Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Solivar (Prešov) - Kostol sv. Jána Krstiteľa
Lokalita
obec Prešov, okres Prešov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1823 – 1824. [1] Opravený bol v roku 1885 a 1945. Kostol je jednoloďová stavba s rovno zakončeným presbytériom, krytým pruskou klenbou, v lodi je česká placka. Fasáda má termové okná a empírové priečelie. [2]
 

V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci z dvoch častí. Zadnú časť presbytéria tvorí iluzívna na stene maľovaná klasicistická architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanón, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne od J. Czauczika (kópia podľa Q. Reniho) z roku 1825. [3] Bočné oltáre Piety a sv. Jozefa pestúna sú klasicistické z prvej polovice 19. storočia, riešené ako pendanty. Na drevenej oltárnej doske s pilastrami a tympanónom je obraz a po jeho stranách sú sochy svätcov. [4]
 

Kazateľnica je klasicistická z prvej polovice 19. storočia. V rokokovej skrinke s rokajovou ornamentikou je baroková socha Piety z konca 18. storočia. Nad vchodom do sakristie je kalvária, barokovo-klasicistické súsošie z čias okolo roku 1800. V kostole sa nachádzajú voľné obrazy – sv. Jozefa, neskorobarokový obraz z konca 18. storočia, Sedembolestnej Panny Márie, neskorobarokové dielo z konca 18. storočia, Narodenia Pána od V. Klimkovicsa z roku 1861. [5]
 

Prevádzka v soľnom závode zamestnávala koncom 17. a začiatkom 18. storočia stále väčší počet ľudí, prišlo sa na to, že kostol na Hrádku už kapacitne nepostačuje pastoračným potrebám. Problémom bola aj jeho vzdialenosť pre starších zamestnancov a obyvateľov. Baníci mali pod zemou v bani tiež kostolík, v ktorom sa nachádzala socha Panny Márie, ktorá bola urobená zo soľného kameňa. [6]
 

S výstavbou nového kostola za začalo v roku 1719 a už od začiatku sa hovorilo o "banskom kostole". Soľný závod pridelil miesto pre jeho výstavbu v miestach, kde sa v súčasnosti nachádza Kaplnka sv. Rócha. V tomto kostole sa zhromažďovalo približne 500 veriacich. Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Kostol mal klenbu, ktorá však bola z nevhodných dosák a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778 a bola to posledná udalosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola. Ďalším dôvodom bol rast solivarskej populácie, ktorá potrebovala miesto na slúženie bohoslužieb, pretože v tom čase bol "funkčný" už len farský kostol Najsvätejšej Trojice. Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó o novostavbe rokoval s kráľovskou dvornou komorou a návrh bol predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil. Stavba bola hotová rok na to, v jari 1824. Za deň konsekrácie bol určený 29. august 1825 - na sviatok sťatia sv. Jána Krstiteľa, za hojnej účasti veriacich ho konsekroval sídelný biskup košický Msgr. Štefan Čech. [7]
 

Na pravej strane vchodu do kostola je tabuľa a za ňou je uložená zakladacia listina v latinčine. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti. Hlavná loď má uprostred stropu evanjeliový výjav "Reč na Hore blahoslavenstiev". Pred rekonštrukciou tam bol obraz "Samaritánka pri studni života". V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi. Vo veži je jeden zvon vyrobený v Pešti asi v roku 1871. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne. Bol vymenený aj organ. V roku 1982 bola uložená nová dlažba a neskôr obnovený exteriér kostola, práce však neboli prevedené veľmi šťastne. Kostol je veľmi chladný, slabo vykurovaný a nedostatočne osvetlený. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Napriek tomu, že je to kapacitne najväčší kostol v Solivare - pojme až 1200 veriacich, je využívaný iba v nedeľu a v týždni v stredu a v piatok na sv. omše pre mladých. [10]
Poznámky
[1] www.solivar.fara.sk (30.4.2016)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 144.
[3] www.solivar.fara.sk (30.4.2016)
[4 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 144.
[6 - 10] www.solivar.fara.sk (30.4.2016)
Bibliografia
www.presov.sk
GPS
48.979910, 21.276394
48°58'47.7"N 21°16'35.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk