Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Sivá Brada (Spišské Podhradie) - Kaplnka Povýšenia sv. Kríža
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Spišské Podhradie, okres Levoča, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Baroková pútnická kaplnka založená v roku 1675. Rokokovo upravená bola v roku 1768 (1771 – 1782). Jednoloďová stavba s podkovovite uzavretým presbytériom. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Fasáda je zdôraznená plochým stredným portikom, zakončeným trojuholníkovým tympanónom. Nad segmentovým portálom je otvor poľnej kazateľnice. [1]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri uvádza neskorobarokový hlavný oltár so skupinou Kalvárie a barokový obraz Kladenia Krista do hrobu pochádzajúci z polovice 18. storočia. [2]
 

Pôvodnú Kaplnku sv. Kríža na Sivej Brade dal postaviť spišský prepošt Juraj Báršoň v roku 1675. Zápis v kronike kapitulských jezuitov z toho istého roku spomína na zázraky, ktoré sa v kaplnke stali: „Keď si piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodené oči v posvätnej vode, ktorá vyviera uprostred kaplnky, začali vidieť.“ [3]
 

O vzhľade pôvodnej Kaplnky sv. Kríža je veľmi málo informácií. Bola maličká, v interiéri uprostred vyvieral prameň, ktorý bol posvätený a zohrával úlohu počas miestnych religióznych aktivít – pútí a procesií. Prameň vnútri kaplnky sa zakrýval posuvnou kamennou doskou. Napriek tomu, že v roku 1677 ešte prevládala púť chorých ku Kaplnka sv. Františka Xaverského, od 90. rokov 17. storočia sa púte chorých a postihnutých preniesli ku Kaplnke sv. Kríža s prameňom. S prestávkami kvôli vojenským nepokojom a epidémiám sa procesie konali takmer každý rok. Veľké procesie s účasťou spišských prepoštov, kapituly i okolitej šľachty, sa uskutočnili v roku 1691, 1696, 1698, 1699, 1702 a 1722. Od roku 1695 sa púte ku Kaplnke sv. Kríža spájajú s Kongregáciou Blahoslavenej Panny Márie, patrónky umierajúcich a zosnulých. Uskutočňovali sa dve hlavné procesie - na sviatok Nájdenia sv. Kríža (3. máj) a na sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. september). Prenesenie pozornosti pútnikov i organizátorov procesií práve na Kaplnku sv. Kríža možno spájať so skutočnosťou, že v roku 1699 bola po prvýkrát opatrená odpustkami pre pútnikov. [4]
 

V roku 1696 pribudol do zariadenia kaplnky kríž, ktorý zadovážil Bernard Forstner, titulárny opát Blahoslavenej Panny Márie v Kereki (Maďarsko) a spišský kanonik, ktorý vtedy zastával aj úrad kapitulského farára. 20. januára 1749 bol do kaplnky zadovážený nový oltár Blahoslavenej Panny Márie. Na oltár prispela kongregácia, veriaci a najmä spišský kanonik Jakub Répássy. Celková cena za oltár bola sto zlatých. V tom istom roku páter Balga, predstavený kongregácie, zadovážil pred vstup do kaplnky exteriérovú kamennú menzu, ktorú vyzdobil sochami - v strede kamenným krížom s Máriou Magdalénou, po stranách sochami Bolestnej Matky a sv. Jána. Exteriérová sochárska výzdoba však dlho nevydržala. V roku 1765 prudký vietor zvalil kamenný kríž a sochy. Predstavený kongregácie František Pinka, dal vztýčiť nový drevený kríž s korpusom z pomaľovaného medeného plechu. Sochy boli k podstavcom prichytené železnými klinmi. [5]
 

Zväčšovanie kaplnky sa začalo položením základného kameňa 19. augusta 1771. Kameň bol umiestnený do základu v závere svätyne a obsahoval nádobku s relikviami a pamätným zápisom o začatí stavby. Iniciátorom prestavby bol kanonik Tomáš Watter. Napriek dlhotrvajúcej prestavbe sa tradícia pútí na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža naďalej dodržiavala. Záujem pútnikov i prispievateľov na stavbu podnietili plnomocné odpustky, ktoré pre kaplnku vymohol prvý spišský biskup Karol Salbeck. Jej návštevníkom ich udelil 14. júna 1779 pápež Pius VI. V tom istom roku takmer dokončenú kaplnku požehnal kapitulský farár Jozef Fabian. V roku 1781 sa do dostavby kaplnky pustil na vlastné náklady bývalý jezuita František Xaverský Makay. Stavba bola úplne dokončená až v roku 1782. [6]
 

V roku 1804 sa v kaplnke nachádzal hlavný Oltár sv. Kríža, ako aj menší bočný Oltár sv. Františka Xaverského. Pravdepodobne išlo o oltár z Kaplnky sv. Františka Xaverského, ktorá bola v tom čase zničená a prázdna. Kaplnka sv. Kríža mala drevenú emporu s malým organom a základné liturgické vybavenie, medzi ktoré patrilo desať poľných prenosných spovedníc pre pútnikov. Kurátorom kaplnky bol vtedy prefekt kňazského domu v Spišskej Kapitule. [7]
 

Starostlivosť o kaplnku, podobne ako o celý areál Spišského Jeruzalema, počas socializmu takmer úplne prestala. Vykonávali sa iba najnutnejšie opravy. Po roku 1989 sa prístup veľmi nezmenil a nedostatočnou ochranou i obnovou trpela aj Kaplnka sv. Kríža. Napriek tomu táto sakrálna stavba ako jediná z celého Spišského Jeruzalema slúži pre liturgické účely dodnes. Každoročne sa v nej slávi sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. september). Nedávno bola obnovená i tradícia slávenia krížových ciest v Spišskom Jeruzaleme. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí na travertínovom vŕšku neďaleko Spišského Podhradia.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 196. s. 174.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 174.
[3] BARBUŠČÁKOVÁ, Vladimíra et al.: Spišský Jeruzalem – história, fauna a flóra. Spišská Nová Ves: Spišské osvetové stredisko, 2014. s. 52.
[4] BARBUŠČÁKOVÁ, Vladimíra et al.: Spišský Jeruzalem – história, fauna a flóra. s. 52 - 53.
[5] BARBUŠČÁKOVÁ, Vladimíra et al.: Spišský Jeruzalem – história, fauna a flóra. s. 53.
[6] BARBUŠČÁKOVÁ, Vladimíra et al.: Spišský Jeruzalem – história, fauna a flóra. s. 53 - 54.
[7 - 8] BARBUŠČÁKOVÁ, Vladimíra et al.: Spišský Jeruzalem – história, fauna a flóra. s. 54.
GPS
49.006309, 20.722861
49°00'22.7"N 20°43'22.3"E



www.pamiatkynaslovensku.sk