Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Spišský Hrhov - Park pri kaštieli
Lokalita
obec Spišský Hrhov, okres Levoča, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Park je od okolia oddelený v prevažnej miere kamenným múrom. Východnú hranicu tvorí zemný val s priekopou. Ostatné časti sú novodobo oplotené. Pôvodný vstup do parku je v severnej polohe, kde je ornamentálna kovová brána. Po oboch jej stranách sú malé brány a zrkadlovo postavené jednopodlažné stavby s rovnou strechou a profilovanými podstrešnými rímsami. Od brány vedie celým parkom prístupová komunikácia ku kaštieľu. V najsevernejšom úseku, kde cesta prekonáva výrazné prevýšenie, je jej trasa vedená v serpentínach s cielene modelovanou mimoriadne ladnou krivkou. Druhá, v súčasnosti hlavná brána, je v severozápadnej časti parku a priamo ústí na vstupné nádvorie, ktoré ohraničuje kaštieľ a hospodárske budovy. Okružná prístupová komunikácia, vymedzujúca vo svojom strede trávnikový ovál, je modelovaná do krivky s najvyšším bodom pred vstupom do kaštieľa, čím je zabezpečený bezbariérový prístup pred vstupný portikus. Od oboch brán sa odvíja komunikačný systém, ktorý vytvára viaceré, navzájom prepojené prechádzkové okruhy sprístupňujúce takmer všetky zákutia parku. Úplne samostatný je prechádzkový okruh na parteri, ktorého chodníky sú usporiadané symetricky na os terasy spojenej s parterom monumentálnym novobarokovým schodiskom s balustrádou. Parter má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým uzáverom a po dvoch stranách je vymedzený dvojradovými stromoradiami. Z terasy kaštieľa bolo pôvodne voľným okom vidieť Spišský hrad ako kompozičné vyvrcholenie hlavného osového priehľadu. Dnes je však priehľad prerastený stromami. V centre parteru je fontána v tvare štvorlístka, okolo ktorej v lichobežníkovom pôdoryse vedú pešie chodníky, ktoré sa na ukončení parteru spájajú v kruhovom pôdoryse. Mierne sa zvažujúci terén je na parteri prekonaní fontánou v tvare polovičného štvorlístka. Po oboch jej stranách sú poloblúkové oporné múry. Na ne nadväzuje do svahu modelovaný terén a jeho najnižšia časť sa končí prírodným vodným tokom pretekajúcim naprieč celým parkom. Vodný systém dopĺňa jazierko oddelené od potoka zemným valom. Je zarastené ruderálnou vegetáciou a je mokraďou so sekundárne prítomnou vlhkomilnou flórou. Pri vyústení výtoku jazierka do potoka sa zachovalo stavidlo na regulovanie výšky vodnej hladiny. Vodný systém je síce zachovaný, ale ako celok je nefunkčný. Komunikačný systém križuje prvky vodného systému dvoma mostmi s kamennými piliermi. [1]
 

Porastová hmota parku je kompozične hodnotná. Jednotlivé sektory vymedzené sieťou chodníkov majú samostatné kompozičné centrá vrátane malých osových priehľadov končiacich sa solitérnymi stromami alebo zaujímavými porastovými skupinami. V severozápadnej časti parku je vyvrcholením malého bočného priehľadu oranžéria, ktorá sa využívala na pestovanie cudzokrajných drevín a uskladnenie citlivejších rastlín používaných na letnú výzdobu parteru. Všetky kompozične samostatné porastové sektory sú prepojené do jedného súvislého celku, v ktorom dominuje hlavný osový priehľad a je čitateľný periférny porastový plášť. [2]
 

Kostru parku tvoria domáce listnaté dreviny dub, buk, lipa, javor (Quercus robur, Fagus sylvatica, Tilia cordata, Acer platanoides a Acer pseudoplatanus). Ako výplňové dreviny sa uplatňujú javory (Acer campestre), javorovce (Negundo areroides), pagaštany (Aesculus hippocastanum), hraby (Carpinus betulus), jasene (Fraxinus excelsior) a bresty (Ulmus carpinifolia). Doplnkovo v parku vysadili viaceré druhy s prevahou listnatých drevín. Z dendrologicky hodnotných drevín je potrebné vyzdvihnúť mimoriadne pekný exemplár cyprušteka hrachonosného (Chamaecyparis pisifera ´Squarosaˇ). Z menej bežnej druhovej skladby sa v parku nachádza veľký exemplár tsugy kanadskej (Tsuga canadensis). Pozornosť si zaslúži aj červenolistý javor (Acer platanoides ´Schwedleri´), previsnuté variety hrabu (Carpinus betelus´Pendula´), jaseňa (Fraxinus excelsior ´Pendula´) a brestu (Ulmus americana ´Pendula´), ale aj solitérne rastúci ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera). V parku rastú tiež dva exempláre na Spiši vzácneho zmarličníka japonského (Cerciddophyllum japonicum). Z teplomilných drevín sú to orechy čierne (Juglans nigra), ktoré sú v podhorskej oblasti vzácnosťou. Malebný je exemplár červenolistého buka (Fagus sylvatica ´Atropurpurea´). Z dubov ma varietné zastúpenie zlatožltý kultivar (Quercus robur ´Concordia´) a stĺpovitá forma (Quercus robur ´Fastigita´). [3]
 

Okrem zaujímavého dispozičného členenia a mimoriadne hodnotnej priestorovej kompozície, ktorá ja napriek dlhodobo nedostatočnej údržbe! ešte vždy zreteľne čitateľná, má park ešte jednu prednosť. Nakoľko leží v tepelne výhodnej údolnej polohe, darí sa v ňom drevinám s veľmi rozdielnymi nárokmi. Ide o jedinečné miesto, kde spolu rastú teplomilné druhy (napríklad zmarličník) s horskými druhmi drevín (napríklad borovica limbová – Pinus cembra). [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 62 a 64 - 65.
[2 - 4] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 65
GPS
48.999834, 20.642811
48°59'59.4"N 20°38'34.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk