Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zlaté Moravce
Lokalita
obec Zlaté Moravce, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kaštieľ z roku 1630, ktorý bol po roku 1779 zbarokizovaný. Dvorové krídlo pristavali v 20. storočí. Kaštieľ je dvojpodlažná stavba s čestným dvorom otvoreným do záhrady. Na hlavnom priečelí je trojosový stredný rizalit s balkónom, zakončený murovaným štítom s erbom. Na prízemí je podjazdová hala s dvojramenným schodišťom. V západnom krídle sú zamurované arkády s polkruhovými archivolatmi. Miestnosti na prízemí sú zaklenuté krížovými hrebienkovými a pruskými klenbami. Na poschodí sú rovné stropy. [1] Na nádvorí kaštieľa je pomník Janka Kráľa, postavený v roku 1962 z bieleho bulharského mramoru. Autorom diela je akademický sochár Ján Kulich. [2]
 

Majiteľmi zlatomoraveckého panstva boli Paluškovci, ktorí v tom čase vykonávali vysoké kráľovské úrady (súdna tabuľa). Juraj Paluška bol radca miestodržiteľstva. Anton Paluška v roku 1730 bol cirkevným prísediacim. V roku 1745 bol arcibiskupským palatínom, spravoval zjednotené vrábelské a svätojurské sídla, ktoré boli pod správou ostrihomského arcibiskupstva. [3]
 

Kaštieľ bol barokovo prestavaný Krištofom Migazzim, viedenským kardinálom a arcibiskupom. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

Zlaté Moravce - pivničné priestory kaštieľa (č. ÚZPF 1583/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2006. Autori: Ing. arch. Martin Bóna a kolektív. [5]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý.
 

V kaštieli sídli v súčasnosti Mestské kultúrne stredisko, ktorého súčasťou je aj mestské múzeum, mestská knižnica a kino Tekov. [6]
 


 

MESTSKÉ MÚZEUM
 

Koncom 19. storočia vznikol na Slovensku rad múzeí. Medzi nimi bolo i Tekovské múzeum v Zlatých Moravciach. Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa v Zlatých Moravciach, ktoré boli sídlom Tekovskej stolice začali objavovať snahy vyššej maďarskej spoločnosti o ochranu pamiatok. Spoločenským, ale aj kultúrnym centrom miestnej inteligencie a šľachty bol klub Casino. Vrcholom jeho činnosti bolo založenie Archeologickej a historickej spoločnosti 29. septembra 1892, ktorej predsedom sa stalo skýcovské knieža Artúr Odescalchi a podpredsedom statkár Alexander Dillesz, ktorý dal hneď k dispozícii spoločnosti celú svoju archeologickú zbierku. Úlohou spoločnosti bolo zhromažďovať a skúmať historický materiál, vzťahujúci sa na územie Tekovskej stolice, zriadiť v Moravciach stále múzeum a knižnicu, usporiadať archív a vydávať odborné publikácie s cieľom šíriť informácie z oblasti histórie a archeológie. [7]
 

Tekovské múzeum bolo založené 12. mája 1896 pri príležitosti tisícročného jubilea Uhorska. Zhromaždené zbierky a knižnica boli dočasne umiestnené v župnom archíve. Do prvej svetovej vojny bol rozvoj múzea sotva badateľný. Chýbali mu nielen vlastné priestory, ale aj profesionálni kustódi. Počas vojny sa rozvoj úplne zastavil a situácia sa nezmenila ani vznikom 1. ČSR. Po zrušení Tekovskej župy so sídlom v Zlatých Moravciach bolo múzeum poštátnené. Na základe nariadenia Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku z apríla 1922 bola prevezená praveká a historická zbierka zo Zlatých Moraviec do Župného múzea v Nitre a 10 rokov bolo múzeum sprístupnené verejnosti. Svoju činnosť vyvíjalo až do roku 1945, kedy bolo pre postupujúci front zatvorené. Hoci sa podarilo časť predmetov skryť do debien v pivnici Obchodnej akadémie, ich osud spolu s predmetmi v Piaristickom gymnáziu poznačili vojnové časy, počas ktorých prišlo k značným poškodeniam a stratám. Po reorganizácii štátnej správy sa v roku 1949 stala Nitra krajským mestom. O rok, 7. septembra bolo na základe uznesenia rady Krajského Národného Výboru v Nitre zriadené Krajské múzeum v Bojniciach, ktorého základom sa mali stať zbierky štátneho múzea v Nitre a Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Tak sa dostali 2. septembra 1951 do Bojníc muzeálie z Nitry a Zlatých Moraviec. Okresné vlastivedné múzeum v Zlatých Moravciach bolo založené 11. októbra 1947. Jeho hlavnou úlohou bolo zachraňovať umelecko-historické a prírodovedné pamiatky na území vtedajších okresov Zlaté Moravce a Vráble. Bol zriadený prípravný výbor a stredoškolský profesor Dr. Štefan Rakovský bol poverený jeho organizovaním a neskôr aj vedením. Vzniku múzea napomáhal i riaditeľ Krajského múzea v Bojniciach Florián Hodál a riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Dr. Anton Točík. Rakovskému sa podarilo získať z Bojníc naspäť zbierky starého múzea, ktoré ešte zostali a na tomto základe začal rozvíjať zbierkotvornú činnosť. V júni 1953 bola múzeu rozhodnutím Mestského národného výboru pridelená časť kaštieľa rodiny Migazziovcov – pôvodne renesančného z roku 1630, neskôr zbarokizovaného, kde sídli dodnes. Slávnostne bolo otvorené 28. augusta 1955. Verejnosti boli sprístupnené zbierky mineralogické, archeologické, numizmatické a dokumenty o výstavbe socializmu. Po získaní ďalších priestorov bolo doplnené oddelenie najnovšej histórie a časť feudalizmu. K 1. aprílu 1957 boli verejnosti sprístupnené muzeálne zbierky v oddeleniach neživej prírody, prehistórie, feudalizmu, kapitalizmu, budovania socializmu a vývoja robotníckeho hnutia. Činnosť múzea sa z roka na rok zintenzívňovala. Skvalitňovali sa jednotlivé expozície a prehlbovala sa výskumná a kultúrno-osvetová činnosť. [8]
 

V polovici 60. rokov bola po stavebných úpravách kaštieľa preinštalovaná expozícia, v ktorej boli vystavené takmer všetky zbierky. Jej súčasťou sa stali i zapožičané predmety z kaštieľa v Topoľčiankach. Začiatok expozície predstavovala paleontologická zbierka, pokračovala zbierkou mineralogickou, archeologickou a historicko-etnografickou. Pri inštalovaní tejto vlastivednej expozícii sa riadili odborníci heslom: vystaviť všetko aspoň trochu cennejšie, ale na druhej strane museli rešpektovať priestorové danosti, ktoré neboli dostačujúce. Mestské múzeum v Zlatých Moravciach prešlo od 1. januára 1985 rozhodnutím Rady Okresného Národného Výboru v Nitre pod priame riadenie Nitrianskeho múzea. [9]
 

Múzeum vo svojom zbierkovom fonde spravuje 4 283 zbierkových predmetov z oblasti geológie, paleontológie, archeológie, histórie, numizmatiky a etnografie, ktoré získal Dr. Štefan Rakovský výlučne zberom a darom od mnohých priaznivcov múzea. Tieto predmety pochádzajú priamo zo Zlatých Moraviec, alebo blízkeho okolia. Okrem toho bol tento stredoškolský profesor aj priekopníkom archeologického a historického bádania v oblasti Zlatých Moraviec. [10]
 

V 90. rokoch prišlo k reinštalácii expozícií - požičané predmety z kaštieľa v Topoľčiankach sa vrátili majiteľovi, zrušila sa časť venovaná robotníckemu hnutiu a pribudli doklady o zlatníctve v okolí Moraviec. Expozície sú orientované vlastivedne – sú v nich prezentované zbierky z paleontológie, geológie, mineralógie, histórie, archeológie, etnografie a numizmatiky - sú v nej vystavené temer všetky predmety. Mimoriadne vzácnym exponátom je drevitý opál nájdený v pieskovni v Čiernych Kľačanoch, zbierka zlatiniek, ktorú daroval múzeu Ing. Ernest Ivanovič, eneolitická pec, ktorá sa používala na vypaľovanie keramiky, model Pyxidy z Čiernych Kľačian, hracia skrinka pochádzajúca z Berlína od Huga Henniga zo začiatku 19. storočia a mnoho ďalších vzácnych predmetov dokladujúcich históriu Požitavia. Vstupná hala je panelovou formou venovaná revolučnému básnikovi Jankovi Kráľovi, ktorý žil v Zlatých Moravciach 14 rokov a bol pochovaný na zlatomoraveckom cintoríne. [11]
 

V múzeu sú každoročne inštalované tematické výstavy zo zbierok Ponitrianskeho múzea v Nitre, alebo z rôznorodej tvorby ľudových umelcov a zberateľov Požitavia. [12]
 

Múzeum má prírodovednú expozícia, ktorá pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky. Je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí. Druhá expozícia je spoločenskovedná a tvoria ju archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety, ktoré pochádzajú z Požitavia aj z iných regiónov a krajín. [13]

Prístup
Stojí v strede mesta.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 470.
[2 - 4] www.zlatemoravce.eu (27.7.2013)
[5] www.pamiatky.sk (18.4.2018)
[6] www.zlatemoravce.eu (27.7.2013)
[7 - 12] ZAHRADÁROVÁ-PACKOVÁ, Ľubica: Mestské múzeum Zlaté Moravce. www.muzeumnitra.sk (26.9.2015)
[13] www.muzeum.sk (27.7.2013)
GPS
48.382758, 18.396788
48°0 22' 57.93", 18°0 23' 48.44"



www.pamiatkynaslovensku.sk