Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Veľká Maňa - Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1743 – 1747. [1] Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza roky vzniku 1754 - 1756. Posvätený (konsekrovaný) bol v roku 1762. Upravili ho v prvej polovici 19. storočia. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom, pristavanými sakristiami, oratóriom na poschodí a s čiastočne do priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou a kupolou na pendantívoch. V lodi sú pruské klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. Murovaný chór na oblých stĺpoch má drevené balustrádové zábradlie. Hlavná fasáda s vežou sa delí na dve časti širokou, vážičkami zdobenou atikou. Dolná časť je riešená na spôsob klasicistickej architektúry so stredným portálovým rizalitom, zakončeným veľkým trojhranom krepovaného frontónu. Rizalit veže pokračuje v atike, kde sa končí malými krídlami. Nad atikou sa veža uplatňuje samostatne, delí ju lizénový rám a pod zvonovitou prilbou má hodinový ciferník. [2]
 

V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Neskoroklasicistický hlavný oltár z polovice 19. storočia s polkruhovou archivoltou a združenými stĺpmi uzatvára signovaný obraz Piety od Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný oltár Panny Márie je barokový z čias stavby kostola, drevená stĺpová a pilierová architektúra s rozoklaným tympanónom, v strede oválny ranorenesančný obraz Madony, nazývaný tiež obraz Panny Márie Indiánskej. [3] Originál tohto obrazu sa nachádza v akademickom kostole kolégia jezuitského vo Viedni. Bočný oltár dal zhotoviť niekdajší veľkomaňanský gróf a biskup vesprémsky Ignác Koller. [4] Bočný oltár sv. Jozefa s obrazom a tabernákulom pochádza z čias stavby kostola, v 20. storočí bol doplnený. Barokový obraz Smrť sv. Jozefa z pôvodného druhého bočného oltára je od toho istého majstra ako predošlý. Kazateľnica je baroková z čias stavby kostola, vo vrchole baldachýnu plastika pelikána. Neskorobaroková krstiteľnica s mramorovou kupou a dreveným zvonovitým vrchnákom je z druhej polovice 18. storočia. Sväteničky sú klasicistické kamenné z čias stavby kostola. [5]
 

Medzi dvoma bočnými oltármi je vchod do krypty, kde je pochovaný barón Ján Malonyay (zabalzamovaný barón má na prsiach zlatý kľúč a na nohách strieborné ostrohy) a syn posledného majiteľa veľkomaňanského panstva Gejzu Foldváriho. Kostol má na veži hodiny a tri zvony. [6]
 

Farnosť bola zriadená v roku 1748 rozdelením farnosti Fíš (dnešná Trávnica). Do farnosti patria filiálky: Vlkas a Malá Maňa. [7]
 

Sakrálny objekt dal postaviť gróf Jozef Koller, prístavbu gróf Ján Malonyay. Kostol stojí na starom slovanskom hradišti z 9. storočia. Základný materiál je z bývalého paulínskeho kláštora. Okolo kostola bol cintorín. V Barsvármegye str. 57 sa hovorí, že v roku 1762 bol kostol obnovený. Svätyňa bola predlžovaná v rokoch 1835 - 1837. V období pôsobenia vdp. farára Jána Kováča bola urobená celková vnútorná úprava kostola. Konsekrovaný bol 26. septembra 1762 vesprémskym biskupom Ignácom Kollerom. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] http://mana.fara.sk/ (15.9.2018)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 372.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 372.
[4] http://mana.fara.sk/ (15.9.2018)
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 372 - 373.
[6 - 8] http://mana.fara.sk/ (15.9.2018)
Bibliografia
www.obecmana.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk