Ľudová architektúra   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Špania Dolina - pamiatková rezervácia
Lokalita
obec Špania Dolina, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Špania Dolina je starobylou baníckou osadou s bohatou históriou. O obec sa už v dávnej minulosti zaujímali najmä odborníci z oblasti banskej techniky. Záujem prejavili známe osobnosti vedy a techniky, napríklad Juraj Agricola – nemecký mineralóg, Isaac Newton, Paracelsus – švajčiarsky alchymista a lekár, Montesquieu a ďaľší, niektorí Španiu Dolinu osobne navštívili. [1]
 

Banícka obec Špania Dolina tvorí hodnotný urbanistický celok, pozostávajúci z ľudových, technických, cirkevných a verejných stavieb. Z hľadiska sídelného typu ide o hromadnú obec s nepravidelnou zástavbou, situovanou na svahoch po oboch stranách údolia. [2]
 

Pre nepravidelnú rozptýlenú zástavbu obce sú charakteristické pomerne rozložité obytné, prevažne banícke ľudové domy niekde s drevenými pavlačami, orientované pozdĺž vrstevníc terénu. Domy baníkov sú v porovnaní s roľníckymi domami špecifické prevahou obytných priestorov nad hospodárskymi, čo odráža i prevládajúcu ekonomickú aktivitu v obci – baníctvo. [3]
 

Centrum obce tvorí námestie s baníckou klopačkou a ďalšími renesančnými murovanými poschodovými stavbami, ktoré pôvodne slúžili správe banského závodu (dom č. 34, 127, 101, 102, 103). Banícka strážnica-klopačka bola sídlom banského inšpektora. Boli tu tiež izby banských dozorcov a miestnosť, kde sa zhotovovali banské mapy. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty. Klopačka svojmu účelu prestala slúžiť okolo roku 1910. V roku 1998 bola budova klopačky obnovená a stala sa dôležitým prvkom rozvoja cestovného ruchu v obci. [4]
 

Ľudové domy sa nachádzajú v obci v troch vývinových dispozičných variantoch. Predstavuje ich trojpriestorový dom s pitvorom, izbou a komorou, s dvoma izbami (komora za zadnou izbou) a domy s komorou po celej dĺžke zadnej steny domu. [5] Väčšina pamiatkových objektov obce má zrubovú konštrukciu alebo sú murované z kameňa, prípadne kombinované. [6] Sú jednopodlažné alebo dvojpodlažné stavané na vysokých podmurovkách, ktoré zväčša vyrovnávajú prudký sklon strmých svahov. Rozsiahle strechy domov predstavujú dva základné typy, ktoré reprezentuje buď sedlová strecha s vysokým štítom a podlomenicou alebo strecha valbová, charakteristická najmä pre verejné objekty stojace v centre sídelnej štruktúry okolo nepravidelného námestia. [7] V 80. rokoch 20. storočia sa šindľové krytiny začali nahrádzať plechom. V súčasnosti sa typická šindľová krytina opätovne vracia na špaňodolinské stavby. Kamenné i zrubové steny sú omazané hlinou a vybielené vápennou farbou. Neomietnuté sú niektoré hospodárske stavby. Domy sú stavané pozdĺž vrstevníc, do svahu sú orientované pozdĺžnou stenou a sú od neho oddelené kamennou murovanou stenou a miestnosťou nazývanou „medzierka.“ Miestnosť chránila zrubové steny domu pred vlhkosťou zo svahu. Medzierka sa využívala aj ako skladovací priestor. Domy sú zväčša prízemné, ale aj poschodové s obytnými miestnosťami v oboch podlažiach (dom číslo 65). Múry poschodového domu č. 65 sú v prízemnej časti spevnené opornými piliermi. Vstupy do objektov sú riešené prevažne z krytej drevenej pavlače, a sú situované pozdĺž jednej, dvoch alebo i troch strán objektu. V neskoršom období sa pavlače vo vstupnej časti upravovali na presklené verandy s charakteristickým tabuľkovým členením. Pôdorysné riešenie prízemných domov vychádzalo z trojpriestorového domu s radením – izba, pitvor, komora. V pitvore bol v zadnej časti situovaný otvorený komín, tzv. koch a komora. Základný trojdielny typ domu sa ďalej rozvíjal, najčastejšie do šírky, pripojením ďalšieho priestoru pod štít, napríklad komory a maštale. Vykuroval sa pecou v izbe. Jedlo sa pripravovalo na otvorenom ohnisku pod „kochom“ v pitvore. [8]
 

Z hospodárskych objektov sa v obci zachovali pôvodné stavby maštalí a drevární. Stáli samostatne v blízkosti obytného domu. [9]
 

Prevažná väčšina ľudových domov pochádza z 19. storočia, niektoré sú staršie a pochádzajú z 18. storočia. Zachovalo sa datovanie na stropnom tráme z roku 1732. Niektoré banícke domy sa zachovali takmer v intaktnej podobe. [10]
 

Krajinársky najvýraznejšou formou v prírodnom prostredí Španej Doliny sú rozsiahle odvaly, haldy. Stojí na nich časť zástavby a sú viditeľné aj na svahoch nad centrom obce. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obec Špania Dolina bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry na základe uznesenia vlády SSR číslo 10 z roku 1979. V súčasnosti je na území obce situovaných 78 obytných domov ľudového i neľudového charakteru (sedem sakrálnych objektov, jedna technická pamiatka, jedna pamiatka histórie, jeden objekt pevnostného charakteru – bašta). Územie pamiatkovej rezervácie je vymedzené presne určenou hranicou a ochranným pásmom so stanovením podmienok na ochranu a možnosti úprav pamiatkových objektov ľudovej architektúry, sakrálnych stavieb, objektov dotvárajúcich prostredie, technických pamiatok zapísaných i nezapísaných v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky a tiež so stanovením regulatív novej výstavby. [12]

Prístup
Obec Špania Dolina Leží 11 km severne od Banskej Bystrice, neďaleko Starých hôr, na rozharní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, vo výške 728 m n. m. [13]
Poznámky
[1 - 2] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 47.
[3] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 41.
[4] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 47.
[5] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 41.
[6] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 48.
[7] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 41.
[8] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 48.
[9] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 48.
[10] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 42.
[11] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 42 - 43.
[12] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 46.
[13] LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 46.
Bibliografia
LIESKOVSKÁ, Renáta: Špania Dolina. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 46 - 49.
www.spaniadolina.sk
GPS
48.805039, 19.128684
48°48'18.1"N 19°07'43.3"E



www.pamiatkynaslovensku.sk