Tatranská Javorina - pamiatkynaslovensku.com - (tatranska-javorina)









Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Tatranská Javorina
Lokalita
obec Tatranská Javorina, okres Poprad, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Poľovnícky kaštieľ v Tatranskej Javorine (1000 m n. m.) dal postaviť v roku 1884 vtedajší vlastník javorinského panstva pruské knieža Christian Kraft Hohenlohe, ktorý je tu aj pochovaný. Tohto predstaviteľa pruského kniežacieho rodu očarila krása slovenskej Javoriny natoľko, že v roku 1879 tam za 500-tisíc zlatých skúpil majetky s rozlohou 11 945,50 hektárov. [1] O šesť rokov neskôr už pod Belianskymi Tatrami stál poľovnícky kaštieľ, v ktorom knieža Hohenlohe žil so svojou družkou Ottíliou Lubranice-Dambskou. Ch. K. Hohenlohe zriadil na Javorine riaditeľstvo svojich tatranských i maďarských majetkov. [2]
 

V Javorovej doline založil zverník, kde dovážal rôzne cudzokrajné zveri ako bizóny, altajské kozorožce, zubre alebo kanadské jelene wapity. [3] Postavil vodnú elektráreň, dal ľuďom prácu a na vlastné náklady postavil kostol. Najlepšie drevo na výstavbu domov, najchutnejšie mäso z divej zveri, aj to mali Javorinčania za tejto éry k dispozícii. V tom čase obmedzil pohyb turistov v Javorovej a Bielovodskej doline. [4]
 

Svoju stavebnú aktivitu v Tatrách začal v roku 1883 vybudovaním obydlia pre zamestnancov a najmä výstavbou kaštieľa. Miesto preňho osobne vybral na Mačkovej poľane nad osadou, kde sa mu ponúkol nádherný panoramatický výhľad na hrebeň Belianskych a v pozadí Vysokých Tatier. Poľovnícky kaštieľ bol postavený podľa projektu viedenského architekta Jeana Leyendeckera (narodil sa v roku 1846 v Paríži). Stavbu realizoval miestny staviteľ Ján Lipták (1843 - 1899) z Popradu – Veľkej, v spolupráci so stavbyvedúcim, českým architektom Karlom Límanom. Kompletné vnútorné zariadenie dodal c.k. - dvorný čalúnnik Franz Iwinger z Viedne. Slávnostné otvorenie nákladne postaveného sídla bolo naplánované na 20. júla 1885. [5]
 

Vznikla bloková poschodová zrubová stavba s lichobežníkovými štítmi na bočných stranách. Jej hmota je vpredu členená predsadeným stredovým rizalitom s verandou a balkónom na poschodí, vo vrchole s trojuholníkovým štítom. Fasády boli natreté len ľanovým olejom a voskom. [6]
 

Poľovnícky kaštieľ sa postupne stal centrom diania okázalých poľovačiek a miestom stretávania sa prominentov z radov vysokej európskej aristokracie. Stretnutiam slúžil pravdepodobne ústredný spoločenský priestor, ktorý tvorí svetlá poschodová obytná hala s kozubom so schodiskom a galériou. Hala presvetlená veľkými oknami vychádza z anglickej koncepcie a predstavuje veľmi progresívny priestorový prvok, ktorý sa stal obľúbeným na prelome 19. a 20. storočia. Z haly sa vchádzalo k panským salónom a kúpeľniam a drevené schodisko viedlo k viacerým hosťovským izbám na poschodí. Vedľajšie železné schodisko používané služobníctvom sprístupňovalo suterénne a podkrovné priestory. Atmosféru luxusného poľovníckeho sídla dotvárala najmä jeho výzdoba. Všadeprítomné drevené obloženie stien a drevených stropov zútulnilo a preteplilo celý interiér. Na stenách bola záplava rôznych poľovníckych trofejí a obrazov s loveckou tematikou. [7]
 

Hlavná budova je prepojená pôvodne otvorenou spojovacou chodbou s obslužným prízemným krídlom, kde bola situovaná kuchyňa a ubytovanie služobníctva v podkroví. [8]
 

Snahou autorov stavby a objednávateľa, kniežaťa Hohenloheho bolo, aby kaštieľ zapadol do okolitej horskej krajiny. Architekt Leyendecker preto čerpal inšpiráciu zo švajčiarskeho prostredia. Stavba je pozoruhodná tým, že sa na štítoch objavuje motív voľnej priečnej väzby. Tento konštrukčný a zároveň dekoratívny prvok bol prevzatý zo švajčiarskych vzorov a konštrukcia je takmer identická s tou na roľníckom dome v Rosswiesli, v kantóne Zürich z roku 1785. Podobný motív bol aplikovaný na vile Schönthaler (dnes Park Villa) v Semmeringu od viedenského architekta Franza Neumanna ml. (1844 – 1905) z roku 1882. Táto sa stala iniciačným dielom víl v Semmeringu inšpirovaných ľudovou roľníckou architektúrou. [9]
 

Stavba javorinského kaštieľa sa tak spolu s nimi zaraďuje k počiatkom hnutia, keď architektúra v strednej Európe vo väčšej miere preberala prvky ľudovej architektúry v ich autentickej, nemodifikovanej podobe. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý.
 

V roku 1935 predali jeho dedičia Javorinu štátu. Odvtedy je kaštieľ vo vlastníctve štátu. Kaštieľ spolu s novopostaveným "Účelovým zariadením Komunistickej strany Československa" v roku 1977, bol až do roku 1989 pre obyčajného smrteľníka neprístupný. Dnes slúži na reprezentačné účely najvyšších ústavných činiteľov. Lovecký kaštieľ spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku. [11]

Prístup
Stojí mimo obce, severozápadným smerom.
Fotogaléria
Kaštieľ Tatranská Javorina zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Kaštieľ Tatranská Javorina zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)
Poznámky
[1] Celá súčasná historická zástavba v Tatranskej Javorine je spojená s pôsobením nemeckého magnáta, kniežaťa Hohenloheho. Christian Kraft Hohenlohe-Oehringen, vojvoda z Ujestu (1848 Öhringen – 1926 Somogyszob) bol tretím najmajetnejším aristokratom v Prusku. V roku 1912 jeho majetok dosahoval výšku 151 miliónov mariek a ročný príjem predstavoval 7 milión mariek. Svoje imanie založil na rozvoji banského priemyslu v Hornom Sliezsku ako pokračovateľ otcových podnikateľských aktivít v banskom priemysle. Za jeho najväčší podnikateľský úspech sa považuje vytvorenie akciovej spoločnosti Hohenlohe-Werke v roku 1905. Knieža bol tiež politicky aktívny. Ako člen Slobodnej konzervatívnej strany, neskôr Nemeckej ríšskej strany, pôsobil v Ríšskom sneme. Okrem politických a podnikateľských aktivít si našiel čas na svoje záľuby. Dominantnú vášeň k prírode a poľovníctvu dopĺňal záujem o poéziu. Na svojom majetku v Slawieciciach (predtým Slaventzitz) vo vtedajšom Pruskom Sliezsku (teraz Poľsku), kde žil, mal známu zvernicu. Na konci roku 1879 kúpil od Aladára Salamona (1839 – 1910) panstvá Tatranská Javorina a Lendak. Hohenlohe následne vynaložil enormné sumy na modernizáciu a vybavenie svojho nového rozsiahleho lesného majetku. Okrem vlastného územia, ktoré zahrňovalo tiež Bielovodskú a Javorovú dolinu, mal v prenájme viaceré okolité lovecké revíry. SEMANČÍK, Maroš: Pamiatky drevenej architektúry v Tatranskej Javorine. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 1, s. 33 – 34.
[2] www.polovacka.com (10.8.2013)
[3] V roku 1912 v čase najväčšieho rozkvetu sa vo zverinci nachádzalo okolo 1200 jeleňov, 600 kamzíkov, 150 kozorožcov, 30 medveďov, 21 bizónov a zubrov. SEMANČÍK, Maroš: Pamiatky drevenej architektúry v Tatranskej Javorine. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 1, s. 34.
[4] www.polovacka.com (10.8.2013)
[5 - 8] SEMANČÍK, Maroš: Pamiatky drevenej architektúry v Tatranskej Javorine. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 1, s. 34.
[9] Z roku 1882 pochádza tiež prvá stavba v Čechách vychádzajúca z ľudovej architektúry – letohrádok pod Kunětickou horou, ktorý navrhol František Schmoranz ml. (1845 – 1892). SEMANČÍK, Maroš: Pamiatky drevenej architektúry v Tatranskej Javorine. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 1, s. 34 - 35.
[10] SEMANČÍK, Maroš: Pamiatky drevenej architektúry v Tatranskej Javorine. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 1, s. 35.
[11] www.polovacka.com (10.8.2013)
Bibliografia
www. tjavorina.eu
GPS
49.273860, 20.141918
49°016'25.9"N 20°008'30.9"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk