Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Topoľčianky, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol z roku 1784. Upravovaný bol v roku 1804. Kostol je jednoloďová stavba so štvorbokým presbytériom, pristavanou kaplnkou i sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktorých medziklenbové pásy spočívajú na vtiahnutých pilieroch. Fasádová úprava je klasicistická s pilastrami. [1]
 

Hlavný oltár je neskorobarokový, s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej, z roku 1784 od maliara Huberta Alexandra Mauera. [2] Obraz maľoval podľa menšej predlohy umiestnenej v predchádzajúcom kostole. [3] Bočný oltár Božského srdca je neskorobarokový s novými doplnkami. Bočný oltár Panny Márie je neskorobarokový z roku 1784. Kazateľnica je klasicistická z rokov 1780 – 1790 na valcovitom parapete s festónmi a ružicami. Krstiteľnica je klasicistická mramorová s kovovým tepaným vrchnákom z čias stavby kostola. V interiéri kostola sa nachádza renesančný epitaf Jána Topoľčianskeho z roku 1598. Tri klasicistické epitafy sú z rokov 1805, 1839 a 1856. Kalich a pacifikál sú neskorobarokové z roku 1784. Relikviár je neskorobarokový z konca 18. storočia. [4]
 

Súčasný kostol je v Topoľčiankach v poradí tretí. Prvý kostol, možno kaplnka, slúžil do polovice 13. storočia a nachádzal sa v hradištnej osade na Hrádzi. V roku 1351 bol postavený druhý kostol, ktorý sa nachádzal v priestranstve pred priečelím kaštieľa (vtedy pevnosti). V jeho blízkosti bola postavená fara, ktorá po prestavbách stojí na tom istom mieste dodnes. [5]
 

Kostol dal postaviť gróf Karol Keglevich. Projekt vypracoval bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý projektoval aj Primaciálny palác v Bratislave. Stavba kostola sa začala v roku 1776 a ukončená bola v roku 1784. Z predchádzajúceho gotického kostola, ktorý bol v roku 1784 zbúraný, boli do nového kostola prenesené niektoré časti. Predovšetkým to bol obraz sv. Františky z roku 1641, medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho – Turkobijcu a dva zvony. Pod kostolom sa nachádza rodinná hrobka Keglevichovcov v počte 45 miest, z ktorých je 18 zabudovaných. V interiéri kostola sú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. [6]
 

Zvony na veži sú z roku 1925 a odliala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ z Trnavy. Vežové hodiny sú z roku 1927. [7]
 

Topoľčianky sú pútnickým miestom od roku 1686. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.
Fotogaléria
Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Vladimír Šušoliak 5/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 290.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 290.
[3] www.zitava.sk (24.2.2015)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 290.
[5 - 7] www.zitava.sk (24.2.2015)
[8] Keď boli v roku 1683 pri Viedni porazení Turci, manželka majiteľa kaštieľa Juraja Erdödyho – Alžbeta Erdödyová rodená Rákócziová, vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme. Navštívila tu mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Povolenie muselo byť schválené aj domácou cirkevnou vrchnosťou. Vtedajší uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (rodák zo Slepčian) žiadosti s radosťou vyhovel, ale zakrátko zomrel. Jeho nástupca Juraj Széchéni podal žiadosť pápežovi. Vtedajší pápež Inocent XI. poveril v roku 1686 Juraja Széchényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie – 16. júla. Pápež Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar – obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianského umelca. Mal strieborný rám, v ktorom boli založené pozostatky svätých, teda bol zároveň relikviárom. Alžbeta Rákócziová – Erdödyová pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej kaplnke kaštieľa. Bratstvo sv. Škapuliara bolo v Topoľčiankach založené 16. júla 1686 arcibiskupom Jurajom Széchényim. Od tohto dátumu sa púť koná každoročne. Vzácny obraz Škapuliarskej Matky bol neskoršie prenesený do farského kostola. Bohužiaľ v roku 1973 bol neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Nahradený bol novým obrazom, ktorý je tam doteraz. Za sťažených podmienok pre cirkev sa od 50. rokov 20.storočia nemohli v kaplnke kaštieľa konať pobožnosti. Vďaka dlhoročnému správcovi fary v Topoľčiankach vdp. kanonikovi Emilovi Scheimerovi púť sa konala aj v ťažkých rokoch prenasledovania cirkvi. V súčasnosti v čase púte prichádza do Topoľčianok tisíce pútnikov. Púť začína v sobotu večer krížovou cestou a koncelebrovanou svätou omšou, po ktorej je sviečkový sprievod do kaplnky, kde pokračujú modlitby, ktoré sú zakončené požehnaním. O polnoci býva omša pre mládež. V nedeľu od rána je niekoľko omší. Púť vyvrcholí slávnostnou koncelebrovanou svätou omšou na kalvárii za prítomností aj troch biskupov a desiatky kňazov. www.zitava.sk (24.2.2015)
Bibliografia
www.topolcianky.sk
GPS
48.421661, 18.409561
48°025'18.0"N 18°024'34.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk