Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Topoľčany
Lokalita
obec Podhradie, okres Martin, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad pochádza asi z konca 13. storočia. Podľa výsledkov dendrochronologického výskumu je možné, že hrad vznikol až na začiatku 14. storočia. Na začiatku išlo určite o kráľovský hrad, ktorého sa neskôr zmocnil Matúš Čák. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 sa hrad dostal opäť do majetku kráľa. Od konca 14. storočia postupne menil majiteľov. V rokoch 1389 – 1430 ho vlastnili Széchényiovci. Objekt a panstvo vlastnili od roku 1443 Országhovci spolu s Losonczyovcami až do polovice 16. storočia. Dlho sa predpokladalo, že hrad obsadili husiti. Sídlo sa im však nepodarilo nikdy obsadiť, zmocnili sa iba mesta Topoľčany, v ktorého areáli si vybudovali malú pevnosť. [1] Forgáchovci získali hrad v roku 1595 a jeho majiteľmi boli až do začiatku 18. storočia. [2] Taverník a neskorší palatín Žigmund Forgách ho nechal prestavať. Rozsiahla úprava bola zameraná najmä na rozšírenie obytných priestorov. [3] Cisársky generál Šimon Forgách sa pridal na stranu Františka II. Rákócziho a poskytol hrad vzbúrencom, a preto mu boli neskôr zhabané všetky majetky a aj hrad Topoľčany. [4]
 

Hrad po ukončení tureckého nebezpečenstva a stavovských povstaní naďalej udržiavali. Hradná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie slúžila veriacim z obce Podhradie až do konca 18. storočia. [5] Poslednými majiteľmi boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do reprezentačného priestranného barokového kaštieľa v Továrnikoch (dnes súčasť Topoľčian). Potom hrad začal pustnúť. [6] Sídlo sa nachádzalo ďaleko od hlavných ciest, čo znižovalo jeho dôležitosť a urýchlilo jeho zánik. [7]
 

Dominantou hradu bola obytná veža postavená uprostred opevneného areálu na najvyššom mieste hrebeňa a zároveň i na severnej hrane sklaného zrázu. Hranolová veža (9 x 9 m) s kedysi trámovými stropmi sa dodnes zachovala v plnej hmote štyroch podlaží. Niekedy bola prístupná iba vstupom na druhom podlaží. Z vonkajšej strany sa k veži pripájal hradbový múr s hrúbkou 2 až 2,5 m, ktorý pred ňou vytváral nádvorie nepravidelného polkruhového tvaru s polomerom približne 25 m. Obvodovú hradbu ukončovala ochodza s cimburím, ktorá na západnom nároží ústila do úzkej schodiskovej chodby, ktorá sprístupňovala obrannú plošinu na vrchole menšej nárožnej veže. Obranu dopĺňala do skaly vyhĺbená okružná priekopa, vybiehajúca na dvoch koncoch do severného skalného zrázu. Prístup do hradu viedol cez most od východu. [8]
 

V 14. a 15. storočí sa stavebná aktivita sústredila na zdokonalenie obrany hradu a zväčšenie jeho obytných plôch. Najprv pred polkruhom obvodovej hradby vybudovali v rovnomernom odstupe (2 – 3, 5m) parkánový múr so štrbinovými strieľňami, ktorý neskôr na severozápade spevnili valcovou vežičkou. Pravdepodobne v 15. storočí včlenili do východného kúta nádvoria veľký trojpodlažný palác. K príjazdovej komunikácii bol orientovaný východným štítovým priečelím a na západe sa asi operal priamo o vežu. Súčasne so stavbou paláca upravili staršiu obytnú vežu na čisto obrannú stavbu, čím sa obranná a obytná zložka rozdelila do samostaných objektov. [9]
 

V 16. storočí prestavba hradu pokračovala. Najskôr ho majitelia rozšírili o prvé predhradie, Jeho nezvyčajne symetrický pôdorys vytvorili ostro zalamované úseky hradieb s murovanou ochodzou a štrbinovými strieľňami. Starý hrad zaujímal centrálnu polohu. Vstup do predhradia zabezpečovali dve brány na protiľahlých stranách – západnej a východnej. Delostrelecká obrana proti doširoka roztvorenému a menej sa zvažujúcemu južnému predpoliu sa potom sústredila do päťbokej delestreleckej bašty uprostred južnej hradby predhradia. V priebehu druhej polovice 16. storočia došlo aj k modernizácii opevneného hradného jadra, pri ktorej bola hradba zvýšená a obohatená o strieľne na hákovnice a ľahké delá. [10]
 

Počas vlastníctva Žigmunda Forgácha nádvorie starého hradného jadra po obvode zastavali obytnými krídlami a štít strechy starého paláca s kaplnkou dostal atiku. V predhradí vznikli nové hospodárske objekty a nad bránami vystavali budovy pre stráže. Zároveň hrad rozšírili v smere hlavnej príjazdovej cesty o východné predhradie. Jeho hradbu spevňovalo niekoľko drobných polvacových bášt. Z inventára hradu z roku 1671 vyplýva, že už v tomto období bol čiastočne poškodený, ale ešte stále predstavoval bezpečné sídlo. [11]
 

Koncom 19. storočia dal ešte niektoré časti zrúcaniny stavebne zabezpečiť majiteľ hradu a panstva barón Augustín Stummer. Vtedy sa zmenil vzhľad veže, ktorú mierne zvýšili a nadstavili stupňovitými štítmi sedlovej strechy. [12] Rozpadávajúca sa hlavná veža získala romantický vzhľad, pričom vznikla jej neprirodzená, dnes však už typická silueta. [13]

Pamiatková ochrana
Konzervácia.
 

Čiastočná konzervácia Topoľčianskeho hradu uskutočnená za Stummerovcov niekedy medzi rokmi 1888 – 1898 bola ešte pod silným vplyvom romantizmu. Obnova hlavnej veže zachovanej mimo krovu do pôvodnej výšky bola riešená pre územie Slovenska netypickou nadstavbou s neogotickou štítovou strechou vymedzenou ozubenými štítmi, pričom pôvodné okenné otvory celej veže boli prestavané na hrotivé, aké získala aj štítová nadstavba. Novoupravené okenné otvory boli vybavené neogotickými drevenými výplňami. Narušené omietky v interiéri a exteriéri veže boli zjednotené preomietnutím hrubozrnou nevyhladenou omietkou, budiacou dojem zvetranej historickej omietky. V porovnaní s konzerváciou hradu Hrušov v rokoch 1928 – 1930 išlo o opačný prístup, ktorého cieľom bolo vytvorenie novej idealizovanej architektúry a z tohto dôvodu smeroval ku zjednoteniu nových častí s historickými a k zamaskovaniu ich odlišností. [14] Hranolová veža v hradnom jadre je zachovaná v celom svojom rozsahu, vrátane romantických stupňovitých štítov a sedlovej strechy, opravenej začiatkom 21. storočia. [15]

Súčasný stav a využitie
Čiastočne konzervovaná ruina.
 

Úprava okolia a konzervácia hradných ruín prispela k čitateľnosti jeho pôdorysu s vymedzením horného hradu a predhradí. Typická silueta stupňovito ukončenej veže horného hradu je neopakovateľným charakteristickým prvkom stavby. [16]
 

Časť východného priečelia paláca vystavaného na hradbe jadra zanikla po silnej búrke v júni 1999. Príčinou deštrukcie boli zväčšujúce sa kaverny, vzniknuté rozpadom okenných otvorov. [17]
 

Stále prebieha konzervovanie ruiny.

Prístup
Stojí na mohutnom skalnatom brale (490 m n.m.) východného okraja Považského Inovca priamo nad obcou Podhradie. [18] Z hradu a najmä z jeho veže sa odkrýva krásny a ďaleký výhľad na Ponitrie, na hrebene Tríbeča a Vtáčnika i Považského Inovca. [19]
Fotogaléria
Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 6/2005Hrad Topoľčany foto © Oto Tomeček 7/2010Hrad Topoľčany foto © Oto Tomeček 7/2010Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 9/2011Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 9/2011Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 9/2011Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 9/2011Hrad Topoľčany foto © Imrich Kluka 9/2011
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 306.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 218.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 308.
[4] SLÁMKA, Miroslav et al.: Kamenní strážcovia I. Príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov. Bratislava: Slovenský skauting, 2004. s. 94.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 308.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 218.
[7] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 248.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 306.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 306.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 306 - 307.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 308.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 308.
[13] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 248.
[14] BÓNA, Martin: Konzervácia a prezentácia hradu Hrušov v rokoch 1928 – 1930. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 14. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2003, s. 92.
[15] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 149.
[16] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 218.
[17] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. s. 149.
[18] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 305.
[19] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 218.
GPS
48.658109, 18.049313
48°0 39' 29.19", 18°0 2' 57.53"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk