Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Trenčín - Neologická synagóga
Lokalita
obec Trenčín, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Ako židovská modlitebňa slúžila v roku 1720 miestnosť v dome na námestí, ktorý stál na mieste dnešného domu s popisným číslom 33. V roku 1747 modlitebňu zriadili v mestskom dome bývalej zásobárne. [1]
 

Neskôr, v roku 1781, si trenčianska židovská komunita postavila drevenú synagógu pred Dolnou bránou mesta, tesne pri západných hradbách v priestore hradbovej priekopy. V roku 1860 pribudla k synagóge židovská škola, čím vznikol malý ucelený židovský areál. Túto prvú trenčiansku synagógu viackrát opravovali, najskôr po požiari v roku 1790, a potom pri jej rozšírovaní v roku 1873. Začiatkom 20. storočia však už opäť pravdepodobne nevyhovovala svojou kapacitou a ani technickým stavom. Preto sa predstavitelia neologickej židovskej náboženskej obce na svojom zasadnutí 23. októbra 1905 rozhodli postaviť novú reprezentačnú synagógu. O priebehu výstavby a hlavných udalostiach informuje Zakladacia listina, ktorú našli pri obnove synagógy v roku 1980 pracovníci Pamiatkostavu Žilina. Na zasadnutí bol zvolený výbor, ktorý sa mal postarať o všetko potrebné, vrátane plánov i organizačného a finančného zabezpečenia. Členmi výboru boli vtedajší predseda židovskej náboženskej obce Alexander Schlessinger a rabín Dr. Moriz Diamant. Prvé stavebné plány predložila staviteľská firma Scholz a Materna, ktorá pôsobila v Trenčíne v prvom desaťročí 20. storočia. Nie je známe, prečo sa potom priebeh prípravných prác spomalil a projekt sa napokon nezrealizoval. [2]
 

Myšlienka výstavby novej synagógy opäť ožila koncom roku 1910. Valné zhromaždenie pod vedením nového predsedu židovskej náboženskej obce Henrika Kátsera zvolilo 28. decembra 1910 nový stavebný výbor, ktorého predsedom sa stal riaditeľ banky Vojtech Friedman. Jeho zásluhou sa zorganizovala úspešná finančná zbierka a tak sa zabezpečilo ekonomické krytie celého projektu. Výbor medzitým definitívne určil pozemok pre novú synagógu. Mala stáť na mieste starej, ktorú zbúrali a čiastočne na susediacom pozemku, ktorý odkúpili 5. marca 1911 od Štefana Langeho za 10 000 korún. Organizačný výbor inicioval obhliadku, ku ktorej prizval ako konzultantov a poradcov troch architektov. Z Budapešti to bol renomovaný Ľudovít Baumhorn, z Viedne Július Gartner a z Berlína trenčiansky rodák Dr. Richard Scheibner. [3]
 

9. apríla 1912 sa v starej synagóge konali posledné bohoslužby, po ktorých sa začala výstavba novej synagógy, podľa projektu Richarda Scheibnera a Huga Pála. Stavebné plány z apríla a mája roku 1912 sú dnes uložené v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne. Autori navrhli centrálu so štvorcovým pôdorysom preklenutú dominantnou mohutnou kupolou na tambure a pendantívoch. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory – ezrat našim. Nad každou emporou, rovnako ako nad záverom, sa klenú pásy valenej klenby, čím vzniká motív byzantinizujúcej schémy gréckeho kríža. Na tento centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom, vtiahnutá pod emporu a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá dnes slúži ako modlitebňa. Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, keďže z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby. Na oboch viditeľných fasádach sa opakuje motív dvojvežia so štítovým priečelím. Na hlavnom priečelí je v spodnej časti medzivežového priestoru situovaný pod polkruhovým oblúkom hlavný vstup, ktorý na bočnej fasáde nahrádza arkádová chodba. Tri veže so schodiskami vedúcimi na empory ukončujú malé kupolky, ktoré spolu s ústrednou kupolou dokladajú inšpiráciu byzantskými kupolovými chrámami. [4]
 

Túto umeleckohistoricky hodnotnú secesnú stavbu postavili s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií. Uplatnením dobového historizmu, sa v objekte nachádzajú modernisticky štylizované maurské a orientálne dekoratívne motívy. [5]
 

Trenčianska stavebná firma Niegreisz Béla – Fuchs Álbert postavila synagógu za 18 mesiacov. Slávnostne otvorená a posvätená bola v utorok, 23. septembra 1913. V období prvej ČSR mala trenčianska židovská náboženská obec takmer 2 000 členov, preto bola výstavba novej synagógy už opodstatnená. [6]
 

Synagógu využívalo židovské obyvateľstvo do druhej svetovej vojny. V roku 1941 ju znesvätili a poškodili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy, pričom bolo zničené jej vnútorné zariadenie. [7] Podľa pamätníkov do nej vtrhli vojaci na koňoch.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Prvá generálna oprava sa uskutočnila v rokoch 1945 – 1948. Keď synagógu prevzal do vlastníctva štát zmenilo sa jej využitie. Od roku 1951 slúžila ako skladisko odevov a na cirkevné účely slúžila len modlitebňa v bývalej miestnosti kancelára. V tomto období došlo k závažnému statickému narušeniu objektu. [8]
 

Synagóga pre svoje dominantné umiestnenie a zaujímavé architektonické secesné riešenie vzbudzovala záujem odbornej i laickej verejnosti, preto sa v rokoch 1974 – 1984 pristúpilo k jej ďalšej rozsiahlej obnove. Cieľom obnovy bola kompletná revitalizácia, ktorá by zabezpečila predovšetkým vhodné využitie a udržanie funkčnosti objektu. V navrhnutom projekte rozsiahleho Mestského kultúrno-spoločenského centra sa plánovalo divadlo, ktorého súčasťou mali byť renesančné meštianske domy na východnej strane synagógy, na Mierovom námestí. Náročný projekt sa napokon nerealizoval, pretože navrhované využitie bolo predimenzované. Synagóga bola napokon obnovená ako koncertná a výstavná sieň a na tieto účely sa využíva dodnes. [9]
 

V synagóge, ktorá bola dlho skladiskom sa nedochovalo viacero interiérových prvkov. Obnovená je sivomodrá výmaľba kupoly s orientálnym ornamentom.

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je dobrý.
 

V roku 1990 bola v zadnej časti objektu opäť obnovená malá modlitebňa s pôvodným zariadením a pamätnou tabuľou so zoznamom 1 350 trenčianskych obetí holokaustu, kde sa príležitostne stretáva dnes už len málopočetná skupina židovských veriacich. [10]
 

V roku 1993 sa synagóga vrátila reštitúciou do majetku Zväzu židovských náboženských obcí. Dnes synagóga slúži ako výstavná sieň, sú tu však realizované aj iné multižánrové projekty. Synagóga je zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva. [11]

Prístup
Je situovaná v severnom rohu Námestia Ľudovíta Štúra.
Fotogaléria
Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015 Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015Trenčín - Synagóga foto © Hana Farkašová 7/2015
Poznámky
[1 - 2] KALINOVÁ, Michaela: Neologická synagóga v Trenčíne. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 2, s. 18.
[3] KALINOVÁ, Michaela: Neologická synagóga v Trenčíne. s. 18 - 19.
[4 - 8] KALINOVÁ, Michaela: Neologická synagóga v Trenčíne. s. 19.
[9 - 10] KALINOVÁ, Michaela: Neologická synagóga v Trenčíne. s. 20.
[11] www.trencin.sk (2.12.2015)
Bibliografia
KALINOVÁ, Michaela: Neologická synagóga v Trenčíne. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 2, s. 18 - 20.
www.trencin.sk
GPS
48.894359, 18.039408
48°53'39.7"N 18°02'21.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk