Ľudová architektúra   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia
Lokalita
obec Sebechleby, okres Krupina, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Osobitnú pozornosť nepriťahuje samotná historická obec nachádzajúca sa v modrokamenskej vinohradníckej oblasti samotnou zástavbou jej historického jadra. Predmetom záujmu je jedna z jej odľahlejších súčastí. Časti nazývané Stará Hora a Mladá Hora ležia bokom od hlavnej cesty na miestach, kde bol kedysi les. Dnes sa tu nachádzajú vinohrady. Časť Stará Hora leží vo vzdialenosti asi 3 km od samotnej obce a nachádzajú sa v nej vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. [1] Tie svojím stavebným materiálom a dispozíciou kontinuitne zachovávajú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. [2]
 

História vinohradníckych pivníc nie je dodnes úplne jasná. Podľa tradícií pivnice vznikali v 16. storočí ako úkryty pred Turkami. Iná ústna tradícia hovorí o banskoštiavnických baníkoch, ktorí pivnice hĺbili na objednávku miestnych obyvateľov. Podľa historických správ sa už v 17. storočí pestovalo v obci hrozno a práve v okolí pivníc boli najlepšie vinice. Na Starej Hore je najstaršie datovanie na pivnici 1707, ďalej 1720 a 1746. Tomuto zodpovedá vek Kaplnky sv. Urbana, postavenej v roku 1732. Z hľadiska stavebnej čistoty a neporušenosti pamiatková rezervácia Stará Hora vykazuje hodnoty tak z hľadiska historického, ako aj architektonicko-urbanistického, s obdobnou formou zástavby ako sídelný útvar Sebechleby. Pamiatková rezervácia sa člení na dva monofunkčné celky:
 

1. Najstaršia skupina vinohradníckych pivníc a domčekov, zoskupujúca sa do vretenovitého námestia v okolí Kaplnky sv. Urbana – tvorí hlavný ucelene zastavaný priestor v rezervácii v pôvodnej urbanistickej štruktúre.
 

2. Priestor rezervácie, zastavaný vinohradníckymi domčekmi nad a pri družstevnej pivnici, je menej usporiadaný a bez výraznej urbanistickej štruktúry. [3]
 

Priestor medzi oboma skupinami objektov tvorí ovocný sad. Samotné vinohradnícke objekty predstavujú dva základné typy:
 

A. Vinohradnícke pivnice – hĺbené jednoducho do svahu. Tieto reprezentujú najstaršiu formu a zachovali sa len v jednej časti osady.
 

B. Vinohradnícke domčeky (chyžky) podpivničené a postavené buď vo svahu, alebo na rovine. [4]
 

Vinohradnícke domčeky vo svahu majú prípravňu a vchod do pivnice pod úrovňou prístupnej cesty. Nad prípravňou je vybudovaná obytná časť. [5]
 

Vinohradnícke domčeky na rovine majú prípravňu a vchod do pivnice s úrovňou cesty. Vedľa prípravne je umiestnená obytná časť – táto je niekdy zaradená aj za ňou. [6]
 

Stavebný materiál je kameň omazaný hlinou a obielený vápnom. Strechy sú valbové, niekedy s predĺženou cieňou na priečelí, menej sa vyskytujú sedlovbé strechy s doskovým štítom a malým lomeným podstreším . Krytinu v súčasnosti tvorí škridla, ojedinele aj eternit. Podkrovné priestory majú vstup zo zadného štítu, zriedkavo aj bočným vikierom a slúžia na uloženie sena, poľnohospodárskych produktov (ovocie, zelenina, byliny). [7]
 

Na území pamiatkovej rezervácie sú objekty staršie i novšie, z ktorých mnohé svojím výrazom, tvarom, hmotou a výškou nenarúšajú celkový charakter lokality. Pri ich oprave a úprave je potrebné citlivo pristupovať k odstraňovaniu vykonaných stavebných úprav (nástrek brizolitu, typizované okná a dvere, kovové zárubne), opravám komínových telies, odstráneniu nevhodných farebných náterov okien a dverí. Na úpravách exteriéru objektu je potrebné čo najviac zosúladiť celkový výzor vinohradníckeho domčeka s tradičnými stavbami. Pritom je potrebné pristupovať ku každému samostatne so zvážením možnosti ich úprav. [8]
 

Stavby, ktoré pôsobia v rezervácii rušivo, sú moderné vinohradnícke novostavby, ktoré svojím výrazom, hmotou, použitím typizovaných prvkov sú v rozpore s tradičným charakterom ľudových vinohradníckych domčekov. Tieto stavby majú ploché strechy, drsnú omietku, sú hmotovo predimenzované, nevhodne obložené kameninovými obkladačkami a podobne. Pri týchto objektoch je tiež veľmi dôležité presvedčiť majiteľa, aby sa pri opravách a úpravách stavieb snažil eliminovať nevhodne použité výrazové prostriedky stavby. [9]
 

Vegetácia v rezervácii Stará Hora predstavuje neoddeliteľnú súčasť nielen osídlenej časti, ale tiež celkového charakteru krajiny. [10]
 

Z krajinotvorného hľadiska k významným prvkom patrí veľký ovocný sad, ktorý sa nachádza východne od zastavvanej časti, lúka močiarneho charakteru pod svahom na začiatku obce a južná vinica. V ostatnej časti sú trvalé trávne porasty. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Z hľadiska celospoločenského záujmu sa zrealizovali prvé opatrenia na ochranu územia ešte pred jeho vyhlásením za pamiatkovú rezerváciu. Rozhodnutím Krajského národného výboru v Banskej Bystrici bol v roku 1977 vyhlásený stavebný uzáver na komplex vinohradníckych objektov ľudovej architektúry v Sebechleboch v osade Stará Hora, ktorá bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry uznesením vlády SSR č. 22/81 z 21. januára 1981. Uznesením Rady ONV vo Zvolene v roku 1983 bolo do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok schválených 83 objektov z pamiatkovej rezervácie a súčasne boli schválené Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. V roku 1998 boli spracované Opatrenia na záchranu a obnovu Pamiatkovej rezervácie Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality pamiatkovej rezervácie. [12]
 

Treba dbať, aby vinohradnícke domčeky nenadobudli charaktrer rekreačných chát. Všetky činnosti v chránenom území by mali neustále smerovať k udržiavaniu tradície využívania objektov na pôvodné účely (dopracovanie vína a poľnohospodárskych prebytkov), ktoré vznikli z tradície spôsobu života a práce obyvateľov obce Sebechleby, ktoré im poskytli prírodné danosti územia. [13]

Prístup
Obec Sebechleby sa rozprestiera na úpätí Štiavnických vrchov a na najvyššej pahorkatine Krupinskej vrchoviny. Leží v Banskobystrickom kraji, 13 km južne od okresného mesta Krupina. [14]
Fotogaléria
Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015Stará Hora (Sebechleby) - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 10/2015
Poznámky
[1] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 35.
[2 - 4] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 43.
[5] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 43 - 44.
[6 - 11] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 44.
[12] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 43.
[13] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 45.
[14] HOJČKOVÁ, Anna – PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 43.
Bibliografia
HOJČKOVÁ, Anna - PUŠKÁROVÁ, Anna: Vinohradnícke domčeky v Sebechleboch. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4. s. 43 - 45.
www.sebechleby.com
GPS
48.281666, 18.914341
48°16'54.0"N 18°54'51.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk