Zuberec - Múzeum oravskej dediny - pamiatkynaslovensku.com - (zuberec-muzeum-oravskej-dediny)









Skanzeny   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zuberec - Múzeum oravskej dediny
Lokalita
obec Zuberec, okres Tvrdošín, Žilinský kraj
História
Múzeum je umiestnené v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy. Nachádzajú sa tu aj technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. [1]
 

Nad „dedinkou“ sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je klenotom múzea. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti. [2]
 

Areál múzea sa rozkladá na poľane Brestová v podhorí Západných Tatier – Roháčov. Pôvodne boli na tomto mieste urbárske pasienky obyvateľov Zuberca. Stavby v múzeu sú väčšinou originály, ktoré pôvodne stáli v rôznych lokalitách na Orave. Boli odkúpené od pôvodných majiteľov, rozobraté, prevezené a po ošetrení nanovo poskladané v múzeu. Objekty, ktoré nebolo možné získať alebo previezť, boli postavené ako repliky. [3]
 


 

Múzeum je rozdelené na päť celkov [4] :
 

Dolnooravský rínok – predstavuje sídelnú formu dediny s trhoviskom
 

Hornooravská ulica – reprezentuje ulicové typy sídel s radovou zástavbou
 

Goralské lazy – naznačujú rozptýlené usadlosti v horskom prostredí
 

Kostol s cintorínom
 

Mlynisko s vodnými technickými stavbami – mlynom a valchou
 


 

Po okrajoch areálu sú umiestnené sezónne stavby. Cez múzeum preteká horský potok Studená, z ktorého je napájaný náhon na mlyn a valchu. Rekonštrukciu pôvodného prostredia umocňuje pestovanie tradičných plodín a chov domácich zvierat. Múzeum je otvorené celoročne. [5]
 

Myšlienkou na využitie ľudových stavieb na Orave pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia stredoškolský profesor dr. Pavol Florek, na konkrétne projekty však bolo treba počkať takmer 40 rokov. Zmeny na Slovensku po druhej svetovej vojne boli spojené aj so živou stavebnou činnosťou, v dôsledku ktorej dochádzalo k rýchlym zmenám v urbanizme sídel. Súčasne s tým dochádzalo aj k necitlivej likvidácii objektov kultúrneho dedičstva. Ukázalo sa, že snaha o ochranu drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna. Pracovník Oravského múzea Juraj Langer v 60. rokoch 20. storočia uskutočnil prieskum ľudovej architektúry vo všetkých dedinách Oravy. V Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici vtedy už bola vytvorená koncepcia záchrany ľudovej architektúry na strednom Slovensku, ktorá kládla dôraz na budovanie regionálnych múzeí v prírode. Langerovu dokumentáciu ľudovej architektúry vtedy videl banskobystrický riaditeľ Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc., a to podnietilo jeho rozhodnutie, aby sa Orava stala prvým regiónom, v ktorom sa takéto múzeum malo budovať. Z dvesto vytypovaných objektov ľudovej architektúry sa uskutočnil výber pre múzeum na základe stanovených kritérií. Posudzovala sa ich historická a estetická hodnota, vývojovo najstaršie javy, regionálne špecifiká a iné. Výber zároveň vystihoval sociálnu skladbu oravských obcí v druhej polovici 19. storočia. Veľká pozornosť sa venovala aj výberu miesta pre budovanie múzea, ktoré muselo vyhovovať rôznorodým kritériám. Reliéf terénu mal byť vhodný na vybudovanie prostredia typického pre oravské dediny, bol potrebný aj dostatočne silný vodný tok, aby sa z neho dal odraziť náhon pre vodné technické stavby. Z hľadiska návštevnosti bolo dôležité umiestnenie múzea v blízkosti turisticko-rekreačnej oblasti. No bolo treba zohľadniť aj celkom praktické záležitosti – blízkosť cestnej komunikácie, elektrického vedenia, možnosti pre vybudovanie parkoviska a pod. Celkovo bolo navrhnutých 13 lokalít, nakoniec sa presadila myšlienka spojiť múzeum s Roháčmi a voľba padla na poľanu Brestová pri Zuberci (830 m n. m). Ďalším dôležitým krokom po vytvorení etnografickej koncepcie múzea (PhDr. Juraj Langer, CSc.) bolo vytvorenie architektonickej – zastavovacej štúdie (Ing. arch. Mária Slováková). Jej cieľom bolo nielen mechanické osadenie prenesených objektov do vybratého terénu, ale aj vytvorenie prostredia domov, ktoré malo čo najviac zodpovedať ich prostrediu na pôvodnom mieste. [6]
 

Výstavba múzea bola schválená 7. decembra 1966. Položenie základného kameňa sa uskutočnilo 24. septembra 1967. V nasledujúcom roku sa začalo s prvými stavebnými prácami. Investorom stavby bol Slovenský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti – stredisko v Banskej Bystrici, generálnym dodávateľom Pamiatkostav Žilina. Pri výstavbe múzea boli zamestnaní zruční zuberskí a habovskí tesári, ktorí mali skúsenosti so stavbou zrubových domov. Väčšiu časť objektov tvoria originály, ktoré boli na pôvodnom mieste rozobraté a znovu zbudované v múzeu. Niektoré objekty sú postavené ako kópie alebo vedecké rekonštrukcie. [7]
 

Samotná výstavba múzea bola experimentom. Okrem záchrany objektov ľudovej architektúry sa sledovalo ich začlenenie do urbanistického modelu dediny. S tým súviselo dotváranie ulíc, dvorov a ďalších prvkov a detailov prostredia, vrátane prírodných komponentov. Už počas prvej etapy budovania múzea sa tak vytvorila koncepcia rekonštrukcie historického prostredia. Autorkou prvého interiérového riešenia expozície bola etnografka Oravského múzea Zdena Čaplovičová. [8]
 

Po ukončení prvej etapy bolo múzeum 31. 8. 1975 sprístupnené verejnosti. Aj popri návštevníckej prevádzke sa naďalej pokračovalo vo výstavbe do 90-tych rokov 20. storočia a s výnimkou dvoch objektov sa podarilo múzeum vybudovať podľa pôvodnej koncepcie. Múzeum oravskej dediny sa začalo budovať pre Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava ako expozícia ľudovej architektúry a bývania. Spoločensko-politické zmeny po roku 1989 sa však výrazne dotkli aj kultúry. Investor stavby – Ústav pamiatkovej starostlivosti Banská Bystrica k 31. 12. 1991 zanikol. Oravské múzeum sa v tejto situácii obávalo prevziať dokončené objekty do svojej správy a užívania; správa a investorská činnosť boli v roku 1992 odovzdané obci Zuberec. Prevod objektov i pozemkov Múzea oravskej dediny do vlastníctva obce Zuberec sa uskutočnil až v roku 2004. Pri prevode majetku sa nedoriešilo prevedenie zbierkových predmetov v expozícii. Tieto ostali v majetku Oravského múzea ako bývalého správcu. V roku 2006 bolo Múzeum oravskej dediny zriadené ako samostatný špecializovaný organizačný útvar obce Zuberec a zaregistrované v Registri múzeí a galérií na Ministerstve kultúry SR ako špecializované múzeum s regionálnou pôsobnosťou. [9]

Fotogaléria
Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec   : ) foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec     : ) foto © Viliam Mazanec 8/2002Skanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Rudy DzurušSkanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013Skanzen Zuberec foto © Hana Farkašová 7/2013
Poznámky
[1 - 9] www.muzeum.zuberec.sk (29.10.2013)
Bibliografia
JANOŠTÍNOVÁ, Marianna: Múzeum oravskej dediny a jeho dotyky s múzejnou pedagogikou. In: Múzeum, LX, 2014, č. 2, s. 23 - 24.
LANGER, Juraj: Múzeum oravskej dediny. In: Pamiatky a múzeá, 1994, č. 3, s. 10 - 12.
ZUSKINOVÁ, Iveta: Skanzeny. Bratislava: Dajama, 2008. 112 s. ISBN 978-80-89226-58-0
www.zuberec.sk
GPS
49.260544, 19.661159
49°0 15' 37.96", 19°0 39' 40.17"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk