Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Skalica - Záhorské múzeum
Lokalita
obec Skalica, okres Skalica, Trnavský kraj
História
Zrod muzeálnych aktivít možno na Záhorí pozorovať už v organizovaní zberateľskej činnosti významným skalickým rodákom, historikom Frankom Víťazoslavom Sasinkom v rokoch 1876 - 1881. [1]
 

V roku 1898 sa do Skalice po štúdiách vrátil MUDr. Pavel Blaho. Pod vplyvom aktivít Muzeálnej slovenskej spoločnosti a národopisných výstav na slovensko-moravskom pomedzí sa spolu s viacerými z okruhu jeho známych začali zaoberať myšlienkou zbierania a prezentácie ľudového umenia na Záhorí. Sám ako lekár pri svojich cestách po Záhorí už viac rokov zhromažďoval ľudové výrobky, výšivky, pracovné náradie, najmä však keramiku.
 

Zbierku sprístupnili verejnosti prvýkrát v roku 1903 v súkromnom dome Jozefa Nováka v Skalici. [2]
 

Od počiatku spolupracoval Blaho s PhDr. Aloisom Kolískom, predsedom Spolku slovenského musea v blízkom Hodoníne. Úspešným zavŕšením snáh o vytvorenie múzea v Skalici bol rok 1905, keď na námestí otvorili nový kultúrny dom. Dom s oficiálnym pomenovaním „Katolícky dom“, nazývaný i „Spolkovým“ alebo „Slovenským domom“, mal na poschodí tri miestnosti pre múzeum o ploche 120 metrov štvorcových. Bolo prvým národne orientovaným múzeom na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Múzeum v rokoch 1905 – 1918 plnilo prezentačné ciele a pomáhalo pri upevňovaní slovenského národného povedomia. Podľa zápisov v knihe návštev navštívilo ho do roku 1914 ročne 250 až 400 osôb, napr. voliči Pavla Blahu z okresu Moravský Svätý Ján, pred voľbami do Uhorského snemu v roku 1906, účastníci tzv. „Roľníckych zjazdov v Skalici“, ktoré sa každý rok od roku 1906 do roku 1913 konali v Spolkovom dome. [3]
 

Počas prvej svetovej vojny, najmä však po smrti Pavla Blahu v roku 1927, návštevnosť poklesla, rozvoj múzea stagnoval tiež v dôsledku sporu o „Spolkový dom“, ktorý trval až do roku 1935. V roku 1942 sa z Bratislavy vrátila do Skalice vdova Gizela Blahová a prebrala starostlivosť o zbierky. V roku 1945 prešla správa múzea na Mestský národný výbor v Skalici a v roku 1952 bolo zriadené ako Okresné vlastivedné múzeum. Otázka odkúpenia priestorov a zbierok od Blahovej rodiny bola doriešená až v roku 1966. V ďalšom vývoji v závislosti od zmien zriaďovateľskej funkcie a štatútu bolo múzeum viackrát premenované, menilo sa jeho vedenie i obsadenie. Od roku 1965 vystupuje pod svojím súčasným názvom ako Záhorské múzeum. [4]
 

V súčasnosti Záhorské múzeum na základe štatútu účinkuje ako regionálna inštitúcia s pôsobnosťou pre oblasť Záhoria. Je dobudovaným a stabilizovaným pracoviskom so systematickou vedeckovýskumnou, akvizičnou, edičnou, dokumentačnou, prezentačnou, metodickou, kultúrnospoločenskou a výchovno-vzdelávacou činnosťou. Zriaďovateľom múzea je Trnavský samosprávny kraj. Múzeum zabezpečuje komplexnú múzejnú dokumentáciu v okresoch Skalica, Senica a dokumentáciu etnických a kultúrnych vzťahov Záhoria so susednými regiónmi na celom jeho historickom území. Okrem domácich, regionálnych, ako i celoštátnych kultúrnych inštitúcií spolupracuje i so zahraničnými múzeami susednej Moravy a Rakúska. Spomedzi nich osobité vzťahy má Záhorské múzeum s múzeom v Hohenau an der March, s ktorým v roku 2005 nadviazalo i oficiálne partnerské styky. [5]
 

Základom zbierkového fondu Záhorského múzea bola zbierka zakladateľa múzea MUDr. Pavla Blahu. Od počiatkov sa akvizičná činnosť sústreďovala na oblasť Záhoria. Zbierkový fond sa delí do fondov archeológie, histórie, etnológie, dejín hudobnej kultúry a numizmatiky a predstavuje vyše 57 000 kusov predmetov. K vzácnejším kolekciám patrí zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov, cechálií, škarniclovských štočkov, Lichardov fond, archeologická zbierka Vladimíra Jamárika. [6]
 

Zbierkové predmety získava múzeum nákupom, darom a ako výsledok vlastných zberov a výskumov. Najvýznamnejším darovaným prírastkom je Ďurovičov fond, ktorého základ predstavuje pozostalosť prof. Jána Ďuroviča. Tvorí ju knižnica (viac ako 3000 zväzkov teologickej a historickej literatúry, pôvodnej slovenskej beletrie a starých tlačí, najstaršie pochádzajú z konca 17. storočia), osobný i rodinný archív (korešpondencia, rukopisy autorových monografických prác a štúdií, archívy spolkovej činnosti, albumy fotografií, dobové pohľadnice a i.), ktorú múzeu v roku 1996 venoval prof. Ľubomír Ďurovič z Lundu a rodina Ďurovičovcov. Najčastejšie darom i kúpou boli získavané staré tlače, súčasti krojov a iných odevov, kútne plachty a textílie s výšivkami, hudobné nástroje, pracovné náradie, pomôcky v domácnosti, nábytky. Kúpou múzeum dopĺňa zbierkové fondy o ukážky tvorby ľudových výrobcov a umelcov, ktorých diela sú inšpirované tradíciou alebo regiónom Záhoria. [7]
 

Záhorské múzeum sídli v renesančnom poschodovom meštianskom dome (tzv. Mittákovský dom) na Námestí Slobody. Pôvodne to bol dom grófov Pálffyovcov z Erdödu. Vznikol spojením a prestavbou dvoch stredovekých domov v prvej tretine 17. storočia, v rokoch 1780 - 1800 prišlo k jeho obnove. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia, kedy bol dom vo vlastníctve rodiny Mittákovcov. V dvoch miestnostiach sú zachované renesančné klenby spočívajúce na masívnom stredovom pilieri. Jeho historické priestory boli upravené a od konca roku 1989 sú sídlom Záhorského múzea. [8]

Expozície
Stále expozície:
 

EXPOZÍCIA ZÁHORSKÉHO MÚZEA
 

Pri príležitosti storočnice múzea bola v septembri 2005 v obnovených priestoroch otvorená nová stála expozícia Záhorského múzea. Pôvodné priestory na poschodí, určené už od roku 1905 pre múzeum, koncipoval architekt Dušan Jurkovič ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, architektonicky dotvorenou vyrezávaným stredovým pilierom a bohato zdobeným stropom. Tieto boli ponechané bez podstatných zmien. V prvej – vstupnej časti je umiestnená veľkoplošná mapa Záhoria a znaky 85 záhorských miest a obcí. Druhá časť tzv. blahovská izba je venovaná zakladateľovi múzea Dr. Pavlovi Blahovi, kde je umiestnená aj Blahova pôvodná zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov z konca 17. až 19. storočia a kolekcia holíčskej fajansy i kameniny. Ďalšia časť expozície začína priestorom, zariadeným ako salón sestier Jurkovičových, spolupracovníčok Dr. Pavla Blahu pri zriadení „skalického výšivkárskeho družstva“, v ktorom malo toto družstvo svoje sídlo od svojho vzniku v roku 1910 až do roku 1919. Národopisnú časť uzatvára priestor venovaný špecifikám roľníckeho hospodárenia na Záhorí; tradíciám vinohradníctva v skalickom rajóne, poľnohospodárskej a domáckej výrobe, dokumentovanej výrobou konopného plátna, povrazov a oleja. Archeologická časť sa venuje archeologickému výskumu na Záhorí a jeho výsledkom, je dokladom jednotlivých fáz osídlenia. Rozdelené sú do troch úsekov: Doba kameňa, Doba kovu a Na úsvite dejín. Historická časť expozície podáva historický obraz Záhoria a jeho členenie na jednotlivé panstvá. Pozornosť je venovaná Skalici ako slobodnému kráľovskému mestu, pokračuje témou Habáni na Záhorí a Náboženský život s dokumentáciou reholí a pútnických miest v regióne. Rozsiahlu tému predstavujú historické remeslá a cechy, podnikateľské aktivity šľachty na Záhorí, kde hlavná pozornosť je upriamená predovšetkým na Františka Lotrinského a Pálffyovcov, záverečnú časť tvorí priblíženie tlačiarenskej a družstevnej tradície, predovšetkým škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarni a zakladateľovi prvého družstva Samuelovi Jurkovičovi zo Sobotišťa. [9]
 


 

GALÉRIA JÚLIUSA KORESZKU
 

V roku 1991 bola v dvoch priestoroch stálej expozície Záhorského múzea zriadená Galéria Júliusa Koreszku ako jej samostatná časť. Prezentovaná je v nej tá časť maliarovej tvorby, ktorá vznikla počas jeho života v Skalici a odráža atmosféru mesta s jeho prírodným zázemím v polovici 20. storočia. Július Koreszka (Dojč 1895 – Skalica 1958), maliar – krajinár, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, Akadémii výtvarných umení v Prahe. Absolvoval študijný pobyt v Paríži. Je jedným zo zakladateľov slovenskej krajinomaľby, venoval sa prevažne plenérovej maľbe, zachytávajúcej melancholické a lyrické nálady krajiny. Secesnou štylizáciou tvaru a tendenciou k plošnosti dospel k dekoratívnemu stvárneniu krajinárskych kompozícií. Na mnohých svojich plátnach zachytil Skalicu, jej časti, historické stavby, ale i vinohrady a okolie mesta. Jeho diela sú i vo fonde Slovenskej národnej galérie v Bratislave. [10]
 


 

Vysunuté expozície:
 

EXPOZÍCIA DEJÍN OBCE PRIETRŽ (v osade Rehuši)
 

Venovaná je histórii obce vo všeobecnosti s informáciami o prvej svetovej vojne. Zvláštny dôraz je kladený na vyzdvihnutie revolučných tradícií obce a významu miestnej časti Rehuši v protifašistickom odboji. Trojrozmerná časť expozície je venovaná tradíciám prezentovaným ľudovými odevmi a stvárneniu života miestnych obyvateľov s charakteristickými hospodárskymi činnosťami. [11]
 


 

ROTUNDA SV. JURAJA (v Skalici)
 

Národná kultúrna pamiatka románska rotunda, prestavaná a začlenená do mestského opevnenia v gotickom období a výrazne dotvorená v barokovom štýle, obsahuje dochované a reštaurované fragmenty nástenných malieb s motívom z legendy o svätom Jurajovi z konca 15. storočia. Panelová expozícia v interiéri rotundy približuje jej stavebno-historický vývin. [12]
 


 

HABÁNSKY DOM (vo Veľkých Levároch)
 

Expozícia v Habánskom dvore vo Veľkých Levároch je umiestnená v rekonštruovanom pôvodnom habánskom dome. Približuje históriu tunajšej habánskej komunity, špecifiká ich spoločenského, rodinného a hospodárskeho života, ich tradičné remeslá a náčrt histórie obce Veľké Leváre. [13]
 


 

ŽREBČÍN (v Kopčanoch)
 

Expozícia múzea v Kopčanoch vznikla v rámci cezhraničného projektu v priestoroch bývalej renovovanej kaplnky na prízemí objektu žrebčína. Hlavný dôraz je kladený na výsledky archeologického výskumu v obci, predovšetkým však najnovších výskumov Kostola sv. Margity Antiochijskej. Ďalšia časť expozície mapuje históriu obce s prihliadnutím na jej najvýznamnejšie etapy a osobnosti – obdobie za Coborovcov, Habsburgovcov a Tomáša G. Masaryka. [14]
 


 

PAMÄTNÁ IZBA JOZEFA MILOSLAVA HURBANA (v Hlbokom)
 

Expozícia je nainštalovaná v budove bývalej cirkevnej školy v centre obce. Približuje život a dielo Jozefa Miloslava Hurbana, jeho účasť na povstaní v rokoch 1848 - 1849 a ohlas jeho diela a národnobuditeľskej činnosti. Upozorňuje na Hlboké aj ako rodisko jeho syna, významného spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského. [15]
 


 

RODNÝ DOM JÁNA HOLLÉHO (v Borskom Mikuláši)
 

Expozícia s autentickým dobovým zariadením dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, kde prežíval detstvo a kam sa vracal ako študent a kňaz. V parčíku pri vchode je umiestnená socha básnika od Jána Koniarka. [16]

Kontakt
Záhorské múzeum
Námestie slobody 13
909 01 Skalica

Otváracie hodiny
jún – september
pondelok – piatok: 8.00 – 16.00
sobota: 10.00 – 14.00
nedeľa: 14.00 – 18.00

október – máj
pondelok – piatok: 8.00 – 16.00
sobota – nedeľa: na telefonickú objednávku min. 3 dni vopred
Prístup
Múzeum sa nachádza v centre mesta.
Fotogaléria
Skalica - Záhorské múzeum foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Záhorské múzeum foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Záhorské múzeum foto © Hana Farkašová 11/2013Skalica - Záhorské múzeum foto © Hana Farkašová 11/2013
Poznámky
[1 - 16] www.zahorskemuzeum.sk (17.9.2015)
Bibliografia
FRANCOVÁ, Zuzana: Súbor fajansy v zbierkach Záhorského múzea v Skalici. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 4, s. 30 - 35.
Kolektív autorov: Záhorské múzeum v Skalici. In: Pamiatky a múzeá, 2006, č. 3, s. 25 - 30.
www.zahorskemuzeum.sk
www.skalica.sk
GPS
48.846211, 17.229837
48°050'46.4"N 17°013'47.4"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk