Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Skalica - Rotunda sv. Juraja
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Skalica, okres Skalica, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Románska stavba vybudovaná v 12. storočí ako hradný kostolík. [1] Areál rotundy sv. Juraja, Kalvárie a mestských cintorínov bol pôvodne súvislou vyvýšeninou. Doklady o jej najstaršom osídlení pochádzajú z obdobia halštatu. V ranom stredoveku tu bol vybudovaný hrádok, opevnený valmi a priekopou. Zemepáni, ktorým objekt patril, si ako súkromný kostolík v blízkosti postavili rotundu. [2] K rozdeleniu návršia prišlo po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1372, pri budovaní mestského opevnenia, jeho severnej veže a ochrannej priekopy. Rotunda sv. Juraja sa stala súčasťou opevnenia mesta. [3]
 

Rozšírením mestských hradieb v 15. storočí sa dostala na územie mesta. [4] V prvej polovici 15. storočia (1435) rotundu zvýšili o jedno podlažie, ktoré plnilo funkciu strážnej veže. Veža bola prepojená mostíkom s ochodzou hradieb. Rotunda tak slúžila ako jedna z bášt mestského opevnenia. Duchovno muselo ustúpiť obrane. [5] Baroková prestavba je datovaná do roku 1650 a počas nej bol vymenený vstupný portál, vybudovaná kupola s laternou, osadené nové okná a vbudovaná podzemná krypta.
 

Rotunda sv. Juraja [6] je centrálna kruhová románska stavba, rozšírená o podkovitú apsidu a má barokovú kupolu s laternou. Apsida s konchou zostali v pôvodnom románskom stave. Na vonkajšej strane apsidy sú stopy po dvoch románskych oknách. Románske murivo sa skladá z pieskovcových kvádrikov. [7] Okolo rotundy sa nachádzala plocha na pochovávanie.
 

Skalická rotunda napriek pôvabnej a pomerne pôvodnej pôsobivej siluete nemá veľa zachovaných stavebných detailov. Pôvodná je hlavne apsida so svojou polguľovitou kupolou – konchou, zarezávajúcou sa do valcovej lode jednoduchou hranou i zvyškami dvoch okien, jedno sa nachádzalo v osi, druhé na južnej strane. Z lode je pôvodné iba murivo základov a spodnej časti. Dnes je rotunda zvýšená nad pôvodnú úroveň asi o sedem stupňov, nakoľko jej pieskové podložie sa postupne odplavovalo, a tak sú základy na južnej strane voľne viditeľné. Stáročné dažde odkryli aj niektoré hroby cintorína. Rotunda bola postavená z pieskovca, mimoriadne obľúbeného stavebného kameňa na území Slovenska. Stavebná technika nie je výnimočná, kvádre sú len nahrubo opracované, kladené do akýchsi vrstiev, základy o čosi hrubšie ako nadzákladové murivo. Na výstavbu svätyne použili viditeľne menšie kvádre. Hrúbka múrov je tenšia. [8]
 

Počas prusko-rakúskych vojen slúžila rotunda ako sklad pušného prachu. Pri prechode frontu bola v roku 1945 poškodená zásahom bomby. Pri opravných prácach boli strhnuté vonkajšie omietky a objekt získal dnešnú podobu.
 

Na svahu za apsidou rotundy bol koncom 17. storočia situovaný židovský cintorín a blízko neho pri múre opevnenia židovská modlitebňa.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1972 uskutočnil Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave zisťovací archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja. Výskum realizovaný v nadväznosti na umeleckohistorický a reštaurátorský výskum, ktorý mal za úlohu prostredníctvom archeologických nálezov spresniť údaje potrebné k pamiatkovej obnove stavby, sa zameral na získanie konkrétnych poznatkov k presnejšiemu chronologickému určeniu počiatkov jej existencie. [9]
 

Rotunda si dodnes zachovala svoju pôdorysnú dispozíciu, charakterizovanú centrálnou kruhovou loďou spojenou s podkovovitou apsidou orientovanou na východ. Vnútorná svetelnosť lode je 530 cm a apsidy 335 cm. Šírka nadzákladového muriva centrálneho priestoru dosahovala 130 – 140 cm, s vonkajším rozšírením pravouhlého sokla 170 – 180 cm. Šírka nadzákladového muriva apsidy bola 90 cm, základové murivo sa na vonkajšiu i vnútornú starnu rozširovalo o ďalších 80 – 90 cm. Murivo, zalievané zrnitou vápennou maltou béžovej farby, sa skladalo z lomového kameňa, čiastočne riadkovo kladeného. Korunu románskeho muriva centrálneho priestoru sa nepodarilo jednoznačne identifikovať ani pri reštaurátorskom výskume, zatiaľ čo apsida s konchou sa zachovala v pôvodnom románskom stave. [10]
 

Zisťovací archeologický výskum sa vzhľadom na svoju úlohu uskutočnil sondážnou metódou. Výskum sa zameral predovšetkým na odkrytie plôch v bezprostrednej blízkosti objektu a preskúmanie interiéru. Otvorilo sa celkom 15 sond, ktoré sa označovali podľa číselného poradia. [11]
 

Výskumom v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici sa odkrylo pohrebisko, ktorého ohraničenie bolo dané polohou objektu. Prudké svahy malého pahorku sa na pochovávanie nevyužívali. Pohrebisko nepresahovalo rámec mestskej fortifikácie, v časti, kde bola fortifikácia po roku 1768 vybratá, sa hrobové nálezy nenašli. [12]
 

Celkove sa odkrylo 60 hrobov, medzi ktorými sa v 27 prípadoch našli pozostatky drevených rakiev. Na pohrebisku sa začalo pochovávať pravdepodobne koncom 12. storočia, prípadne začiatkom 13. storočia. Datovanie sa uskutočnilo na základe nálezu strieborného štítkového prsteňa v zásype hrobu č. 57, ktorý obsahoval podobne ako ostatné hroby v juhozápadnej časti sondy množstvo ľudských kostí z rozrušených hrobov. [13]
 

Posledná skupina hrobových nálezov zistená v areáli rotundy súvisela už so zánikom pohrebiska koncom 17. storočia a v prvej polovici 18. storočia. Do tohto obdobia patria hroby s drevenými truhlami. [14]
 

Archeologický výskum pohrebiska priniesol minimálny počet nálezov. Nálezy, ktoré sa našli v primárnom uložení, patrili výlučne do najmladšej fázy pohrebiska (17. – 18. storočie). Zarážajúci je tiež absolútny nedostatok mincí. [15]
 

Na druhej strane priniesol zisťovací archeologický výskum nové dovtedy neznáme poznatky o pôvodne románskom objekte týkajúce sa rozdielnosti v stavaní základov centálneho priestoru a apsidy. Základy lode rozšírené pravouhlým soklom boli stavané z lomového kameňa na vápennú maltu už od základovej špáry. Základy apisidy rozšírené schodíkovite boli stavané od základovej špáry nasucho a iba od prechodu základovým a nadzákladovým murivom sa použila ako spojivo vápenná malta. Podobne sú budované základy predrománskej sakrálnej stavby v Kostoľanoch pod Tríbečom, kde však len spodná vrstva základov je stavaná nasucho a ďalej je už v základovom murive použitá malta. [16]
 

Ďalším prínosom výskumu bolo odkrytie krypty v priestore interiéru rotundy, ktorej existencia bola dovtedy neznáma. Priestor krypty bol prístupný dvoma stupňami schodov do zúženého koridoru ohraničeného tehlovým murivom, za ktorým, pôvodne prekrytým kamennou platňou, sa obvodové murivo pravouhle rozširovalo na obe strany. Krypta o rozmeroch 230 x 180 cm, ktorej výstavbu je možné dávať do súvisu s radikálnymi prestavbami a úpravami na objekte v období baroka, bola preklenutá jednoduchou valenou klenbou. Sekundárna poloha kamennej platne, zásyp deštruovanej klenby ako i zvyšky prehádzaných drevených truhiel a kostier svedčili o násilnom otvorení a prehľadaní krypty v minulosti. [17]
 

Keramický materiál nájdený v zásypoch hrobov a sond reprezentuje širokú škálu tvarov, použitého materiálu i techník. Zastúpená je mladá keramika od 17. – 19. storočia a sporadicky tiež ranostredoveká keramika z 12. – 13. storočia. Prevažnú väčšinu materiálu tvorí keramika zo 14. – 16. storočia (nádoby, dlaždice, kachlice), ktorá poukazuje na vyvinuté hrnčiarstvo mesta Skalice s viacerými hrnčiarskými dielňami. [18]

Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je veľmi dobrý.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti centra mesta.
Fotogaléria
Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 9/2005Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Rotunda sv. Juraja foto © Hana Farkašová 11/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 103. V literatúre sa všeobecne uvádza, že rotunda sv. Juraja bola vybudovaná v 12. storočí ako hradný kostolík na hradisku, ktoré strážilo starú ďialkovú cestu - via Bohemica. Pod hradiskom (hrádkom) ležala najstaršia poddanská osada typu románskej radovej dediny, ktorá sa rozšírila na trhovú obec až po tatárskom vpáde v roku 1241. TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 11. Bratislava: Obzor, 1984. s. 126.
[2] Na sever od rotundy sa nachádza umele navŕšený kopec s priemerom vrcholovej plošiny 40 m, obkolesený mohutnou priekopou. Podobný kopček, s dĺžkou vrcholovej plošiny okolo 9,5 m, kedysi navŕšili na trosky starovekej Gerulaty na kopci zvanom Bergl v Bratislave-Rusovciach a ďalší, oválny kopec s vrcholovou plošinou 20 – 24 m sa nachádza pri obci Gemer. Išlo o zemepanské – šľachtické sídla, podľa priekopy napájanej z blízkeho vodného zdroja nazývaných vodné hrádky alebo motte. Z roku 1217 sa zachovala zmienka, podľa ktorej uhorský kráľ Ondrej II. daroval Skalicu nitrianskemu županovi Tomášovi a jeho dvom synom. Aký je súvis medzi skalickým vodným hrádkom, rotundou a nitrianskou šľachtou je stále záhadou. Posledná zmienka o hrade pochádza z roku 1449, keď tu sídlil Pongrác zo Svätého, dnes Liptovského Mikuláša. DIVOKOVÁ, Iveta: Skalická rotunda. Po stopách dávnych svätýň. In: Historická revue, 1999, č. 7, s. 8 - 9.
[3] Mestská fortifikácia, pri výstavbe ktorej prehĺbili priekopu medzi pahorkom Kalvárie a rotundou, sa zachovala v areáli objektu sčasti až dodnes, iba severne od rotundy ju niekedy po roku 1768 odstránili. Na mape Nepomuka Szálokyho podrobne zobrazujúcej chotár mesta Skalice v roku 1768, je ešte zaznačená mestská hradba aj severne od objektu rotundy. TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 11. Bratislava: Obzor, 1984. s. 125.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 103.
[5] DIVOKOVÁ, Iveta: Skalická rotunda. Po stopách dávnych svätýň. In: Historická revue, 1999, č. 7, s. 9.
[6] Patrocínium sv. Juraja bolo v staršom období vývoja kresťanskej architektúry na Slovensku veľmi obľúbené. Pochváliť sa ním môže najstaršia zachovaná predrománska stavba na Slovensku – kostolík v Kostoľanoch pod Tríbečom, ale aj rotunda z 9. storočia v Nitrianskej Blatnici. Prinajmenšom do prelomu 12. a 13. storočia možno toto patrocínium datovať i na slávnom komitátnom hrade Zemplín. Z 12. storočia pravdepodobne pochádzajú kostolíky vo Svätom Jure a v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Obľúbenosť sv. Juraja v 13. storočí klesala, napriek tomu, že práve v rozmedzí od jeho začiatku približne do roku 1270 boli postavené až dve tretiny všetkých románskych kostolov na Slovensku. DIVOKOVÁ, Iveta: Skalická rotunda. Po stopách dávnych svätýň. In: Historická revue, 1999, č. 7, s. 8.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 103.
[8] DIVOKOVÁ, Iveta: Skalická rotunda. Po stopách dávnych svätýň. s. 8.
[9] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 11. Bratislava: Obzor, 1984. s. 126.
[10] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 126 - 127.
[11] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 127.
[12] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 137.
[13] Strieborný prsteň so štítkom roztepaným do tvaru kruhu bol ozdobený rytou geometrickou výzdobou, rozčlenenou do štyroch polí a ohraničenou koncentrickým kruhom. Výzdoba prechádzala tiež na otvorený pásik obopínajúci prst. TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 137.
[14] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 138.
[15] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 138.
[16] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 139 - 140.
[17] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 140.
[18] TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. s. 140.
Bibliografia
DIVOKOVÁ, Iveta: Skalická rotunda. Po stopách dávnych svätýň. In: Historická revue, 1999, č. 7, s. 8 - 9.
TÓTHOVÁ, Štefánia: Archeologický výskum v areáli rotundy sv. Juraja v Skalici. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 11. Bratislava: Obzor, 1984. s. 124 – 162.
www.skalica.sk
GPS
48.848452, 17.225322
48°50'54.4"N 17°13'31.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk