spolupráci s o.z. Dubova Colonorum a obcou Sedliacka Dubová. Odborné záležitosti konzultuje s Pamiatkovým ústavom Ružomberok a Oravským múzeom. Projekt je financovaný z programov finančnej podpory aktivít detí a mládeže na rok 2012 MŠSR, ADAM 1. [16]
 


 

Cieľom projektu je záchrana ruín a ich zakonzervovanie, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozpadu, vyčistenie celého areálu, ale i historický prieskum. Zámerom nie je areál kompletne zrekonštruovať, ale zachovať jeho súčasný vzhľad a atmosféru zrúcanín. Projekt prispieva i k zmysluplnému a užitočnému tráveniu voľného času mladých ľudí počas prázdnin v tábore s dobrým programom. Rozvíjajú sa tu ich vzájomné vzťahy, vzťah k histórii a prírode i celkové formovanie ich osobnosti. [17]
 


 

1. V roku 1998 sa uskutočnil prvý ročník tohto tábora, na ktorom sa zúčastnilo 64 mladých ľudí z celého Slovenska. Podarilo sa vybudovať celé táborisko so všetkým, čo k tomu patrí, vyčistiť a upraviť podlahu v lodi kostola.
 

2. Druhý ročník táborov sa konal v júli a auguste 1999, kde bolo 92 účastníkov. Dokončilo sa čistenie celého areálu a začali sme s priamou konzerváciou múrov dvoch vstupných brán.
 

3. Tretí ročník táborov sa konal v roku 2000, na ktorom sa zúčastnilo 67 dobrovoľníkov. Pokračovalo sa v konzervácií vstupných brán a začali sme s priamou konzerváciou múrov.
 

4. Štvrtý ročník bol prelomový (2001). Čistením okolia kostolíka bolo zistené, že areál kostolíka je dvakrát väčší než sa predpokladalo. Našli sa zvyšky múrov, priekopu, dva kamenné kríže a črty niekdajšej budovy v teréne. Po statickom zabezpečení vstupných brán sa práce zamerali na kostnicu za kostolom.
 

5. Piatykrát to bolo v roku 2002. Tento ročník bol v duchu minulého. Pokračovalo sa konzerváciou kostnice a bol dokončený oltár.
 

6. V roku 2003 sa družina dobrodružno-akčne sa pustila do murovania kostnice, ktorej múry sa podarilo vytiahnuť až po glajchu :-). Ďalej bola zhotovená informačná tabuľa pred vstupom do areálu kostola.
 

7. V roku 2004 sa podarilo konštrukciu strechy dostavať, škridlu položiť, avšak nie dokončiť – takže strecha zostala čiastočne odkrytá. Zima však našťastie neurobila takmer žiadne škody. Okrem toho sa zaizolovala dolná klenba veže, cez ktorú už začínalo pretekať. Ďalej sa čistilo okolie areálu.
 

8. V roku 2005 bola strechu na kostnici konečne dokoná, hoci tento rok sa tábory v tradičnej forme neuskutočnili. Kostnica bude slúžiť na odkladanie materiálu a náradia. Cez zimu sa zrútila vnútorná klenba na dubovianskej bráne.
 

9. V roku 2006 bola kostnica celkom dokončená (vyčistené vnútro, vyložená podlaha, nahradený provizórny štít a osadené dvere), časť materiálu bola uložiná v nej. Bolo zašpárované kruhové okno na veži, prednú časť veže, kde bola veľmi rozrušená malta, a bola zakonzervovaná druhú polovicu dubovianskej brány, kde sa bude v budúcnosti obnovená spadnutá klenba.
 

10. V roku 2007 sa podarilo spevniť klenbu nad zadným oknom západného múru a korunu múru až ku veži. Pokračovalo sa v špárovaní Dlžianskej a Dubovnianskej brány, ktorú aj mierne nadstavili – príprava na obnovu klenby. Zostrihali sa kríky, ktoré rástli po obvodových múroch, aby ich viac nerozrušovali.
 

11. V roku 2008 bola zakonzervovaná klenba nad predným oknom západného múru a priliehajúcu korunu múru. Tiež bol zakonzervovaný hlavný oblúk oddeľujúci loď kostola od presbytéria a domuroval sa východný oblúk v presbytériu.
 

12. V roku 2009 sa podarilo zakonzervovať celý severný múr hlavnej lode. Bola zašpárovaná severná stena, domurovali sa vypadané kaverny a murovaním sa zaistila celá koruna múru pred jej ďalším rozpadávaním.
 

13. V roku 2010 sa prešlo na konzerváciu južného múru hlavnej lode. Podarilo sa obnoviť okennú klenbu, čím sa zaistil zvyšok ohrozenej stropnej klenby, priliehajúcej k tejto časti múru.
 

14. V roku 2011 sa práce zamerali na konzerváciu južného múru hlavnej lode, ktorý bol kompletne zakonzervovaný. Tiež bola nanovo vymurovaná ďalšiu klenbu nad bočným vchodom.
 

15. V roku 2012 bol zakonzervovaný južný a východný múr presbytéria a vymurovali sa boky spadnutého okna v presbytériu, ktoré je teraz pripravené na murovanie okenného oblúka.
 


 

V roku 2013 sa plánuje zakonzervovať severný múr presbytéria, sakristiu a hlavný oblúk chrámovej lode a dokončiť murovanie klenby spadnutého okna v presbytériu. Všetky tieto práce budú prebiehať počas leta v mesiacoch júl – august formou mládežníckych táborov. Tieto tábory sú určené pre mladých ľudí vo veku od 18 rokov z celého Slovenska a aj ČR, ktorí pracujú bez nároku na finančnú odmenu. Počíta sa s uskutočnením troch 12-dňových turnusov plus stavačka a búračka, na ktorých sa vystrieda viac ako 100 mladých ľudí. [18]
 


 

Tábor je časovo orientovaný do histórie a snaží sa vo všetkom zachovať stredoveký štýl. Účastníci tábora nie sú iba mladí kresťania, ale je určený pre všetkých, čo prejavia záujem prežiť dva nezabudnuteľné týždne v prírode. [19]

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná ruina.
Prístup
Stojí na kopci nad obcou.
Fotogaléria
Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Jiří Fiedler 9/1963Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána - pohľad zo strany obce Dlhá na Orave foto © Jiří Fiedler 9/1963Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Viliam Mazanec 8/2002Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Viliam Mazanec 8/2002Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Viliam Mazanec 8/2002Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Viliam Mazanec 8/2002Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána - výhľad foto © Viliam Mazanec 8/2002Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána foto © Hana Farkašová 7/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 85.
[2] Najstaršie dejiny miesta, kde stoja ruiny kostolíka, siahajú ďaleko do praveku. Už názov vrchu Žiar, respektíve Hrádok, na ktorom bol postavený kostolík, naznačuje, že tu kedysi stál opevnený objekt. Z archeologického výskumu uskutočneného roku 1954 bolo zrejmé, že ide o opevnené halštatské sídlisko. Halštatská doba (staršia doba železná) - obdobie praveku 700 až 400 rokov pred Kristom. V tom čase bolo osídlenie Oravy relatívne husté. Archeologicky dokázané sú opevnené sídliská napríklad v Tvrdošíne, Podbieli, Istebnom – Hrádok, Vyšnom Kubíne – Tupá a Ostrá skala, Žaškove – Hrádok, Jasenici – Hrdoš, Mezibrodií, Oravskom Podzámku, Sedliackej Dubovej – Žiar, a tiež popolnicové hroby a nechránené sídliská. Všetky opevnené sídliská majú charakter výšinného hradiska, t.j. postavené na kopci, pričom boli vybudované na takých miestach, aby bolo vidieť z jedného hradiska na druhé. Takto vybudovaný obranný systém s využitím dymovej signalizácie tvoril silný obranný celok miestneho kniežatstva. Údolia rieky Orava a jej postranných prítokov poskytovali poľnohospodársku pôdu, najmä však výhodné prechody a umožňovali komunikačné spojenie s hlavnými obchodnými cestami vedúcimi cez Oravu a Liptov. Význam týchto ciest korešponduje s hromadnými nálezmi bronzov z Komjatnej, Žaškova, Osádky, Pucova, Istebného – Hrádok, Nižnej a Krásnej Hôrky. Hrádok v Dubovej teda nie je osamotený objekt. Bol situovaný na temene kopca výrazne sa zarezávajúceho do údolia Oravy, kadiaľ viedla stará obchodná cesta. Terajšie zvyšky opevneného areálu dubovianskeho kostolíka sa priamo opierajú o mohutný val halštatského hradiska. Podľa doterajšieho bádania išlo o objekt s prevládajúcimi pevnostnými črtami. Dominantou pevnosti bol asi 6 m vysoký šijový val, zo severnej strany oddeľujúci hradný vrch od ostatného hrebeňa (šije). Základ valu bola roštovo-skriňová konštrukcia z drevenej guľatiny naplnená červenou prepálenou hlinou. Vonkajšia strana valu bola opatrená kamenným podporným múrom, ktorý zvyšoval jeho obranyschopnosť. Jeho zadná časť sa mierne zvažovala do nádvoria. Na najvyššom bode valu bola pravdepodobne drevená strážnica – varta, odkiaľ hradná stráž mala najlepší prehľad o prístupovej ceste a celom okolí. Šijový zemný val ako celok pôsobil dojmom mohutnej bašty, ktorá bola kľúčovým prvkom v opevnení halštatského hradiska. Ostatné opevnenie bolo zabezpečené drevenou, 4 metre širokou obrannou chodbou, postavenou na 1 meter vysokej kamennej nadmurovke. Chodba bola pravdepodobne zvonku obložená pieskovcovými kameňmi a krytá drevenou strechou. Najprístupnejšie miesta k opevneniu boli zabezpečené klinovou 2 metre hlbokou priekopou. Vstup do areálu pevnosti bol zabezpečený vstupnou vežou a mostom ponad priekopu. Ako som uviedol, hradisko malo predovšetkým vojenský účel, preto obydlia slúžili hlave ako ubytovne pre vojakov a kapitána pevnosti. Budovy na nádvorí stavali minimálne 9 metrov od obrannej chodby, z ktorých sa na pôvodných miestach našli črepy a mazanica. Pod hradným vrchom bola osada, kde bol hlavný hospodársky život okolitého obyvateľstva. Podhradská obec bola situovaná na mieste súčasnej obce Sedliacka Dubová na ulici vedúcej od Obecného úradu k cintorínu, kde boli odkryté základy viacerých halštatských usadlostí a črepy halštatského rázu, ale objavili sa už aj zosilnené okraje hrebeňovaných nádob, obsahujúcich už tuhu zo staršej doby laténskej. Halštatské domy boli postavené stupňovite v radoch na úbočí Žiaru, pretože v tom čase rieka Orava mohla ešte zaplavovať údolie. O histórii dubovianského hrádku vieme veľmi málo. Vieme iba datovať jeho zánik do strednej doby laténskej v 3. až 2. storočí pred Kristom. Príčinou zániku bol požiar, ktorý spálil hrádok aj podhradie. Predpokladá sa, že zanikol spolu s hradiskom v Istebnom. Pravdepodobne obidve hradiská boli dobyté a vypálené. www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
[3] www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
[4] Prvého novembra si východná cirkev pripomína sviatok dvoch lekárov — sv. Kozmu a Damiána. Narodili sa v Arábii. Viaceré životopisy uvádzajú, že boli bratia, dokonca dvojčatá. Mali ešte troch bratov: Antima, Euprepia a Leontína, ktorí pre Krista tiež podstúpili mučenícku smrť. Matka Teodora dobrou kresťanskou výchovou a osobným príkladom hlboko vtlačila lásku k Bohu do ich mladých sŕdc. Sv. Kozma a Damián svoju mladosť prežili v Sýrii, kde si osvojili aj lekárske umenie. Povolanie lekára vykonávali v Sýrii a Cilícii. Neboli len dobrými lekármi, ale aj horlivými kresťanmi. Cestou k chorému sa za neho vrúcne modlili a prosili Svätého Ducha, aby správne a vhodne ošetrili chorého. Nepodávali len lieky na utíšenie fyzických bolestí, ale sa snažili pomôcť chorému aj náboženskou útechou. Horlivo povzbudzovali chorých k pokániu a oživovali v nich vieru a dôveru v Boha. Pohanom zasa zvestovali Kristovu blahozvesť. Za svoje lekárske služby neprijímali peniaze ani iné odmeny, za čo dostali pomenovanie „anargyry“, t. j. muži, ktorí neprijímajú peniaze — nezištní (bezsrebrenici). Svojou ušľachtilou činnosťou získali veľkú vážnosť nielen u kresťanov, ale aj u pohanov. Táto vážnosť svätým bratom umožnila ľahšie šírenie Kristovej náuky. V čase Diokleciánovho prenasledovania cilícijský miestodržiteľ Lysiáš svätých lekárov dal uväzniť. Pri vypočúvaní Lysiáš naliehal, aby sa zriekli svojho Boha a poklonili sa pohanským bohom. Svätí Kozma a Damián odmietli. Svoj postoj nezmenili ani po mnohých mučeniach. Nakoniec ich miestodržiteľ dal sťať mečom. Stalo sa to v meste Aigai. Životopisci sa rozchádzajú v roku smrti svätých bratov. Uvádza sa rok 281, tiež aj rok 303. V sýrskom meste Kyros bola na ich počesť postavená slávna bazilika. V tomto meste boli svätí bratia aj pochovaní. O rozšírenie ich úcty sa pričinil byzantský cisár Justinián I. (527-565). Na západ ich úcta prenikla koncom 5. storočia. Z oblasti Stredomoria na sever sa rozšírila v stredoveku. Zvlášť silná bola v Nemecku, najmä v tzv. hanzových mestách. www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
[5 - 14] www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
[15] Kostolík sv. Kozmu a Damiána – sa nachádza na Orave nad obcou Sedliacka Dubová - odtiaľ názov projektu Dubova Colonorum – je to názov tohto miesta v prvej písomnej zmienke. www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
[16 - 19] www.dubovacolonorum.sk (20.9.2013)
GPS
49.261601, 19.433359
49°15'41.8"N 19°26'00.1"E



www.pamiatkynaslovensku.sk